Finančná spoluúčasť – cesta k úsporám v oblasti liekov

Asociácia súkromných lekárov (ASL) minulý týždeň prezentovala „svoj“ návrh, podľa ktorého by pacienti platili štandardný poplatok za recept. Pre naše zdravotníctvo je typické, že sústavne stúpa dopyt po zdravotníckych službách, avšak pri ich nadmernej ponuke. Zvýšený dopyt sa prejavuje každoročným zvyšovaním počtu predpísaných receptov (v roku 2000 to bolo 75 miliónov), zvyšovaním návštev u lekárov, zvyšovaním percenta práceneschopných atď. Nadbytočná ponuka sa prejavuje slabou vyťaženosťou lôžkových zariadení, nadmerným počtom akútnych postelí, najmä vo veľkých mestách, ako je Bratislava a Košice s vysokým počtom slabo využívaných, no aj slabo platených, zdravotníckych pracovníkov. Nesúlad medzi ponukou a dopytom sa prejavuje predovšetkým v tom, že oba faktory namiesto toho, aby sa ovplyvňovali a vyvažovali, narastajú. Tento fakt možno označiťza podstatu ekonomických problémov nášho zdravotníctva. Vo výdavkoch „bezplatného“ zdravotníctva pomerne významnú časť, zhruba 30 %, tvoria výdavky na lieky. V roku 2001 by mal segment zdravotníctva disponovať zhruba 52 miliardami z verejných zdrojov, teda z poistného. Z toho na lieky by sme mali vydávať približne 15 miliárd korún.

Predstavme si, že by sa spoločnosť rozhodla, v rámci snahy zabrániť hladu, poskytovať každému občanovi chlieb zadarmo. Ak si myslíte, že by tento chlieb skončil v značnom percente v kontajneroch, tak sa nemýlite. Navyše, ak by bol chlieb zadarmo, objavila by sa jeho bezbrehá spotreba. Pri stúpajúcej spotrebe liekov, ale aj zdravotníckych služieb, je však viac menej bezbrehá spotreba naprogramovaná. Je to preto, lebo okrem iného v našom zdravotníctve nemáme zavedené tzv. hraničné náklady, ktoré by ju aspoň mierne redukovali. Podobne, takéto marginálne náklady by bolo potrebné zaviesť za poskytovanú stravu pacientom v lôžkových zaradeniach, pri prepravovaní pacientov sanitkami, v liečebniach dlhodobo chorých. Význam týchto marginálnych nákladov nie je ani tak v ich finančnom prínose, ako v istom psychologickom momente uvedomovania si, že nič nie je zadarmo. To stačí na to, aby sa obmedzila spotreba a táto obmedzená spotreba, to sú už významné finančné úspory.

 

Rudolf Zajac

(Autor je expert ANO na zdravotníctvo)

Zdroj:
Národná obroda 17. 8. 2001

Leave A Reply

Navigate
%d blogerom sa páči toto: