Dialóg s ministrom zdravotníctva SR Rudolfom Zajacom a členom predstavenstva Penta Group, a. s., Mgr. Jaroslavom Haščákom
Možno aj vďaka niektorým jedincom z nedávnej minulosti mnohí spájajú slová podnikateľ a podnikanie s nie práve najčistejšími praktikami. Podnikať možno naozaj v každej oblasti nášho života. Neexistuje podnikateľské tabu, zdravotníctvo nevynímajúc. Vstup investičnej skupiny Penta Group na trh poskytovania zdravotnej starostlivosti sprevádzajú súhlasné i odmietavé postoje, ale predovšetkým zásadná otázka z pacientskeho terénu: Nestane sa chorý človek len bezbrannou, nemohúcou hračkou v podnikateľskom súkolí?
Od tohto roku sa, povedané športovou terminológiou, začína hrať podľa nových pravidiel. Lepšie je byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý – táto dnes už okrídlená veta je neodškriepiteľnou pravdou bez ohľadu na spoločenský či zdravotnícky systém. Aj v najbohatších krajinách, kde výdavky na zdravotníctvo niekoľkonásobne prevyšujú naše možnosti, si ani najbohatší človek neželá podstúpiť nejakú operáciu, alebo nebodaj ochorieť na chronickú chorobu. Je to preto, že možnosti človeka sú v podstatnej miere limitované jeho zdravotným stavom; ten, kto zažil pocit slabosti, odkázanosti a nemohúcnosti čo i len krátky čas, vie, čo to je. Týmito slovami sa prihovárala v štúdiu Kontakt (Rozhlasová stanica Regina) redaktorka Jana Bleyová poslucháčom. ďalej uviedla, že sa jej ťažko počúvali slová mladej ženy, ktorá už roky trpí závažným ochorením a je odkázaná na pravidelnú hemodialýzu. Práve hemodialýza je problém trápiaci pacientov zatiaľ nemenovanej spoločnosti, ktorá sprivatizovala hemodialyzačné centrum, ktoré navštevujú, aby mohli žiť. Ako ďalej uviedla, chorí si pred privatizáciou centra vypočuli veľa nádherných sľubov a prísľubov, v ktorých rezonovala veta: U nás bude na prvom mieste vždy a za každých okolností pacient. Po privatizácii sa namiesto slova pacient dostalo do popredia slovo šetrenie. A šetriť sa začalo od podlahy, presnejšie od používaného zdravotného materiálu. Kvalitné gázové tampóny vystriedali vatové, dezinfekčné prostriedky na ošetrovanie rán stoja peniaze, a preto sa používa lacnejšie dezinfekčné mydlo. Šetrenie postihlo aj personál. Kým pred privatizáciou v jednej sále, kde je päť pacientov, pracovali dve kvalifikované zdravotné sestry, po privatizácii ostala len jedna; v prípade, že sa počas dialýzy prudko zhorší zdravotný stav naraz dvom pacientom, nevie, komu skôr pomôcť. Nedostatok potrebného zdravotníckeho materiálu, nervozita a únava vyčerpaného personálu nie sú zárukou tvrdenia, že pacient bude na prvom mieste. Uznajte sami: môže pacient súťažiť o prvenstvo s takým fenoménom, akým sú peniaze a zisk? Odpoveď na túto otázku je zrejme zbytočná. Redaktorka svojej známej sľúbila, že zachová jej anonymitu, rovnako aj anonymitu spoločnosti, ktorá sprivatizovala dialyzačné centrum. Pacienti sa rozhodli, že sa so zástupcami spoločnosti pozhovárajú o podmienkach, v ktorých dostávajú hemodialýzu. V prípade, že sa situácia ani potom nezmení, majú dostať v rozhlasovom vysielaní všetci aktéri konkrétne funkcie a konkrétne mená…
Moderátorka: Investičnú skupinu Penta mnohí nezainteresovaní pacienti, s ktorými som sa rozprávala, vnímajú ako žraloka, ktorý vstupuje do zdravotníctva s jediným cieľom – skúpiť všetky možné zdravotnícke zariadenia a lekárne, ovládnuť zdravotné poisťovne a tak si zabezpečiť čo najväčšie zisky. Kdesi v pozadí týchto úvah je skrytá obava, či pacient, chorý človek, nezostane v honbe za ziskom tým najposlednejším článkom v reťazci všetkých zúčastnených…
Mgr. Jaroslav Haščák, člen predstavenstva Penta Group, a. s.: V sektore zdravotníctva nedokážeme byťúspešní v prípade, ak nebude pacient – klient našou hlavou prioritou. Ak všetci, ktorí prídu do kontaktu či už s poskytovateľmi alebo lekárňami patriacimi do našej skupiny, budú spokojní, len vtedy dokážeme byť aj ziskoví. Preto chceme byť najlepší, poskytovať najkvalitnejšie a najefektívnejšie služby a zisk už príde s tým.
