Ak nie viac prináša zákon rovnakého čísla z konca minulého roku o sociálnych službách. Dlhodobo tu chýbal zákon, ktorý by vyriešil problematiku chorých a súčasne sociálne odkázaných ľudí.
S termínom „sociálny“ treba zaobchádzať veľmi opatrne. Patria sem chudobní, ktorým pomáha sociálna ekonomická sieť, aj nezamestnaní, ktorí dostávajú dočasnú sociálnu výpomoc, do obdobia kým si nenájdu prácu alebo sa nestanú chudobnými. Patria sem aj všetci dôchodcovia, dostávajú peniaze so Sociálnej poisťovne. Aj Zákonník práce je sociálny zákon.
Sociálne odkázaný však nie je vždy chudobný ani nezamestnaný. Sú to ľudia, ktorí bez pomoci druhého prakticky nie sú schopní slušne žiť. Sem patria telesne či mentálne postihnutí, bezvládni a najmä státisíce seniorov. Sú často chudobní, aj dôchodcovia, ale dôležité je, že trpia rôznymi vážnymi chronickými chorobami, ktoré vyžadujú zdravotnú starostlivosť a aj pomoc pri kŕmení, prezliekaní, hygiene, základnom pohybe. Prijatý zákon 448 o sociálnych službách natvrdo zabezpečil nerovné postavenie poskytovateľom sociálnych služieb. Preferovaní sú štátni poskytovatelia, potom poskytovatelia zriadení VÚC. V súlade s duchom doby zákonom sú diskriminovaní najmä neverejní poskytovatelia.
Navyše vyžaduje sa posudková činnosť. Prečo nie, ibaže problémom je, že posudkoví lekári sociálneho systému majú okrem titulu máločo spoločné s medicínou, pokojne zmenia nálezy univerzitných profesorov. Úplnou hlúposťou je, že sa vyžaduje ich činnosť aj v prípadoch, keď si občan plne hradí túto starostlivosť a nepožaduje od štátu nič iné iba pokoj. Dokonca posudzovateľ môže byť súčasne aj poskytovateľom, tým je naprogramovaný vážny konflikt záujmov a korupcia. V oblasti financovania je nevykonateľný spôsob, akým sa majú stanovovať ceny, je povolené nejednotné a najmä neprehľadné účtovanie. Verejní poskytovatelia môžu opateru otvorene či menej otvorene dotovať z iných svojich verejných fondov. Zvláštne je, že žiadnu úlohu nehrá kvalita jednotlivých poskytovateľov, pretože normatívy sa robili na modely s vysokým počtom klientov, ktoré sú stále iba odkladiskami potrebných. Poznáme ich z minulosti. Slúžili na odloženie, nie na slušné žitie. Opatrovatelia musia byť ohľaduplní a slušní. Musia mať nadbytok empatie, pretože ich práca je strašne dôležitá a najmä vyčerpávajúca. Výsledkom zákona bude po prvom januári budúceho roku likvidácia celého neverejného sektora poskytovateľov. A tými sú najmä cirkevná charita, tretí sektor a súkromní poskytovatelia.
Z hľadiska činnosti nie je veľký rozdiel medzi tým, čo sa deje napríklad v domove dôchodcov a v liečebni dlhodobo chorých. Kombinuje sa tu ošetrovanie, ku ktorému nepochybne patrí podávanie liekov, injekcií a infúzií, ošetrovanie preležanín, meranie tlaku a teploty a opatrovanie, kam patrí kŕmenie, hygienické úkony, prebaľovanie, asistencia pri pohybe a veľa iných činností. Je zle, že toto celé spadá pod dva rezorty a ešte horšie, že sa touto dvojkoľajnosťou stráca veľa vzácnych finančných zdrojov. Najhoršie však je, že Robert Fico má roky plné ústa sociálneho štátu, ibaže ak by to myslel vážne, nemohol by ani v najhoršom svojom sne pripustiť takýto nepochybne nesociálny zákon. Že by svoje deklarované sociálne cítenie iba populisticky kamufloval?
Rudolf Zajac
autor je bývalý minister zdravotníctva
Zdroj:
Pravda 12. 7. 2009
