"U zubára" na sekeru nedávame

[JaroslavSa]

@Rudolf Zajac wrote:

Dlhodobe sa trapim nad definiciou problemu: statne vlastnictvo“. Je to nejake ine vlastnictvo, ako sukromne, ma pravo statny podnik v porovnatelnych podmienkach hospodarit vzdy horsie ako sukromny? Ako je mozne ze dosahuje mensie zisky, ale su aj mensie mzdy ako v sukromnom ektore? Vie niedko racionalne napisat: statne je preto take a take lebo…….

Vlastnícke právo k nejakému statku charakterizujú tri základné podmienky:
1. právo užívať statok
2. právo meniť formu statku
3. právo slobodne transferovať práva k statku.
Konanie ľudí je v prevažnej miere racionálne a egoistické. Toto nie je pseudopsychologické konštatovanie, z predpokladu racionálneho a egoistickéko konania subjektov vychádza väčšina ekonómov pri koncipovaní svojich teórií.
Ak sa takéto konanie aplikuje pri súkromnom vlastníckom práve, výsledkom je zveľaďovanie statku.
Pri tzv. štátnom vlastníctve štát deleguje právomoci na jednotlivcov, ktorí rozhodujú o spôsobe využitia štátnych zdrojov. Tí sa pri ich správe taktiež rozhodujú racionálne a egoisticky čo znamená, že ak nemajú priamy výnos zo štátnych statkov nemajú dostatočnú motiváciu čo najefektívnejšie ich spravovať a racionalita ich rozhodnutí smeruje k uspokojovaniu vlastných potrieb.
V bývalej Juhoslávii počas komunizmu štát v snahe zvýšiť efektivitu v štátnych podnikoch delegoval na štátnych manažérov dve zo základných vlastníckych právomoci: 1. Právo užívať statok a 2. Právo meniť formu statku. Efektívnosť sa čiastočne zlepšila nedsiahla však efektívnosť súkromného statku. Keďže chýbala tretia vlastnícka právomoc 3. Právo slobodne transferovať práva k statku, manažéri nemali právo podnik predať, dediť a pod. Preto po odchode z podniku pracovník nemohol získať nárast hodnoty podniku z investícii. Preto ich rozhodovanie bolo zamerané na krátkodobé obdobie a investovalo sa menej ako by bolo optimálne. Problém by sa vyriešil delegovaním aj tejto tretej právomoci. Ale to by sa už z vlastníctva štátneho stalo vlastníctvo súkromné .. a kruh sa uzavrel.

[zuzana]

@Rudolf Zajac wrote:

Dlhodobe sa trapim nad definiciou problemu: statne vlastnictvo“. Je to nejake ine vlastnictvo, ako sukromne, ma pravo statny podnik v porovnatelnych podmienkach hospodarit vzdy horsie ako sukromny? Ako je mozne ze dosahuje mensie zisky, ale su aj mensie mzdy ako v sukromnom ektore? Vie niedko racionalne napisat: statne je preto take a take lebo…….

Vlastnícke právo k nejakému statku charakterizujú tri základné podmienky:
1. právo užívať statok
2. právo meniť formu statku
3. právo slobodne transferovať práva k statku.
Konanie ľudí je v prevažnej miere racionálne a egoistické. Toto nie je pseudopsychologické konštatovanie, z predpokladu racionálneho a egoistickéko konania subjektov vychádza väčšina ekonómov pri koncipovaní svojich teórií.
Ak sa takéto konanie aplikuje pri súkromnom vlastníckom práve, výsledkom je zveľaďovanie statku.
Pri tzv. štátnom vlastníctve štát deleguje právomoci na jednotlivcov, ktorí rozhodujú o spôsobe využitia štátnych zdrojov. Tí sa pri ich správe taktiež rozhodujú racionálne a egoisticky čo znamená, že ak nemajú priamy výnos zo štátnych statkov nemajú dostatočnú motiváciu čo najefektívnejšie ich spravovať a racionalita ich rozhodnutí smeruje k uspokojovaniu vlastných potrieb.
V bývalej Juhoslávii počas komunizmu štát v snahe zvýšiť efektivitu v štátnych podnikoch delegoval na štátnych manažérov dve zo základných vlastníckych právomoci: 1. Právo užívať statok a 2. Právo meniť formu statku. Efektívnosť sa čiastočne zlepšila nedsiahla však efektívnosť súkromného statku. Keďže chýbala tretia vlastnícka právomoc 3. Právo slobodne transferovať práva k statku, manažéri nemali právo podnik predať, dediť a pod. Preto po odchode z podniku pracovník nemohol získať nárast hodnoty podniku z investícii. Preto ich rozhodovanie bolo zamerané na krátkodobé obdobie a investovalo sa menej ako by bolo optimálne. Problém by sa vyriešil delegovaním aj tejto tretej právomoci. Ale to by sa už z vlastníctva štátneho stalo vlastníctvo súkromné .. a kruh sa uzavrel.

