Produktivita práce na posteľových oddeleniach

[imported_Rudolf Zajac]

Pozor na slova. V KE nemaju riesenie neodkladnej a hyperakutnej u tazkej traumy u deti. poistovna neobjednava akutnu, posaitovna hradi akutnu. Objednava elektivitu, ambulantu a ine. Alebo sa mylim?

[Mata Harri]

@Rudolf Zajac wrote:

Pozor na slova. V KE nemaju riesenie neodkladnej a hyperakutnej u tazkej traumy u deti. poistovna neobjednava akutnu, posaitovna hradi akutnu. Objednava elektivitu, ambulantu a ine. Alebo sa mylim?

Tak to by bolo výborné. Objemy s limitmi , ktoré dohodneme s poisťovňami sú na elektívu, akútnu starostlivosť poisťovňa preplatí.

V praxi je to tak, že dávame ZP potvrdiť akútnych, ZP ich potvrdzujú s formuláciou – do výšky dohodnutého objemu.

[emed]

@Rudolf Zajac wrote:

Pozor na slova. V KE nemaju riesenie neodkladnej a hyperakutnej u tazkej traumy u deti. poistovna neobjednava akutnu, posaitovna hradi akutnu. Objednava elektivitu, ambulantu a ine. Alebo sa mylim?

Teraz sú velké nemocnice (po starom trojky) z veľkej časti v rukách štátu. A tak je viac než oprávnené, aby vlastník ( štát) si svoje nemocnice kočíroval. O nejaký čas tieto nemocnice môžu byť v rukých súkromníka. neviem odpoveď – len sa pýtam:
Bude tento súkromník zodpovedný zato, že nevie zabezpečiť v svojom zariadení neodkladnú starostlivosť „pre všetko“- napr. preto, že nato nemá vhodné podmienky ( napriklad nevybudovaná detská truma, akútna transplantácia,..) ?
Alebo by mala poisťovna pre svojich klienotov zabezpečiť starostlivosť vrátane tej akútnej ? Mne ako klientovi je jedno, či ma moja poisťovňa pošle operovať do Viedne, do Blavy ….?
Otázkou nie je podla mna – kto si čo objednáva, ale kto má povinnosť zabezpečiť starostlivosť. To, že ako poskytovateľ som povinný poskytnúť neodkladnú starosltivosť je jasné ( dodajme, že len v rámvi mojich možností)

[Mata Harri]

Najvyššiu účinnosť majú ústavné zákony, tam sa garantuje rozsah starostlivosti, ktorú občan u nás dostane. Za to je zodpovedná vláda a v rámci nej MZ. Poisťovne zabezpečujú starostlivosť výberom vhodného poskytovateľa a zaplatením poskytovateľovi. Čiže nakupujú, vyberajú z toho, čo existuje. Ale čo má existovať a kde, za to je zodpovedné MZ (ústavný zákon). MZ stanoví, či transplantácie čreva sa u nás budú robiť, alebo využijeme služby EU, či traumy detí sa budú ošetrovať v Košiciach, alebo využijeme trauma centrum v BB. Vláda (MZ) stanovuje minimálnu sieť, v ktorej garantuje plnenie ústavného zákona. Keď hovoríme o sieti, myslíme tým také organizačné a funkčné prepojenie, ktoré zaistí urobenie všetkého, čo sa má urobiť. Sieť musí mať to vymedzené. Keď si postavím nemocnicu a budem sa uchádzať o miesto v sieti, musím rešpektovať, čo mi priradia, že musím poskytovať. Vo svete existujú rôzne vlastníctva nemocníc, ale v sieti sú jednotné pravidlá, nemôže si robiť každý čo chce.
Keď som pripravovala transformačný projekt, pokladala som za samozrejmé, že v nemocnici sa môžu urobiť také zmeny, ktoré rešpektujú potreby kraja a že v kraji musí byť funkčná sieť. Základná, ktorá je garantovaná a doplnková, ktorá môže a nemusí byť.
http://nemocnica.ticcom.sk/druha.doc
Ani jedna poisťovňa nemá ucelené údaje o sieti, má iba údaje svoje, týkajúce sa svojich poistencov. Hlavačka robil analýzu FNsP FDR z údajov o poistencoch VšZP, bolo by zaujímavé údaje porovnať.
Poisťovne musia nakupovať v základnej sieti, danej zo zákona a môžu a nemusia nakupovať v doplnkovej. Poisťovne si môžu postaviť nemocnicu a tá sa tiež musí prispôsobiť potrebám siete, musí byť do siete prijatá. Poisťovne nie sú zodpovedné za rozsah ZS, ktorá sa u nás má robiť, môžu nakupovať i za hranicami.