Moderátorka: Ako zistíte, či pacient – klient je spokojný?
Mgr. J. Haščák: Veľmi jednoducho. Ak nebude spokojný, nebude poistený v našej poisťovni. Ak nebude spokojný, nenechá sa ošetriť v našom zdravotníckom zariadení, ani nebude kupovať lieky v našej lekárni. Čím menej pacientov by sme mali, tým budú naše tržby a zisk nižšie.
Moderátorka: Bude mať pacient vôbec na výber, keď bude maž Penta celú sieť lekární a možno aj viaceré zdravotné poisťovne?
Mgr. J. Haščák: Určite bude mať na výber, lebo v lekárňach plánujeme s investíciami, ktoré nám zabezpečia asi 10 -percentný podiel na trhu. Takže 90 % lekární bude vlastniť niekto úplne iný. Pokiaľ ide o zdravotné poisťovne, náš podiel v súčasnosti je 12 až 13 %, teda ide o menšinovú časť. U poskytovateľov sme ešte iba v začiatkoch a možno dospejeme k tomu, aby sme aj tam mali 10 až 15 %. Budeme na zdravotníckom trhu významní, ale vôbec nie najväčší.
Moderátorka: Keď sa rozprávam nielen s laikmi, ale aj s lekárni a zdravotnými sestrami, viacerí majú názor, že naše zdravotníctvo sa príliš ekonomizuje. Akosi v pozadí zostáva nielen pacient, ale aj človek v bielom plášti. Penta neparticipovala na reforme zdravotníctva v podobe, ako ju predkladal v šestici reformných zákonov minister Zajac?
Mgr. J. Haščák: Nie, neparticipovali sme.
Moderátorka: Napriek tomu je to totožné.
Mgr. J. Haščák: Totožné s čím?
Moderátorka: S jeho predstavou. Ešte aj niektoré formulácie sú tie isté.
Mgr. J. Haščák: Totožné to musí byť, lebo predpokladám, že pán minister aj celá vláda sa drží tých istých trendov, o ktorých sme hovorili aj my. Sú to demografické trendy, trendy špecializácie, inovácie, zefektívňovania atď., hoci uznávame, že zdravotníctvo nikdy nebude také ako ostatné sektory a nikdy v ňom nebudú platiť tie isté ekonomické princípy. Jednoducho preto, lebo na druhej strane je človek a nie vec, tovar, či služba. Dnes sa však ani zdravotníctvo nevyhne všeobecne platným ekonomickým princípom, to znamená poskytovaniu kvalitných služieb za dostupné ceny.
