Prejedená budúcnosť

Vláda a parlament sa rozhodli z výnosov z privatizácie Slovenských telekomunikácií (približne 25 miliárd korún) pre rezort zdravotníctva poskytnúť 6,040 miliardy korún. Vzhľadom na neopakovateľný charakter privatizačných príjmov sme predpokladali, že Ministerstvo zdravotníctva SR odolá pokušeniu tieto prostriedky populisticky použiť na úhradu bežných výdavkov. Bol to však mylný predpoklad.

Rozumné by bolo vyčlenené finančné zdroje použiť na zníženie dlhu, ktorý k 30. júnu 2000 presiahol v zdravotníctve 17 miliárd korún, alebo na reformu systému financovania, keďže priebežný systém zlyháva a nie je schopný zabezpečiť dostatočné zdroje na krytie nákladov poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

Nestalo sa.

Na bežné výdavky 58,6%…

Z čiastky 6 040 miliónov korún ministerstvo na krytie bežných výdavkov vyčlenilo neuveriteľných 3 540 miliónov.

Najväčší objem, až 2 250 miliónov korún, získali zdravotné zariadenia na úhradu bežných nákladov, ktoré im budú poukazované od septembra 2000 do februára 2001 priamo na účty. A aby náhodou nedošlo k „omylu“, minister zdravotníctva Roman Kováč v liste adresovanom riaditeľom nemocníc odporúča pri ich použití prihliadať na úhradu dodávok od organizácií zriadených MZ SR, respektíve na úpravu miezd zamestnancov. Takže tieto prostriedky sa roztopia v spotrebe.

Cez zdravotné poisťovne celkovo pretečie 1 150 miliónov korún. Na bežné výdavky ministerstvo stanovilo „len“ 750 miliónov. Sú určené pre lekárne za úhrady liekov vydaných za recepty (600 miliónov) a pre ostatné príspevkové organizácie. Víťazom tohto kola sú však popri lekárňach najmä zdravotné poisťovne, ktorým štát k ich príjmom z poistného od občanov nesystémovo podaroval niečo viac ako jednu miliardu.

…na oddlženie len 41,4%

Na oddlženie zostalo 2,5 miliardy korún. Z tohto objemu ministerstvo vyhradilo 1,5 miliardy na zníženie dlhu štátnych lôžkových zariadení voči Sociálnej poisťovni. Tento inak dobrý krok má tri veľmi vážne nedostatky. Po prvé, celý objem finančných prostriedkov Sociálna poisťovňa s najväčšou pravdepodobnosťou použije na uhradenie starobných dôchodkov, keďže na parlamentom schválenú valorizáciu nemá finančné prostriedky. Poldruha miliardy tak nenávratne zmizne v spotrebe. Po druhé – diskriminované budú tie nemocnice, ktorých manažment do Sociálnej poisťovne za svojich zamestnancov odvody platil. Opäť sa tak na scénu dostalo selektívne opatrenie, z ktorého profitujú neplatiči. Po tretie – poisťovne okamžite znížili úhrady nemocniciam o tú čiastku, ktorú nemocnice dostali od štátu.

Z poslednej miliardy by sa malo 600 miliónov korún použiť na zníženie dlhu lôžkových zdravotníckych zariadení voči dodávateľom špeciálneho materiálu a liekov a 400 miliónov na oddlženie zdravotných poisťovní voči lekárňam.

Môžeme teda konštatovať, že na efektívne oddlženie slovenského hospodárstva zdravotnícki „ekonómovia“ vyčlenili z celkového objemu 6,04 miliardy korún len jednu šestinu.

Na reformu nič

Ministerstvo zdravotníctva plánuje v nasledujúcich rokoch použiť ďalších 15 miliárd korún zo zdrojov štátneho rozpočtu a z privatizácie na „oddlženie“ zdravotníctva. Tento ambiciózny projekt však nemôže byť úspešný, kým si predstavitelia ministerstva neuvedomia, že systém priebežného financovania je vážne poddimenzovaný, nestabilizovaný a stále produkuje dlhy. Bude nevyhnutné ho zreformovať, čo však vyžaduje čas a finančné prostriedky – tie sú však práve bezprecedentne prejedané.

Navyše – efektívny projekt oddlženia by si vyžadoval verifikáciu dlhu. Doteraz však nebol vykonaný podrobný účtovný audit poisťovní a zdravotníckych zariadení, aby sa zistila štruktúra pohľadávok a záväzkov. Pritom zlučovaním pôvodných 13 poisťovní do súčasných 5 sa znejasnilo, ako boli prevzaté pôvodné záväzky a pohľadávky.

Je evidentné, že priebežný systém financovania zdravotníctva už skolaboval. V tomto roku ho „zachránili“ peniaze z privatizácie, z ktorých bude systém až do februára budúceho roku dotovaný. Takýto stav je neudržateľný. Ak aj v nasledujúcich rokoch plánujú predstavitelia ministerstva zdravotníctva dotovať systém z mimoriadnych zdrojov, za reformný krok považovať premenovanie štátnych nemocníc na verejnoprospešné, nevytvárať podmienky pre vznik poistných fondov a komerčných poisťovní, tvrdohlavo potláčať elementárne ekonomické princípy, tolerovať vysoký stupeň korupcie a ignorovať funkciu ceny a konkurencie, potom sa aj naďalej bude naše zdravotníctvo podobať tomu zo socializmu.

Len ešte bude oveľa chudobnejšie. Predstavme si, že potrebujeme prepraviť tri osoby z Bratislavy do Nitry. Zákon hovorí, že si musíme zvoliť auto. Otázka je, aké. Či špičkové s výkonom 300 koní, alebo nižšej kategórie. Naše tri osoby však môžeme prepravovať aj päťdesiatročnou Tatrou 111 s nosnosťou 20 ton. Ktorékoľvek auto si zvolíme, úlohu splníme. Naše zdravotníctvo je dimenzované ako práve ako Tatra 111 – spotreba 40 l nafty na 100 km, veľmi nepohodlné a ťažkopádne. Ekonomika má však iba prostriedky na spotrebu maximálne 20 litrov. Pokiaľ teda budeme stále jazdiť Tatrou 111, skôr či neskôr si budeme musieť na naftu požičiavať, alebo začneme za naftu dlhovať. Ak v tejto situácii namiesto výmeny auta začneme vymáhať prostriedky na 40 litrov nafty pre starú tatrovku, správame sa veľmi podobne ako naše zdravotníctvo.

Predstavme si, že spoločnosť sa rozhodla pomôcť prepravcovi a dala mu zdroje navyše. Keďže sa nerozumie problematike prepravy, prepravcovi dala prostriedky tak trochu ako bianco zmenku – dúfajúc, že ich čo najefektívnejšie použije. Prepravca má niekoľko možností.

Môže si zvoliť splatenie istej výšky dlhu za naftu a ďalej pokračovať v preprave osôb s Tatrou 111. Ale môže tiež z pridelených prostriedkov pripraviť výmenu auta za efektívnejšie a v tejto fáze menej splácať dlhy.

Žiaľ, čo by urobil každý prepravca, to neurobilo naše zdravotníctvo. Ono chce iba premaľovať starú Tatru 111 a tak vytvoriť nové auto.

Peter Pažitný

Autor (1977) je analytik spoločnosti M.E.S.A. 10.

Rudolf Zajac

Autor (1951) je manažér a lekár.

Zdroj:
Domino fórum 46/2000

Leave A Reply

Navigate