Za diskusným stolom minister zdravotníctva SR Rudolf Zajac a podpredseda ĽS – HZDS, poslanec Národnej rady SR Milan Urbáni
Moderátorka (Ľuba Oravová, STV 1 12. marca 2006): Konflikt medzi lekármi a Všeobecnou zdravotnou poisťovňou trvá. Pozrime si najskôr obrazovú informáciu.
Spor medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a lekársku komorou trvá už druhý týždeň. Začal po tom, ako lekári odmietali podpísať s poisťovňou zmluvy. Tvrdia, že by potom museli z vlastných zdrojov financovaťstarostlivosť o pacienta. Krachom sa skončili aj štvrtkové rokovania. Lekári síce znížili svoje požiadavky z 9 miliárd na jednu miliardu, ale ani na to poisťovňa nemá. Svätopluk Hlavačka, generálny riaditeľ VšZP: Poisťovňa preskúmala všetky svoje možnosti a konštatovala na tomto rokovaní, že nie je schopná splniť ani požiadavky na úrovni jednej miliardy korún navyše. Milan Dragula, prezident Slovenskej lekárskej komory: To sú požiadavky, pod ktoré ťažko môžeme ísť. Situáciou sa zaoberala aj vláda. Minister financií Ivan Mikloš upozornil, že do zdravotníctva išiel historicky najvyšší objem peňazí. Podľa neho proces uzatvárania zmlúv medzi lekármi a Všeobecnou zdravotnou poisťovňou sa politicky zneužil a pacient bol braný ako rukojemník. Komora lekárov to však odmietla. Tento spor vyvolal aj politickú roztržku najmä medzi SDKÚ a Smerom, ku ktorému sa pridalo aj Slobodné fórum. Opozičná Şudová strana – HZDS zostala bokom a situáciu medzi lekármi a poisťovňou zvlášť nekomentovala.
Moderátorka: Pán minister, nedalo sa z vašej strany predísť takýmto problémom? Vieme, že máte vplyv na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, je to štátna akciová spoločnosť…
Minister R. Zajac: Komora je jeden zo subjektov, ktorý sa snaží zasahovať do uzatvárania zmlúv. Môže len odporúčať, lebo nemá zákonom stanovený mandát na to, aby mohla vyjednávať za konkrétne zmluvy. Tie vyjednávali Asociácia súkromných lekárov SR a jej Zdravita, ktorá mala 1700 fyzických splnomocnení, a Slovenská lekárska únia špecialistov. Komora by ani nemala vyjednávať, má iné poslanie – obhajovaťstavovskú česť, má na starosti celoživotné vzdelávanie a kvalitu. To sú dominantné veci.
Moderátorka: Moja otázka bola, či sa nedalo predísť problémom.
Minister R. Zajac: Už vyše 40 percent lekárov podpísalo zmluvy, takže nejaká veľká dráma sa neočakáva. Možno ministerstvo mohlo zasiahnuť skôr, ale prvé rokovania sa začali v novembri 2005. Šiesteho februára komora vyhlásila, že je spokojná so zmluvami v podobe, v akej jej ich predložili. Následne však odmietla dve zásadné veci a 27. februára zmluvy definitívne odmietla.
Moderátorka: Nie sú tu zástupcovia komory, ale predsa sa len ešte raz spýtam, že…
Minister R. Zajac: Nemal som prečo do toho zasahovať. Ani teraz a ani v budúcnosti by nebolo dobré, aby štát ako akcionár zasahoval nota bene do čoho? Do cien bodu? Do cien kapitácie?
Moderátorka: Minimálne možno do toho, aby sa predišlo konfliktom.
Minister R. Zajac: Konflikty sú prirodzené v prostredí, kde sú nákupca a poskytovateľ. Samozrejme, nákupca chce platiť čo najmenej, na koľko mu peniaze stačia, ale poskytovateľ žiada čo najviac. Veď to je logické.
Moderátorka: Znamená to, že ani vy ste nepredpokladali, že takéto problémy môžu vzniknúť?
Minister R. Zajac: Problémy sú predsa každý rok. Veď to nebola novinka. Jediný problém, ktorý bol pre mňa novinkou, je to, že zrazu hupkom dupkom niektorí lekári zobrali pacientov za rukojemníkov. Povedali: nemáme zmluvy, stali sme sa nezmluvnými lekármi, plaťte nám. To bolo hrubé porušenie zákona, prinajmenšom paragrafu 44, v ktorom je jasne napísané, že nikto nesmie požadovať úhradu. Investigatívni novinári medzitým zistili, že niektoré zmluvy sa v minulosti uzatvárali o mesiac, dva aj tri neskôr.