Moderátorka: K slovám Jaroslava Haščáka ešte úryvok zo stanoviska investičnej skupiny Penta na margo informácií, ktoré odzneli v niektorých médiách: „Penta nedeklarovala, že má záujem kúpiťzdravotnícke zariadenia v pôsobnosti vyšších územných celkov, ale má záujem zúčastniť sa na vyhlásených tendroch na prenájom nemocníc realizovaných prostredníctvom vyšších územných celkov, v ktorých je naším prvoradým cieľom ozdravenie týchto zariadení, zefektívnenie ich činností a zlepšenie služieb. Či sa zdravotnícke služby pod taktovkou Penty skutočne zlepšia, ukáže čas a skúsenosti pacientov.“ Plamenné diskusie, stretnutia, mítingy, vyhlásenia za a proti, to všetko sprevádzalo reformu v azda najcitlivejšom rezorte – v zdravotníctve. Máloktorý politik zažil toľko rozporných prívlastkov a hodnotení svojej práce ako minister zdravotníctva Rudolf Zajac. Pán minister, 21. októbra 2004 Národná rada SR prelomila veto prezidenta SR a schválila šesticu reformných zákonov. Ste už spokojný?
Minister R. Zajac: Áno, ale tu nejde o moju osobnú spokojnosť. Samozrejme, som síce veľmi spokojný, ale keď si zvážim, koľko úsilia si vyžiadalo presadenie zákonov v parlamente, uvedomujem si, že implementovaťich jednotlivé paragrafy do života zdravotníkov a našich občanov bude ešte oveľa ťažšie.
Moderátorka: Pán minister, neraz ste spomenuli, že jednotlivé reformné zákony sú navzájom previazané, že ak by sa neschválil ktorýkoľvek z nich, nemá význam pokračovať v reforme. Napriek tomu sa chcem spýtať, ktorý zo zákonov považujete za kľúčový?
Minister R. Zajac: Je to podobné, ako keby ste sa ma spýtali, ktoré koleso na aute mi bude najmenej chýbať. Možno rezerva v kufri… Na takto formulovanú otázku je naozaj ťažké odpovedať. Neviem si predstaviť, ako by sme fungovali so starým poistným zákonom v novom systéme, alebo bez Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý napríklad vydáva licencie zdravotným poisťovniam. Veru ani to, ako by sme mohli existovať bez zákona o poskytovateľoch, zákona o rozsahu, ktorý určuje, čo všetko má mať občan hradené z verejného zdravotného poistenia. Neviem, ako by mohla fungovať záchranná služba, pokiaľ by nemala zákon, ktorý veľmi veľkoryso pripravil podmienky pre jej činnosť. Nedokážem si predstaviť, akoby sme prinútili lekárov a lekárnikov, aby povinne informovali občana o možnostiach pre neho výhodnejšieho lieku, ak by sme na to nemali zákon. Ktorý z nich je dôležitejší, nech posúdia občania…
Moderátorka: Už takmer tri roky je známy váš bonmot, že reforma, ktorú ste pripravovali, bude maťspočiatku 80 -tisíc nepriateľov a možno po roku, dvoch, po prijatí reformných zákonov bude mať 5 miliónov priateľov – občanov. Dokážete odhadnúť, koľko je tých priateľov v súčasnosti?
Minister R. Zajac: Nie, a ani mi to neprislúcha. Navyše musím povedať, že som osoba, ktorá má už určitú prevádzkovú slepotu. Neviem to odhadnúť, ale na reakciách ľudí cítim posun. Poctivo sme im hovorili, čo budeme musieť spraviť. Tie zásady a princípy sme nezmenili, hoci niekedy sme v parlamente museli trošku ustúpiť, napríklad, aby bolo stopercentné vlastníctvo akcií vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a v Spoločnej zdravotnej poisťovni v rukách štátu, teda aspoň na určité obdobie, kým sa tento zákon neznovelizuje, možno o rok, možno nikdy, to sa nedá predvídať. Skutočne mám pocit, že ľudia počúvali, keď sme im povedali, že zavedením poplatkov už majú reformu za sebou a že teraz budeme robiť zmenu týkajúcu sa poskytovateľov. Tam niekde sú korene zlučovania nemocníc, znižovania nákladov, ktoré neslúžia poskytovaniu zdravotnej starostlivosti a našim občanom. Novinári s veľkým záujmom očakávali, aký bude text nariadení vlády o spoplatnení diagnóz. Všimli ste si titulky v novinách, napríklad: Zajac určil tritisíc chorôb, za ktoré sa bude platiť. Vzápätí prišlo sklamanie, keď museli napísať, hoci už len malým písmom, že zatiaľ sa nič nemení a ide sa po starom. Preto sme niekoľkokrát povedali, že už nie je potrebné vyťahovať od občanov ďalšie peniaze, ale treba zvýšiť efektivitu systému, zlepšiť zdravotnú starostlivosť. Navyše za financie, ktoré máme, musia naše nemocnice, lekári, zdravotné sestry, agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti i záchranná služba poskytovať viac „muziky“. Dokážu to tak, že odstránia zbytočné náklady.