[zuzana]

@Rudolf Zajac wrote:

Dlhodobe sa trapim nad definiciou problemu: statne vlastnictvo“. Je to nejake ine vlastnictvo, ako sukromne, ma pravo statny podnik v porovnatelnych podmienkach hospodarit vzdy horsie ako sukromny? Ako je mozne ze dosahuje mensie zisky, ale su aj mensie mzdy ako v sukromnom ektore? Vie niedko racionalne napisat: statne je preto take a take lebo…….

Vlastnícke právo k nejakému statku charakterizujú tri základné podmienky:
1. právo užívať statok
2. právo meniť formu statku
3. právo slobodne transferovať práva k statku.
Konanie ľudí je v prevažnej miere racionálne a egoistické. Toto nie je pseudopsychologické konštatovanie, z predpokladu racionálneho a egoistickéko konania subjektov vychádza väčšina ekonómov pri koncipovaní svojich teórií.
Ak sa takéto konanie aplikuje pri súkromnom vlastníckom práve, výsledkom je zveľaďovanie statku.
Pri tzv. štátnom vlastníctve štát deleguje právomoci na jednotlivcov, ktorí rozhodujú o spôsobe využitia štátnych zdrojov. Tí sa pri ich správe taktiež rozhodujú racionálne a egoisticky čo znamená, že ak nemajú priamy výnos zo štátnych statkov nemajú dostatočnú motiváciu čo najefektívnejšie ich spravovať a racionalita ich rozhodnutí smeruje k uspokojovaniu vlastných potrieb.
V bývalej Juhoslávii počas komunizmu štát v snahe zvýšiť efektivitu v štátnych podnikoch delegoval na štátnych manažérov dve zo základných vlastníckych právomoci: 1. Právo užívať statok a 2. Právo meniť formu statku. Efektívnosť sa čiastočne zlepšila nedsiahla však efektívnosť súkromného statku. Keďže chýbala tretia vlastnícka právomoc 3. Právo slobodne transferovať práva k statku, manažéri nemali právo podnik predať, dediť a pod. Preto po odchode z podniku pracovník nemohol získať nárast hodnoty podniku z investícii. Preto ich rozhodovanie bolo zamerané na krátkodobé obdobie a investovalo sa menej ako by bolo optimálne. Problém by sa vyriešil delegovaním aj tejto tretej právomoci. Ale to by sa už z vlastníctva štátneho stalo vlastníctvo súkromné .. a kruh sa uzavrel.

[bramek]

@Mata Harri wrote:

@Rudolf Zajac wrote:

Zlatko, vari nechcete hovorit nieco ine ako ministri vlady, ktori hovoria ze to zalezi od ludi a ze statne moze byt este efektivnejsie ako sukromne? Hm hm 😀

Ministri vlády vždy hovoria svätú pravdu. Záleží to od ľudí. A tých tam dodávajú oni. Svojich blízkych, pardón blížnych. A tí konajú rýchlo a efektívne.

Kde beriete tieto hovadinky?

[Anonymous]

@Mata Harri wrote:

@Rudolf Zajac wrote:

Zlatko, vari nechcete hovorit nieco ine ako ministri vlady, ktori hovoria ze to zalezi od ludi a ze statne moze byt este efektivnejsie ako sukromne? Hm hm 😀

Ministri vlády vždy hovoria svätú pravdu. Záleží to od ľudí. A tých tam dodávajú oni. Svojich blízkych, pardón blížnych. A tí konajú rýchlo a efektívne.

Kde beriete tieto hovadinky?

[Anonymous]

@Mata Harri wrote:

@Rudolf Zajac wrote:

Zlatko, vari nechcete hovorit nieco ine ako ministri vlady, ktori hovoria ze to zalezi od ludi a ze statne moze byt este efektivnejsie ako sukromne? Hm hm 😀

Ministri vlády vždy hovoria svätú pravdu. Záleží to od ľudí. A tých tam dodávajú oni. Svojich blízkych, pardón blížnych. A tí konajú rýchlo a efektívne.

Kde beriete tieto hovadinky?

