V zdravotnom poisťovníctve má byť v budúcom roku 65,8 mld. Sk
BRATISLAVA (vam) Vláda SR na svojom pravidelnom zasadaní 27. augusta 2003 začala rokovať o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004. Svoje rokovanie pre rozsiahly program prerušila a k materiálu sa vráti o niekoľko týždňov.
Z predloženého návrhu už môžeme uviesť niektoré čísla, ktoré sa týkajú rezortu zdravotníctva. Celkové príjmy v systéme zdravotného poisťovníctva v roku 2004 sa predpokladajú v sume 65,852 mld. Sk, z toho príjmy bežného roka by mali tvoriť 63,252 mld. Sk. Za poistencov štátu sa bude odvádzať 14 % z vymeriavacieho základu 3459 Sk (484 Sk), spolu by tak mal štát v budúcom roku za svojich poistencov zaplatiť 18,411 mld. Sk. V tomto roku platí štát 14 % z 2890 Sk (405 Sk) a spolu by mal tak zaplatiť 16,054 mld. Sk. Výber poistného od ekonomicky aktívnych poistencov sa počíta vo výške 44,436 mld. Sk. Výdavky spolu sú rozpočítané v sume 63,252 mld., z toho výdavky zdravotných poisťovní v bežnom roku by predstavovali 63,028 mld. Sk. V základnom fonde všetkých zdravotných poisťovní by malo byť 58,912 mld. Sk, na chod poisťovní – na správne fondy sa spolu počíta so sumou 2,530 mld. Sk. V budúcom roku by mali zdravotné poisťovne splatiť tzv. návratnú finančnú výpomoc vo výške 223,7 mil. Sk. „Špecifickým problémom rezortu zdravotníctva nie je dôležitosť štátneho rozpočtu. Podstatné je, ako sa nám podarí naformulovať nový Liečebný poriadok,“ vyjadril sa k prvému návrhu budúcoročného štátneho rozpočtu pre zdravotníctvo na workshope s profesijnými organizáciami, pôsobiacimi v rezorte, ktorý bol 28. augusta 2003 v Bratislave, minister zdravotníctva SR Rudolf Zajac. „Žiadny minister zdravotníctva nemôže byť spokojný so sumou určenou pre rezort. Viac ma trápia platby štátu za svojich poistencov. V súvislosti s tohtoročným rozpočtom som počul na moju adresu výčitky, že som dostatočne nebojoval za rezort, nepýtal si viac peňazí. V čase môjho nástupu do funkcie som však už v rozpočte nemohol nič ovplyvniť. Chcel som zmeniť jedinú vec – znížiť výdavky poskytovateľov zmenou zákona o verejnej službe, aby získali nejaké finančné zdroje. Keďže pán prezident vrátil zákon do parlamentu, a práve v tom čase malo Kresťanskodemokratické hnutie známe problémy so Slovenskými elektrárňami, tak som zhorel ako fakľa. Takže následne riaditelia zdravotníckych zariadení nemohli zamestnancom diferencovať mzdy a z poistných fondov, napríklad v prezamestnanej Bratislave, smeruje v tomto roku až 85 % len na mzdy… Vrátim sa k tohtoročnému návrhu rozpočtu, v ktorom sme prijali niekoľko nových pravidiel.“
Zmenil sa vymeriavací základ, štát bude platiť za svojich poistencov z priemernej mzdy 4 %, otvoril výšku hornej vymeriavacej hranice na osemnásobok minimálnej mzdy, bude požadovať ročné zúčtovanie poistných odvodov, Doslova revolúciou je opatrenie, že kto neplatí na zdravotné poistenie, má nárok len na neodkladnú starostlivosť.
„Bilancujúc môžem konštatovať, že v návrhu budúcoročného rozpočtu chýbajú asi 2,5 miliardy korún na zlepšenie kvality poskytovaných služieb. Preto nám nezostáva iné východisko, len zmenšiť rozsah Liečebného poriadku a urobiť si zo stomatológov ešte väčších nepriateľov… Som len jedným členom vládneho kabinetu, preto je to vláda SR, ktorá musí zobrať na seba zodpovednosť, koľko financií poskytne svojim občanom na verejné poistenie. Ak vládny kabinet nebude garantom transformácie zdravotníctva, tak zmena v rezorte jednoducho nebude! Budúcoročný rozpočet nebude ešte vyrovnaný, ale začnú sa splácať staré dlhy. Jednoducho preto, že ak chceme transformovať zdravotné poisťovne na akciové spoločnosti, nesmú byť zadlžené. To isté platí aj o nemocniciach, i o uvoľnení lekárenského trhu; zadlžený systém sa totiž nedá zmeniť. Treba tiež otvorene povedať, že občanov Slovenska v roku 2004 čaká ďalšia zvýšená finančná spoluúčasť na poskytovanej zdravotnej starostlivosti,“ uviedol minister Rudolf Zajac.
Zdroj:
Zdravotnícke noviny 32/2003