[emed]

Ja ako občan potrebujem vedieť -kto nesie zodpovednosť za zabezpečenie ZS. koho mám v prípade potreby žalovať:D Vláda garantuje rozsah ZS , učuje min . sieť. Ale negarantuje zabezpečenie ZS. Tu by mala garantovať poisťovňa. MH píšete, že MZ stanoví, či sa u nás bude transplantovať črevo alebo nie . Ozaj ? Nemali by to robiť poisťovne? Na základe kalkulácii, ako najracionálnejšie využiť svoje financie– či budovaním vlastného centra , či zabezpečením starostliosti v cudzine?
Sú to základné otázky. Ak máte pravdu MH , a ozaj MZ bude určovať – čo a kde sa má na Slovensku poskytovať – tak som zákony nepochopil správne ( ved predsa minim . sieť nehovorí nič o transplantácii čreva) Ja som predpokladal, že vláda určí čo má byť občanom poskytnuté ( rozsah ) , že určí nositela zodpovednosti za zabezpečenei ( poistovne). No a poisťovne túto svoju povinnosť cestou zmlúv s poskytovateľmi budú naplňať.

[imported_Rudolf Zajac]

V ramci minimalnej siete musi stat povedat: 1x tranasplantacie srdca, 3x crevo, 2x pecen 4x detska trauma, 5x spinal atd atd / myslim pracoviska/ to je minimum, ktore garantuje stat zo zakona, nie z Ustavy, ak bude viacej a uzivia sa, prosim, ale tieto musia byt. Pozor na ustavu, tam nic nie je o garanciach, pozrite si dobre clanok 40 /www.nrsr.sk./
Akutna sa neda objednat, akutna sa vykona, poistovna iba odsuhlasuje, ze je to jej poistenec a ze je to akutna. Poistovna moze potom pacienta prelozit inde / ak chce/ ale uz berie aj zodpovednost.
55 rokov tu fungoval nejaky system, necakajte za 8 mesiacov zazraky.

[Mata Harri]

@Rudolf Zajac wrote:

Akutna sa neda objednat, akutna sa vykona, poistovna iba odsuhlasuje, ze je to jej poistenec a ze je to akutna. Poistovna moze potom pacienta prelozit inde / ak chce/ ale uz berie aj zodpovednost.
55 rokov tu fungoval nejaky system, necakajte za 8 mesiacov zazraky.

Keby bol iba náznak toho, tak VŠETKY veľké nemocnice sú v zisku. Žiaľ zmluvné objemy sú práve a iba na akútnu ZS, i to ju kryjú na 77 %. Elektívna je na poradovník, alebo ak ide o fin. náročnú – (TEP), tak na špec. fond- dohodnutý objem.

Vôbec neočakávam, že sa za pár mesiacov stanú zázraky, je to vec dlhodobej diskusie, argumentovania, dokazovania. Ale tlak musí byť, bez neho sa nič samo nepohne. (teraz som chcela pridať pár osobných skúseností, ale sú žiaľ z ……, takže nič) :-#

[imported_Rudolf Zajac]

Velke nemocnice nebudu v zisku, maju vysoke fixne naklady a nizku produktivitu / to je mimochodom tato tema/ . To ich nuti robit vsetko aj pod cenu, tym zvysuju dlh, to ich zasa nuti robit vsetko aj pod cenu, tym zvysuju dlh atd atd, spirala sa roztaca.

[Mata Harri]

@Rudolf Zajac wrote:

Velke nemocnice nebudu v zisku, maju vysoke fixne naklady a nizku produktivitu / to je mimochodom tato tema/ . To ich nuti robit vsetko aj pod cenu, tym zvysuju dlh, to ich zasa nuti robit vsetko aj pod cenu, tym zvysuju dlh atd atd, spirala sa roztaca.

Vysoké fixné náklady štátnych nemocníc: prečo?

1. 15 rokov je snaha vychovať profesionálny manažment nemocníc, cestou urýchlených kurzov. Neefektívne. Jeden projekt je názorný príklad mechanických vedomostí, ktoré sú v praxi nepoužiteľné. Manažment nie je iba vecou vzdelania, ale predovšetkým osobných dispozícií a to kurzy neriešia.