[Silvia Herzova]

Ak sa nemýlim, medzi základné rozdiely medzi štátnou a súkromnou firmou patria:
1) orientácia cieľa
– štátny podnik sa orientuje na plnenie cieľov, ktoré on alebo jeho zakladateľ považuje za primárne (orientácia na ukazovatele plánu)
– súkromná firma sa orientuje na zákazníka, aby mohla uspeieť v konkurenčnom boji (musí poznať alebo uhádnuť požiadavky zákazníka, lebo ten zabezpečí svojimi platbami jej prežitie)
2) Spôsob prerozdeľovania výsledkov činnosti
3) Motivácia menežmentu (stanovenie krátkodobých a dlhodobých cieľov)
– manažment štátnej firmy sa orientuje zásadne na krátkodobé ciele, pretože nemá dôvod uvažovať v dhšom ako maximálne desaťročnom horizonte
– manažment súkromnej firmy je vlastníkmi tlačený k realizácii aj dlhodobých cieľov, takže firma má (teoreticky) šancu niekoľkogeneračného prežitia

Domnievam sa, že práve orientácia na krátkodobé prežívanie a práca systémom „Trhni kde sa dá“ je primárnou príčinou nízkej efektivity štátnych firiem.

Inak, pri tom plánovanom poštátnení poisťovacích kmeňov súkromných poisťovní to bude mať pravdepodobne za následok zánik niektorých zo zákona (počet poistencov klesne pod zákonom stanovenú hranicu).
Okrem toho, aj keď p. Valentovič zásadne odmieta víziu zisku v zdravotnej poisťovni, neodpovedal na jednu otázku: A ak poisťovňa vytvorí zisk zo zdrojv na správ (4%), aj tak je to nelegálny zisk? Aj ten jej vezme? Veď to už je krádež a vyvlastnenie..

[imported_Rudolf Zajac]

Ak sa nemýlim, medzi základné rozdiely medzi štátnou a súkromnou firmou patria:
1) orientácia cieľa
– štátny podnik sa orientuje na plnenie cieľov, ktoré on alebo jeho zakladateľ považuje za primárne (orientácia na ukazovatele plánu)
– súkromná firma sa orientuje na zákazníka, aby mohla uspeieť v konkurenčnom boji (musí poznať alebo uhádnuť požiadavky zákazníka, lebo ten zabezpečí svojimi platbami jej prežitie)
2) Spôsob prerozdeľovania výsledkov činnosti
3) Motivácia menežmentu (stanovenie krátkodobých a dlhodobých cieľov)
– manažment štátnej firmy sa orientuje zásadne na krátkodobé ciele, pretože nemá dôvod uvažovať v dhšom ako maximálne desaťročnom horizonte
– manažment súkromnej firmy je vlastníkmi tlačený k realizácii aj dlhodobých cieľov, takže firma má (teoreticky) šancu niekoľkogeneračného prežitia

Domnievam sa, že práve orientácia na krátkodobé prežívanie a práca systémom „Trhni kde sa dá“ je primárnou príčinou nízkej efektivity štátnych firiem.

Inak, pri tom plánovanom poštátnení poisťovacích kmeňov súkromných poisťovní to bude mať pravdepodobne za následok zánik niektorých zo zákona (počet poistencov klesne pod zákonom stanovenú hranicu).
Okrem toho, aj keď p. Valentovič zásadne odmieta víziu zisku v zdravotnej poisťovni, neodpovedal na jednu otázku: A ak poisťovňa vytvorí zisk zo zdrojv na správ (4%), aj tak je to nelegálny zisk? Aj ten jej vezme? Veď to už je krádež a vyvlastnenie..

[imported_Rudolf Zajac]

Ak sa nemýlim, medzi základné rozdiely medzi štátnou a súkromnou firmou patria:
1) orientácia cieľa
– štátny podnik sa orientuje na plnenie cieľov, ktoré on alebo jeho zakladateľ považuje za primárne (orientácia na ukazovatele plánu)
– súkromná firma sa orientuje na zákazníka, aby mohla uspeieť v konkurenčnom boji (musí poznať alebo uhádnuť požiadavky zákazníka, lebo ten zabezpečí svojimi platbami jej prežitie)
2) Spôsob prerozdeľovania výsledkov činnosti
3) Motivácia menežmentu (stanovenie krátkodobých a dlhodobých cieľov)
– manažment štátnej firmy sa orientuje zásadne na krátkodobé ciele, pretože nemá dôvod uvažovať v dhšom ako maximálne desaťročnom horizonte
– manažment súkromnej firmy je vlastníkmi tlačený k realizácii aj dlhodobých cieľov, takže firma má (teoreticky) šancu niekoľkogeneračného prežitia

Domnievam sa, že práve orientácia na krátkodobé prežívanie a práca systémom „Trhni kde sa dá“ je primárnou príčinou nízkej efektivity štátnych firiem.