Moderátorka: Takže vy v tom nevidíte problém?
Minister R. Zajac: Veď išlo o šesť prípadov na celom Slovensku, pričom ročne máme asi 30 miliónov návštev u lekára. Bolo treba hovoriť iba o tom, či možno alebo nemožno zobrať pacienta ako rukojemníka.
Moderátorka: Pán Urbáni, HZDS sa do tohto sporu špeciálne nezapájalo. Prečo?
Poslanec M. Urbáni: Keď niekto bol, kto sa zapájal do reformy zdravotníctva, zmeny systému, tak to bola Ľudová strana – HZDS od prvého dňa, ako sa predložil vládny program v parlamente. Upozorňovali sme na niektoré veci a aj v procese zmeny zdravotníctva sme stále zasahovali. Hovorili sme a aj teraz na konci tohto procesu hovoríme, že reforma bola potrebná. No asi sme minuli cieľ a bude treba veľmi veľa ešte urobiť, aby boli spokojní pacient aj poskytovatelia. V tomto spore nejde len o komory, ale o to, že zdravotné poisťovníctvo je postavené na hlavu. Nie od začiatku reformy, ale už od svojho vzniku zdravotné poisťovníctvo nerešpektovalo poskytovateľov, odborníkov, pacientsku obec ani stavovské organizácie. Teraz len riešime následky choroby, ktorá vznikla veľmi dávno a neodstránila sa ani v reformnom procese.
Moderátorka: Moja pôvodná otázka bola, prečo sa HZDS do toho nezapájalo.
Poslanec M. Urbáni: Pred pár týždňami, keď bol návrh na odvolanie pána ministra, som v parlamente vystúpil a upozorňoval som na tento problém. Zdravotné poisťovne sa predsa nemôžu správať direktívne, veď spravujú peniaze nás, občanov. Rozkazovať má ten, kto platí. A platí občan.
Moderátorka: To znamená, že v tomto konkrétnom prípade stojíte na strane ministra zdravotníctva?
Poslanec M. Urbáni: Minister zdravotníctva s tým nemá nič. Stojíme na strane pacienta. Pacient nesmie byťbraný ako rukojemník, ale aj zdravotné poisťovne sa nemôžu správať tak, ako sa správajú. Veď doteraz sa robí v jednotlivých zariadeniach 5 až 10 percent výkonov nad limit! Kto to má zaplatiť? Ukážte mi iný rezort v národnom hospodárstve, ktorý môže robiť na stratu. Potom niet na lieky a platy. Veď priemerná mzda v zdravotníctve je 13 924 korún a je, okrem služieb, najnižšia u nás. Čiže lekári majú pravdu a zdravotné poisťovne musia prehodnotiť svoju stratégiu.
Moderátorka: Pán minister, súhlasíte s názorom HZDS, že poisťovne sú kardinálnym problémom rezortu?
Minister R. Zajac: Názory pána poslanca veľmi dobre poznám a ctím si ich. Zdravotné poistenie ako filozofiu financovania zdravotníctva máme zakotvenú v článku 40, podľa ktorého má každý právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť.
Poslanec M. Urbáni: Nič proti nemu, len v tejto podobe nie je dobrý.
Minister R. Zajac: Poisťovne sa navonok tvária ako dominanti trhu, preto máme veľkého regulátora – Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Úrad musí skontrolovať, či je uzavretá minimálna sieť, neporušuje sa zákon a zdravotné poisťovne nakupujú zdravotnú starostlivosť, ktorú zo zákona mali nakúpiť. Úrad nemôže zasahovať do cien. Keďže ideme podľa Obchodného alebo Občianskeho zákonníka, ceny sa stanovujú dohodou. Robíme všetko pre to, aby sme odstránili posledný problém takzvanej nadlimitnej zdravotnej starostlivosti. Týka sa to hlavne ústavnej starostlivosti, a preto od zdravotných poisťovní žiadame, všeobecná to už má vo svojej zmluve, aby vopred oznámili, koľko budú objednávať plánovaných výkonov. A ešte deregulujeme ceny. Na úrovni ministerstva už neurčujeme, koľko má stáť hospitalizácia na internom, chirurgickom alebo na onkologickom oddelení. Poisťovne v novej zriaďovateľskej podobe sú na svete len polroka. Zatiaľ ešte neprezentovali svojim poistencom aj výhody poistného systému – manažment, servis, starostlivosť.
Moderátorka: To znamená, že to chce, podľa vás, ešte nejaký čas?