Moderátorka: V tomto roku z verejných zdrojov do zdravotníctva pribudne viac ako 4 %. Ako sa to prejaví v kvalite zdravotnej starostlivosti a v jej dostupnosti?
Minister R. Zajac: Pribudne vyše 11 %. Štát bude platiť 4 % z priemernej mzdy, z verejných zdrojov pribudne okolo 7 miliárd korún. Bolo by naivné si myslieť, že len peniaze súvisia s dostupnosťou a kvalitou. Napríklad zdravotnícky rozpočet v Českej republike je na obyvateľa takmer 2,5 -krát vyšší, ale pochybujem, že by tam bola o toľko lepšia zdravotná starostlivosť než u nás. Preto väzba medzi financiami a kvalitou ani nie je, skôr sa prejavuje v skrátených ošetrovacích lehotách, kvalitnej záchrannej službe či vynikajúcich transplantačných programoch, v ktorých máme veľký vzor práve v ČR.
Moderátorka: Čo môžu čakať občania na Slovensku od zreformovaného zdravotníctva?
Minister R. Zajac: Nie okamžite, ale postupne môžu očakávať slušnejšiu komunikáciu, čistejšie prostredie, lepšiu stravu, čistejšiu posteľ, vľúdnejších ľudí. Môžu očakávať lepšie krytie rizika, viac onkologickej liečby, väčší počet ľudí s infarktom bude mať správnejšiu liečbu, lebo nikdy sme netajili, že nie každému ju vieme poskytnúť. Bude aj viacej sťažujúcich sa, ktorí nebudú spokojní s poskytnutými zdravotníckymi službami. To je správne. Očakávam od zdravotníctva väčšiu mieru solidárnosti v tom, že sa lepšie dokážeme postarať o seniorov a chceme viac zdrojov nasmerovať do geriatrie. To je veľmi citlivá téma, lebo sa nám zvyšuje priemerný vek a počet ľudí, ktorí celý život žili vo viere, že ak budú mať problém, dostanú správnu zdravotnú starostlivosť. Vždy sme hovorili, že reforma je mimoriadne solidárna, ale naši občania to musia vidieť a cítiť. Vlani sme začali budovať národný geriatrický ústav v Podunajských Biskupiciach, ktorý má pred sebou veľké úlohy. Na druhej strane musíme byť kritickí a vidieť problémy, ktoré treba riešiť. Musíme postupne zlepšovaťzdravotnú starostlivosť pre všetkých, a to je najväčšia výzva nielen pre ministra Zajaca a jeho tím, ale pre každého ministra, ktorý tu bude v budúcnosti.
