Dodnes sa ešte naše zdravotníctvo nespamätalo z výčinov „starého občana“ Kováča
V denníku SME bol minulý týždeň publikovaný akoby vlastný názor článok Eduarda Kováča s vyššie uvedeným titulkom. Autor sa v ňom snažil preukázať, že nové zákony zaviedli chaos do výberových konaní záchrannej služby (ZZS). Súčasne kritizoval nové plánované financovanie. V poriadku, každý má právo na svoj názor, dokonca aj keď sa prikrýva perinou, ktorá mu nepatrí. Tým myslím neustále zdôrazňovanie od bodrého červenolíceho prezidenta komory, že generálny sekretár SLK nemá oprávnenie ako zamestnanec komory, platený z príspevkov lekárov, vystupovať v jej mene. To len pre poriadok.
Vecne je situácia pomerne jednoduchá. Vyhlásili sme výberové konanie podlá ustanovenia § 14 zákona 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti na vydanie povolenia prevádzkovať ambulancie pozemnej záchrannej zdravotnej služby v príslušných sídlach. Stanovili sme pevné podmienky výberových konaní s tým, že keď uchádzači nepredložia všetky doklady s požadovanými údajmi, z výberového konania ich vylúčia. E. Kováč však tvrdí, že zakrátko sme začali „zmierňovať“ požiadavky. Údajných zmiernení narátal dokonca 16a túto časť článku uzatvára „právnicky“ čistou formuláciou, citujem: „Za takýchto okolností je dôvod domnievať sa, že výberové konania na záchranku sa nekonajú v súlade so zákonom a ich platnosť môže byť spochybnená“.
Nuž, ja sa nedomnievam, ale tvrdím, že autor nemal ani toľko poctivosti, kým sa začal „domnievať„, aby si preštudoval príslušné zákony a podmienky výberového konania, pretože v poslednom odseku podmienok je doslova uvedené právo vyhlasovateľa, teda ministerstva zdravotníctva, na zmenu vo vyhlásenom výberovom konaní tak, že zmena bude uverejnená spôsobom, ako je vyhlásené toto výberové konanie.
Stačilo sa zamyslieť nad tým, prečo si vyhlasovateľ takéto právo vyhradil. Prinajmenšom by prišiel na to, že bolo treba reagovať, okrem iného na historicky vzniknutý aktuálny stav ZZS a zabezpečiť prvoradý ciel, vydať licencie prednostne existujúcim staniciam ZZS.
Kováčom uvedený list 16 primátorov, nebol ako on hovorí upozornením, ale bol akousi žiadosťou o to, aby záchranné služby „ich nemocníc“ nemuseli ísť do výberového konania. Odpovedal som im celkom jasne, že nemožno porušovať zákon.
Ak v prvej časti E. Kováč preukázal pre neho už tradičnú neschopnosť pracovať s vecnými argumentmi, v druhej časti venovanej financovaniu ZZS ukázal, že vôbec nechápe, čo to znamená v čestnej súťaži vybrať najlepšieho, a potom zabezpečiť také financovanie, ktoré bude trvalé znamenať rozvoj tohto odboru. Tu sa jasne pridŕža línie svojich staronových politických chlebodarcov. Bez akýchkoľvek dôkazov kydať a špiniť, samozrejme, nekonkrétne. Nuž na nekonkrétne špinenie konkrétna poznámka. Dodnes sa ešte naše zdravotníctvo nespamätalo z výčinov „starého občana“ Kováča, mám na mysli transformačné rady, prospektívne rozpočty a veľa podobných nezmyslov, ktorými sa živil prinajmenšom posledných 14 rokov. To, že vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni sa stále nedá spustiť informačný systém, ktorý bez výberového konania vybral ako vtedajší riaditeľa na ktorého náklady poisťovňa vynaložila už viac ako miliardu korún (a navyše dostala miliónovú pokutu od Úradu pre verejné obstarávanie) indikuje, že tu niekde sú asi korene nechutí momentálneho „generálneho“ k výberovým konaniam a transparentnosti. Jeho apelovanie v mene občana potom vážne pripomína známe slovenské porekadlo, keď zlodej kričí: „Chyťte zlodeja!“
Rudolf Zajac
Zdroj:
SME 8. 8. 2005