Minister R. Zajac: Som presvedčený, že cesta je správna. Samozrejme bude treba niečo modifikovať. Rád by som poukázal na jeden paradox. Dali sme do zmlúv Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a moja požiadavka ako akcionára je skoro záväzná, aby dôvod na vypovedanie zmluvy s poskytovateľom bol aj vtedy, ak sa nebude ľudsky správať k svojim poistencom. Vzniká otázka, prečo to komora zamietla. Tomu už naozaj nerozumiem.
Moderátorka: Predstaviteľ komory tu nie je, takže sa nemôžeme priamo opýtať…
Minister R. Zajac: A odpoveď je jasná, pretože komora tiež len špekulovala, akým spôsobom by zasiahla, pretože má, a to hovorím znova, určité politické záujmy.
Moderátorka: Pán minister, aj naďalej trváte na tom, že celý problém má v sebe dávku politizácie?
Minister R. Zajac: Ťažko sa to odmietne, pretože zdravotnícky odborník Slobodného fóra je plateným advokátom komory. Generálny sekretár, ktorý je v podstate námezdná sila, ak to mám takto povedať, vystupuje v mene komory dva roky – vtedy bol prezident niekde bokom, a je „veľkým“ odborníkom. Pochádza z prostredia komunistickej strany, SDĽ a je veľkým odborníkom v nejakom tintingu ľavicových strán typu Smer. To znamená, že to tam dosť ťažko môžete vylúčiť. On síce hovorí, že zákony budú 17. júna, ale nehovorí aké. Hovorí to na seminári Smeru, nehovorí prečo. Dosť to smrdí politizáciou komory. A toto jej aj zlomí krk.
Moderátorka: Znamená to, že lekári, ktorí zmluvy nepodpísali, konali pod nejakým politickým tlakom?
Minister R. Zajac: To neviem. Máte však mikrofón, kameru, spýtajte sa ich.
Moderátorka: Pán Urbáni, politizácia. Aký je váš názor?
Poslanec M. Urbáni: Nehovoril by som až o takej politizácii, hoci keď ide o sekretára lekárskej komory, sú tam niektoré podtóny. Ako reminiscenciu uvediem, že keď bol riaditeľom poisťovne a ja som bol riaditeľom zdravotníckeho zariadenia, mali sme veľký konflikt a bol práve o tom, o čom hovoríme. Vtedy nám ušiel zo zasadnutia a zastával iný názor. Ja názory nemením. My máme svoj program, podľa ktorého chceme ísť.
Treba napríklad urobiť reštrukturalizáciu zdravotníckeho systému a zdravotníckych zariadení. Ešte stále máme pôrodnice len so 100, 200 pôrodmi ročne. Nič sa nezmenilo. To, že sme dali pacientovi platiť 20 či 50 korún, ešte nič nevyriešilo. Ja tieto poplatky zruším, keď budem mať takú moc.
Moderátorka: Naozaj ich zrušíte?
Poslanec M. Urbáni: To som povedal už pred tromi rokmi. Trvám na tom. Ide však o to, že všetky zainteresované strany by sa mali zapojiť do toho, aby sme spolu našli systém, v ktorom by bol spokojný nielen pacient, ale aj poskytovatelia. Poisťovne o to nemajú záujem, ani komora nevytvorila konkrétny program, aby pomohla zdravotníctvu. To zdravotníctvo je predsa slovenské, preto poďme všetci robiť, aby občan, ale aj poskytovatelia boli spokojní.
Moderátorka: Konkrétna otázka na vás, pán Urbáni, v súvislosti s tou politizáciou, aj keď hovoríte, že nie až tak silno…
Poslanec M. Urbáni: Politika sa nedá oddeliť od života, veď je to politika, samozrejme.
Moderátorka: Celý problém, ktorý vznikol, sa podľa vás spolitizoval?
Poslanec M. Urbáni: Viete, ono sa to stále už potom donesie a niekto sa na tom priživí. My nemáme záujem sa priživovať.
Moderátorka: Kto sa priživil?
Poslanec M. Urbáni: Máme chuť prísť s konkrétnymi vecami, ktoré predkladám pánovi ministrovi na výbore…
Moderátorka: Kto sa priživil, pán Urbáni?
Poslanec M. Urbáni: No videli ste to v posledné dni, kto sa na tom priživoval. Čiže nebol to problém, ale…
Moderátorka: Kto?
Poslanec M. Urbáni: … chcem k tomu, čo ste sa pýtali pána ministra. Ja odpoviem za neho, prečo podpísali…
Moderátorka: Skúste najprv odpovedať na moju otázku!
Poslanec M. Urbáni: … niektorí poskytovatelia tie zmluvy. Ono to už podľa mňa nebolo pod politickým, ale pod ekonomickým tlakom. Lekári si povedali, keď nebudeme mať zmluvy a nezaplatia nám, poškodíme sami seba. To však nie je riešenie. Riešenie je sadnúť za stôl, rozprávať, vyjsť z problému.