2. 15 rokov sa v zdravotníctve neinvestovalo do profesionálneho ekonomického manažmentu. Zdravotníctvo sa neotvorilo profesionálnemu ekonomickému svetu. Na stretnutí o projektoch na MZ ústrednou témou bola ekonomika. Bavilo sa o nej cca 12 doktorov. Ekonómka z MZ bola ticho, z BB nevie, čo to je (jej vrchol je učtovnícka agenda, aj to nezvláda), bol tam ako pasívny prísediaci profesionál, bol prekvapený, prečo o ekonomike hovoria doktori. Som zvedavá na ďalšie stretnutie.

3. Korupcia. Dnes i verejne, bez zahladzovania. Je ticho, beztrestne padajú hlavy, ktoré otvoria ústa. Nie jedna, ale všetky zaradom. Pri hľadaní ekonóma som jedného oslovila. Neodpovedal. Potichu sondoval, aké mám úmysly, či sa chcem nabaliť.

4. Fixné náklady veľkých nemocníc sú i vo svete vyššie, je to dané štruktúrou. Doprava v Ba je iste s inými nákladmi ako v Hornej Dolnej, kde premáva jeden autobus.

5. Produktivita. Zúročenie vyšších fixných nákladov veľkých nemocníc je práve v produktivite. Veľké nemocnice pri točení výkonov dokážu znížiť náklady na výkon pod úroveň, ktorú dosahujú malé nemocnice. Ale tam, kde ich je v malom teritóriu veľa, majú málo pacientov. Tam, kde je veľa pacientov, majú zasa limity. Znova opakujem, plošné administratívne prideľované limity znižujú produktivitu všade. Mali sme 3 obličkové transplantačné centrá s úbohými výkonovými ukazovateľmi, zriadili sme štvrté. Je tiež neproduktívne. Istý kolega sníval o samostatnej miniinvazívnej chirurgii, ako bude točiť výkony. Získal pracovisko a spľasol. Dostal limit od poisťovne. Jednodňovka je vynikajúca vec. Ale keď poisťovňa dá limit na 4 prípady mesačne, tak je to skôr jednorazovka a dosť.

6. Špirála – robiť všetko pod cenu – to je ono a platí to všade. Veľké nemocnice sa majú sústrediť na multidisciplinárne náročné činnosti, ktoré potrebujú koncentráciu techniky a pacientov. Keby táto činnosť bola vyfinancovaná, nemuseli by robiť lacných. I keď legislatívne sa to rieši, v praxi sa otáľa. Dodnes na JIS mi nepriznali ZP 50 % naviac (401 😀 ). Redukčné opatrenia v nemocniciach nemajú efekt. Nákladní ťažkí pacienti zostávajú, bez finančného krytia. Už som to tu písala – neurobiť 3 % pacientov (náročných) – úspora 20 %. Môžeme sa na JISkách pechoriť zvažovaním každej liečby, aby sme ušetrili, jedna intoxikácia amanitou, ktorá má tú smolu, že je alergická na PNC, likviduje celú úspornú snahu.

Poznámka
Sanigest má iste iný pohľad na nás, ako máme my. Aké sú výsledky jeho auditu, dá sa k ním dostať?

[rodan]

@Rudolf Zajac wrote:

Velke nemocnice nebudu v zisku, maju vysoke fixne naklady a nizku produktivitu / to je mimochodom tato tema/ . To ich nuti robit vsetko aj pod cenu, tym zvysuju dlh, to ich zasa nuti robit vsetko aj pod cenu, tym zvysuju dlh atd atd, spirala sa roztaca.

Zaujímavý názor, popierajúci všetky doterajšie teoretické aj praktické ekonomické poznatky. Doteraz platilo, že rastom veľkosti podnikateľského subjektu klesá podiel fixných nákladov (odpisy IM, mzdy a osobné náklady správneho a obslužného personálu, ostatné náklady na správu) na jednotku výkonu. Zrejme je to narážka na fakt, že na jednej strane poskytovatelia ZS sa majú chovať podnikateľsky, ale na druhej strane sa umelo a násilne obmedzujú podmienky pre takéto chovanie. Limity výkonov sa totiž inak nazvať nedajú. Pokiaľ sa do zákonov nedostane ustanovenie o určitej forme verejného obstarávania alebo výberového konania pre výber poskytovateľov ZS, asi sa systém začne rúcať. Ak neude poisťovňa povinná uzatvoriť zmluvu s tým, ktorý ponúka nižšie ceny aj na úkor objemov tých drahších poskytovateľov, tak sa elektivita na základe subjektívneho názoru o neodkladnosti liečby bude uplaťňovať nielen pre zravotnícke výkony, ale aj pri výbere poskytovateľa. A pokiaľ subjektivita pri výbere bude prevažovať, bude to systém typu kalnej vody.
Systém limitov sa uplatňoval aj za socíku (pohoné hmoty, energie, mzdy). A rozdeľovanie limitiek bol zdroj korupcie (priamej aj nepriamej).