Moderátorka: Od začiatku tohto roku platí nová kategorizácia liekov. Rozprávala som sa s viacerými lekármi, ktorí údajne informujú pacientov o náhradných liekoch. Vravia, že pacienti odmietajú generiká, lacnejšie lieky…
Minister R. Zajac: To je v poriadku, je to slobodná vôľa občana – pacienta. Pokiaľ lekár zodpovedne informoval klienta, že existuje rovnaký, ale lacnejší liek a on ho odmietne, je to jeho rozhodnutie, len potom nemožno plakať, že lieky sú drahé. Veď z verejného zdravotného poistenia hradíme lieky za asi 23 miliárd korún, teda tretinu rozpočtu dávame práve na lieky. Súčasne treba povedať, že biznis farmaceutických firiem je na Slovensku absolútne najväčší. Ani Volkswagen, ani nikto iný nedokáže vyprodukovať tovary a služby za 23 miliárd korún. Sú v nich aj „nepríjemnosti“ – indukované písanie liekov, naháňanie lekárov firmami – píšte drahšie lieky a podobne. Je to komplikovaný proces, ale sme hrdí, že sa nám podarilo znížiť náklady diabetikov na inzulín do pier zo 140 na 50 korún. To znamená, že najmä u chronických pacientov hľadáme možnosti, aby sme ich finančne nezaťažovali. No pri jednorazových liekoch, povedzme pri antibiotikách, je doplatok vyšší. Máme pri nich filozofiu, aby sme preferovali lacnejšie, jednoduchšie antibiotiká, nech lekári zbytočne nepredpisujú antibiotiká vyššieho typu, ktoré slúžia ako rezerva. Nechceme, aby nám vznikali rezistencie. Domnievam sa, že dnešná lieková politika na Slovensku je príkladom takmer pre celú Európu; viem, s akým obdivom na nás pozerajú, že nám klesli náklady na lieky a pritom sa nám nezhoršili parametre v chorobnosti.
Moderátorka: Pán minister, naposledy sme sa stretli pri mikrofóne v októbri a vtedy ste odpovedali na viaceré otázky poslucháčov, ktoré súviseli s liekmi a doplatkami za ne. Napriek tomu, že v každej ATC skupine existuje bezplatný liek, sú pacienti, ktorí si musia priplácať na určité druhy liekov, no sociálne nie sú schopní doplatky uhrádzať. Aj výskumy ukazujú, že viac ako jedno percento najmä starších občanov nie je schopné uhradiť si liečbu. Vtedy ste spomínali, že budete diskutovať s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovítom Kaníkom o zladení zdravotnej starostlivosti so sociálnou problematikou. Rokovali ste sa už o tom?
Minister R. Zajac: Najskôr by som chcel upozorniť, že v každej ATC skupine je bezplatný liek, a preto nie je dôvod, prečo by nemal byť dostupný každému občanovi. Pokiaľ ide o druhú časť otázky, myslím si, že sme pokročili ešte ďalej. Dokončili sme koncepčný legislatívny zámer dlhodobej starostlivosti, ktorý sme pracovne nazvali sociálna medicína. Skutočne sa stáva, že aj dvadsaťkorunový manipulačný poplatok pri výbere bezplatných liekov niektorých občanov zaťažuje. Preto s pánom ministrom pracujeme na myšlienke zvýšenia adresnosti tejto dávky. Donedávna sme nemávali dôchodcov v hmotnej núdzi, ale dnes sa už najnižšie dôchodky blížia k životnému minimu. Preto musíme prepracovať celú metodiku sociálnych dávok a poskytovaťich adresnejšie. Zatiaľ 50 korún na mesiac a osobu vyplácame plošne, bez ohľadu na to, či je niekto chorý alebo zdravý, teda či potrebuje alebo nepotrebuje lieky. Stojí nás to takmer 400 miliónov korún. Ak by sme prešli na adresné dávky, stálo by nás to síce rovnakú sumu, ale peniaze by viac slúžili tomu, kto ich skutočne potrebuje; nedávali by sme peniaze tým, ktorí ich nepotrebujú, lebo celý rok nie sú chorí, ale dostávajú 600 korún len preto, že sú v hmotnej núdzi. V tejto súvislosti sme už o krok ďalej, máme pripravenú ideu spoločných vymeriavacích základov, čo je technický problém na vypočítavanie rôznych daňových, sociálnych alebo zdravotných odvodov. Ako to už v sociálno-zdravotnej sfére býva, všetko ide pomalšie, ako si predstavujeme.
(udo)
(Beseda je redakčne spracovaná.)
Zdroj:
Zdravotnícke noviny 6/2005