Moderátorka: Pán minister, zaznelo tu, že lekári konali aj pod ekonomickým tlakom. Naznačovala to aj lekárska komora, keď hovorila, že zhruba mesačne dostáva ambulancia 60-tisíc, plus nájomné, platy, elektrina a voda. Je to dosť?
Minister R. Zajac: Je limitované regulované nájomné, ktoré je 1500 korún za štvorcový meter na rok, plus energie. Teda mesačné nájomné 50-metrovej ambulancie stojí okolo 5-tisíc korún. To si vieme všetci vypočítať. Niečo prepláca poisťovňa. Naozaj si musia platiť mzdy, ale aj investovať do prístrojov. Nikdy som však nepovedal, že naši lekári a hlavne sestry majú dosť peňazí. Naopak. Aj pán poslanec hovoril, že platy zdravotníkov nie sú zatiaľ bohvieaké. Skôr sú, nechcem to teraz nejako expresívne povedať, na hranici osobného poníženia.
Moderátorka: Mohla vláda v tomto smere urobiť viac?
Minister R. Zajac: Vláda prerozdeľuje akýsi finančný balík, pričom má pomerne malú flexibilitu, pretože veľa výdavkov je takých, ktoré musí zaplatiť. Napríklad dôchodky. Preto vláda v prvom rade mala snahu zastaviťrast dlhu. To sa podarilo. V druhom rade mala snahu pridávať prostriedky podľa vývoja ekonomiky. To sa tiež podarilo. Rekordný nárast zdrojov do zdravotníctva nie je preto, lebo to chcela vláda, ale umožňujú to 4 percentá z priemernej mzdy za každého poistenca štátu, ktoré dávame. Mal som teda povedať, že vláda by mala zobrať vojakom, policajtom? Nedajbože školstvu? Veď nevzdelaný národ rovná sa nízka ekonomika. Chcem povedať iba to, že táto vláda zobrala na seba veľmi nepríjemnú úlohu vyčistiť tento Augiášov chliev. Veďto bolo pätnásť rokov po revolúcii ešte všelijaké. Áno, budem rád, keď moji kolegovia lekári a hlavne sestry budú mať väčšie platy. Budem rád, keď ich platy dobehnú platy západoeurópskych lekárov a sestier, ale budem rád iba vtedy, ak to bude na základe ekonomiky krajiny.
Moderátorka: Pán Urbáni, súhlasíte s tým? Podarilo sa vláde vyčistiť Augiášov chliev?
Poslanec M. Urbáni: Musím pozitívne kvitovať, že začala čistiť. Nevyčistila. Je tam veľa roboty.
Moderátorka: Pritom naďalej trváte na tom, že cesta, ktorú vytýčila vláda a minister zdravotníctva, bola správna?
Poslanec M. Urbáni: S pánom ministrom máme spoločný názor, že bolo treba niečo so zdravotníctvom urobiť. Každý sme však mali k tomu iný prístup. No zdravotné poisťovne nepripravili žiadne nové produkty! Je logické, že nikde na svete nemôže zdravotníctvo prežiť len s 96 percentami z verejných zdrojov. Je treba spoluúčasť, ale neriešiť ju na úkor chudobných, sociálne slabých. Práve poisťovne tu mali zohrať veľkú úlohu. Mali pripraviť druhý pilier, tretí pilier… My sme, napríklad, nesúhlasili s tým, aby zdravotné poisťovne boli akciové spoločnosti. Rešpektujem, sú. No nech sa aj tak správajú! Keď im nedochádzajú peniaze, tak nech si prechodne zoberú nejaký úver, ale nie že zoberiem lekárom a pacientom, neposkytnem služby. Viete, čo ma mrzí? Koľkí pacienti sa dnes sťažujú na prístup lekárov, na ich spôsoby. Tí lekári majú na druhej strane pravdu, že nie sú ocenení. Je tu toľko vecí, ktoré ešte musíme vyriešiť…
Minister R. Zajac: Naozaj sa treba vážne zamyslieť nad prioritami spoločnosti. Čo budú priority? Zdravie? Vzdelanie? To sú dve nepochybné priority. Už od začiatku svojho funkčného obdobia som vravel, že do systému, ktorý som prebral, dávať peniaze znamená strácať ich úplne zbytočne. V tejto chvíli je dobrý čas na to, aby sme spolu diskutovali, z čoho ich tam dáme a akú efektivitu prinesú.
(udo)
(Beseda je redakčne spracovaná.)
Zdroj:
Zdravotnícke noviny 12/2006