Inak, pri tom plánovanom poštátnení poisťovacích kmeňov súkromných poisťovní to bude mať pravdepodobne za následok zánik niektorých zo zákona (počet poistencov klesne pod zákonom stanovenú hranicu).
Okrem toho, aj keď p. Valentovič zásadne odmieta víziu zisku v zdravotnej poisťovni, neodpovedal na jednu otázku: A ak poisťovňa vytvorí zisk zo zdrojv na správ (4%), aj tak je to nelegálny zisk? Aj ten jej vezme? Veď to už je krádež a vyvlastnenie..

[bramek]

Tak s tymto nazorom Rodana nemozem suhlasit. Ako by ste potom vysvetlili statnu fabriku na vyrobu aut / Renault/ a sukromne, statne a sukromne zeleznice, statne a sukromne letiska, zeleziarne ( LINZ) , bane atd atd.
No a statne a sukromne nemocnice / Onkol. ustav SDv. Alzbety v Blave/ atd. Maju rovnake ciele, rovnake prostriedky, mali by mat vsetko rovake, akurat ze skoro vzdy maju rozne hosp. vysledky. V neprospech statnych myslim.

[Anonymous]

Tak s tymto nazorom Rodana nemozem suhlasit. Ako by ste potom vysvetlili statnu fabriku na vyrobu aut / Renault/ a sukromne, statne a sukromne zeleznice, statne a sukromne letiska, zeleziarne ( LINZ) , bane atd atd.
No a statne a sukromne nemocnice / Onkol. ustav SDv. Alzbety v Blave/ atd. Maju rovnake ciele, rovnake prostriedky, mali by mat vsetko rovake, akurat ze skoro vzdy maju rozne hosp. vysledky. V neprospech statnych myslim.

[Anonymous]

Tak s tymto nazorom Rodana nemozem suhlasit. Ako by ste potom vysvetlili statnu fabriku na vyrobu aut / Renault/ a sukromne, statne a sukromne zeleznice, statne a sukromne letiska, zeleziarne ( LINZ) , bane atd atd.
No a statne a sukromne nemocnice / Onkol. ustav SDv. Alzbety v Blave/ atd. Maju rovnake ciele, rovnake prostriedky, mali by mat vsetko rovake, akurat ze skoro vzdy maju rozne hosp. vysledky. V neprospech statnych myslim.

[moderator]

@Rudolf Zajac wrote:

Tak s tymto nazorom Rodana nemozem suhlasit. Ako by ste potom vysvetlili statnu fabriku na vyrobu aut / Renault/ a sukromne, statne a sukromne zeleznice, statne a sukromne letiska, zeleziarne ( LINZ) , bane atd atd.
No a statne a sukromne nemocnice / Onkol. ustav SDv. Alzbety v Blave/ atd. Maju rovnake ciele, rovnake prostriedky, mali by mat vsetko rovake, akurat ze skoro vzdy maju rozne hosp. vysledky. V neprospech statnych myslim.

V rezorte – zdravotníctvo – za neprosperujúce – deficitné podniky je zodpovedný zriaďovateľ. Jednak formuje legislatívny systém, jednak vyberá šéfmanažéra. Má v svojej hlavné páky na ovplyvnenie negatívnych procesov – napr. kontrolu.

V praxi to vyzerá nasledovne:

1. Legislatívne prostredie sa formuje postupne, výstupy nabiehajú pomaly, ale nemocnicu nemožno zmraziť do čias, kedy legislatíva začne fungovať.
Ak pred 2 rokmi neboli cenovo deregulované Jisky, nemohla nemocnica ich zatvoriť.
2. Výber šéfmanažéra je lobbisticko politický. Bez profesionálnych záruk.
Princípom – Dajte mi funkciu, snáď sa to naučím robiť….. V reformnom období sa mal sústrediť výber na jedincov, ktorí sú schopní pracovať dôsledne, nastoľovať koncepčné zmeny, budovať systém. Ináč sa chaos a anarchia nedá zmeniť.
3. Kontrola – je absolútne insuficientná. Povrchná. Unikajú jej vážne prešľapy.
Benevolencia, resp tolerancia presľapov – každý robí, čo mu je dovolené. Ak využitie možnosti sa nabaliť končí iba odvolaním – tak to stojí za to.

Nad všetkým, ak nebudem brať do úvahy zištnosť, tak vcelku prevláda strašná povrchnosť. Akcie typu guľový blesk sú ako VOSR. Ničia, nereparujú. Reparácia je obyčajná mravenčia práca. Ale u nás prevláda sovietsky prístup k práci – býstro, mnoga, ale nekvalitne.

[Dagmar Kristoficova]

@Rudolf Zajac wrote:

Tak s tymto nazorom Rodana nemozem suhlasit. Ako by ste potom vysvetlili statnu fabriku na vyrobu aut / Renault/ a sukromne, statne a sukromne zeleznice, statne a sukromne letiska, zeleziarne ( LINZ) , bane atd atd.
No a statne a sukromne nemocnice / Onkol. ustav SDv. Alzbety v Blave/ atd. Maju rovnake ciele, rovnake prostriedky, mali by mat vsetko rovake, akurat ze skoro vzdy maju rozne hosp. vysledky. V neprospech statnych myslim.

V rezorte – zdravotníctvo – za neprosperujúce – deficitné podniky je zodpovedný zriaďovateľ. Jednak formuje legislatívny systém, jednak vyberá šéfmanažéra. Má v svojej hlavné páky na ovplyvnenie negatívnych procesov – napr. kontrolu.

V praxi to vyzerá nasledovne:

1. Legislatívne prostredie sa formuje postupne, výstupy nabiehajú pomaly, ale nemocnicu nemožno zmraziť do čias, kedy legislatíva začne fungovať.
Ak pred 2 rokmi neboli cenovo deregulované Jisky, nemohla nemocnica ich zatvoriť.
2. Výber šéfmanažéra je lobbisticko politický. Bez profesionálnych záruk.
Princípom – Dajte mi funkciu, snáď sa to naučím robiť….. V reformnom období sa mal sústrediť výber na jedincov, ktorí sú schopní pracovať dôsledne, nastoľovať koncepčné zmeny, budovať systém. Ináč sa chaos a anarchia nedá zmeniť.
3. Kontrola – je absolútne insuficientná. Povrchná. Unikajú jej vážne prešľapy.
Benevolencia, resp tolerancia presľapov – každý robí, čo mu je dovolené. Ak využitie možnosti sa nabaliť končí iba odvolaním – tak to stojí za to.

Nad všetkým, ak nebudem brať do úvahy zištnosť, tak vcelku prevláda strašná povrchnosť. Akcie typu guľový blesk sú ako VOSR. Ničia, nereparujú. Reparácia je obyčajná mravenčia práca. Ale u nás prevláda sovietsky prístup k práci – býstro, mnoga, ale nekvalitne.

[Dagmar Kristoficova]

@Rudolf Zajac wrote:

Tak s tymto nazorom Rodana nemozem suhlasit. Ako by ste potom vysvetlili statnu fabriku na vyrobu aut / Renault/ a sukromne, statne a sukromne zeleznice, statne a sukromne letiska, zeleziarne ( LINZ) , bane atd atd.
No a statne a sukromne nemocnice / Onkol. ustav SDv. Alzbety v Blave/ atd. Maju rovnake ciele, rovnake prostriedky, mali by mat vsetko rovake, akurat ze skoro vzdy maju rozne hosp. vysledky. V neprospech statnych myslim.

V rezorte – zdravotníctvo – za neprosperujúce – deficitné podniky je zodpovedný zriaďovateľ. Jednak formuje legislatívny systém, jednak vyberá šéfmanažéra. Má v svojej hlavné páky na ovplyvnenie negatívnych procesov – napr. kontrolu.

V praxi to vyzerá nasledovne:

1. Legislatívne prostredie sa formuje postupne, výstupy nabiehajú pomaly, ale nemocnicu nemožno zmraziť do čias, kedy legislatíva začne fungovať.
Ak pred 2 rokmi neboli cenovo deregulované Jisky, nemohla nemocnica ich zatvoriť.
2. Výber šéfmanažéra je lobbisticko politický. Bez profesionálnych záruk.
Princípom – Dajte mi funkciu, snáď sa to naučím robiť….. V reformnom období sa mal sústrediť výber na jedincov, ktorí sú schopní pracovať dôsledne, nastoľovať koncepčné zmeny, budovať systém. Ináč sa chaos a anarchia nedá zmeniť.
3. Kontrola – je absolútne insuficientná. Povrchná. Unikajú jej vážne prešľapy.
Benevolencia, resp tolerancia presľapov – každý robí, čo mu je dovolené. Ak využitie možnosti sa nabaliť končí iba odvolaním – tak to stojí za to.

Nad všetkým, ak nebudem brať do úvahy zištnosť, tak vcelku prevláda strašná povrchnosť. Akcie typu guľový blesk sú ako VOSR. Ničia, nereparujú. Reparácia je obyčajná mravenčia práca. Ale u nás prevláda sovietsky prístup k práci – býstro, mnoga, ale nekvalitne.

[Autor]

Príspevky