[rodan]

@Mata Harri wrote:

Na stretnutí o projektoch na MZ ústrednou témou bola ekonomika. Bavilo sa o nej cca 12 doktorov. Ekonómka z MZ bola ticho, z BB nevie, čo to je (jej vrchol je učtovnícka agenda, aj to nezvláda), bol tam ako pasívny prísediaci profesionál, bol prekvapený.

Ekonómke z MZ sa nedivím, myslenie ekonómov v štátnej správe musí byť už hľadiska systému práce (rozpočtové účtovníctvo) a vykonávaných činností diametrálne odlišné od ekonómov v praxi. Je to zrejmé aj z používanej legislatívy aj z odbornej terminológie.

[Mata Harri]

@rodan wrote:

Zaujímavý názor, popierajúci všetky doterajšie teoretické aj praktické ekonomické poznatky. Doteraz platilo, že rastom veľkosti podnikateľského subjektu klesá podiel fixných nákladov (odpisy IM, mzdy a osobné náklady správneho a obslužného personálu, ostatné náklady na správu) na jednotku výkonu. Zrejme je to narážka na fakt, že na jednej strane poskytovatelia ZS sa majú chovať podnikateľsky, ale na druhej strane sa umelo a násilne obmedzujú podmienky pre takéto chovanie. Limity výkonov sa totiž inak nazvať nedajú. Systém limitov sa uplatňoval aj za socíku (pohoné hmoty, energie, mzdy). A rozdeľovanie limitiek bol zdroj korupcie (priamej aj nepriamej).

Hovorím, že sú tu historicky podmienené plechové škatulky, do ktorých sa každý musí zmestiť. A tu končí praktická realizácia reformy. Reforma ráta s prirodzenou selekciou a zánikom nadbytočných zariadení na základe konkurenčného prostredia, v praxi sa konzervuje súčasný stav, resp. paradoxne vytvorili sa podmienky priaznivé na prežitie tam, kde je historicky podmienená neprimeraná rozšafnosť už dnes. Pozerala som transformačný projekt Ba FNsP. Bol veľkolepý, čudujem sa, že ho opustili a chcú ísť do horšej varianty. Pozoruhodná na tom projekte je orientačná perspektívna výsledovka. Náklady znížia o 100 mil, výnosy zvýšia o 1 miliardu. Bez limitov.
Ale iní potrebujú tiež a dokonca podstatne menej. Dopyt po výkonoch majú obrovský, ich produktivita je modifikovaná pridelenými limitmi (myslím tým napr. Prešov 😀 ).

[imported_Rudolf Zajac]

Ad Rodan: Uz som tu niekolko krat povedal, ze si nemozno pliest jablka s hruskami. Cim vacsia nemonica, tym vacsie fixne naklady. Jej “ vyrobne kapacity“ su financovane ZP na uroven cca 75% neodkladnou, zbytok tvori planovana. A tu je problem. nemocnice sa snazia / logicky/ poskytovatz co najviac, aby mohli uctovat, ale nedostanu vsetko zaplatene, takze suma sumarum cast svojej prace svojou vinou robia zadarmo. Ak by sme ich fixne naklady /mzdy a energie zo zbytocnych priestorov/ nadimenzovali iba na neodkladnu staroslivost, z elektivnej by tvorili zisk. Ale opak je pravdou.
Tych 77 halierov co udava MH je blud, o tom sme diskutovali v KE, ZP zaplatia celu neodkladnu /na 3-4x/ a vyskrtavaju elektivnu. Inak povedane, ak by mala nemocnica personal iba na neodkladnu a na odkladnu by si prizyvala zmluvne sestry a lekarov az po obdrzani objenavky, bola by OK co do miezd, ale este stale by minala vela na nadbytocnych nakladov za priestory, za zle nakupy, za korupciu riaditelov a THP pracovnikov atdt atd

[Mata Harri]

@Rudolf Zajac wrote:

Tych 77 halierov co udava MH je blud, o tom sme diskutovali v KE, ZP zaplatia celu neodkladnu /na 3-4x/ a vyskrtavaju elektivnu. Inak povedane, ak by mala nemocnica personal iba na neodkladnu a na odkladnu by si prizyvala zmluvne sestry a lekarov az po obdrzani objenavky, bola by OK co do miezd, ale este stale by minala vela na nadbytocnych nakladov za priestory, za zle nakupy, za korupciu riaditelov a THP pracovnikov atdt atd

1. Bludárov v stredoveku upaľovali, zdá sa, že sa tradícia obnoví.

2. 77 halierov nie je blud, ale realita. Povedali sme, že z 1 koruny urobeného výkonu 1. februára na účte nemocnice sa 15. júna objaví 77 hal. Nič viac a nič menej. Spájanie tohto konštatovania s akýmkoľvek iným údajom nie je korektné.
Tu je dôkaz.:
http://nemocnica.ticcom.sk/riesenie.ppt
😀
K tomu dnes pridávam – z každej koruny za zmluvne potvrdený výkon príde 79 halierov.
3. Z dávky, ktorá sa posiela do poisťovne sa nedá selektovať neodkladná a elektívna. A kontroly revíznych lekárov posudzujú iba oprávnenosť, resp. či boli splnené všetky indikačné, dokumentačné náležitosti hospitalizácie.

4. Prvé validné údaje o počtoch pacientov neodkladných, akútnych a ostatných mohli byť z našej nemocnice, od januára sme to začali selektovať, urobiť to seriózne v celej nemocnici nie je jednoduché, ing. Ježíková má naše údaje, 75 % nebolo presné číslo, pracovalo sa na spresnení. Triedili sme neodkladnú, akútnu a ostatné. K tomu bolo potrebné neustále spresňovať hraničné stavy, z tých tzv ostatných urobiť triedenie na typicky elektívne a stavy, ktoré môžu trocha počkať, ale nie dlho. Toto som začala porovnávať s výstupmi z Case, zjednotiť všetkých lekárov v posudzovaní si vyžaduje čas, robiť na tom. Po istom období by sme predostreli čísla i konkrétne návrhy. Ale skončilo to. Zjavne elektívna – katarakty a TEP – robila sa v tom rozsahu, ako bol nám priznaný účelový fond ZP.

5. Veľké nemocnice nemôžu robiť iba neodkladnú, pretože majú základný spád, v našom prípade je to 110 (170 ) tisíc obyvateľov, to by v BB a BR obyvatelia museli chodiť chromí (TEP) a slepí(katarakta), s klincami a drôtmi. Je to riešené fondom, ktorý sme so ZP dohodli.

6. Pravdou je, že ZP neuhradia plne neodkladnú. Keď na JIS leží intoxikácia amanitou (200 tisíc) a dostanem za ňu 12 tisíc, tak čo je to za úhrada. Súhlasím, že reforma je dlhodobý proces, všetko naraz nejde. Len ak sa vždy vyblokuje každá odštartovaná aktivita, tak budeme padať ďalej. Všetci.

7. Zmluvné sestry, to je môj sen. Ale kde ich získate, ktorá sestra si môže dovoliť čakať na prácu, každá chce mať prácu istú, ináč ide od toho. A objednávať si na elektívnu lekárov – kde sú takí? A koľko si vypýtajú za výkon, budú lacnejší? A keď pooperačný priebeh bude komplikovaný, myslíte, že príde hneď to riešiť? Vo svete je to predsa opačne – z nemocnice do malých privátnych centier dochádza odborník. A to chceme realizovať v spolupráci s Breznom. A čo sa ušetrí, poisťovňu to bude stáť menej?

8. K tým tunelom – vieme o nich a nič. Potom nemáme na platy sestier, na NIS, na elektívu. Odhadujem minimálne 10 % únik, ďalších 5 % v nekompetentných rozhodnutiach. To nie je málo. To sa neodstráni redukciou personálu, ani výkonov, treba zmeniť systém.

[imported_Rudolf Zajac]

V KE ma nadlimity /uznane/ vo vyskle cca 18 milionov za 6 mesiacov. V limite nemoze byt neodkladna. Podla poistovne ma nemocnica vyuctovat neodkladnu / zo zalohy, ktoru nazyvate limiot/ a potom odkladnu. Tu sice dochadza k vyskrtavaniu, ale potom robite zadarmo. O tych 77 hal. by som radsej mlcal, videl som ten slide, bolo to „mimo ihriska“.

[Autor]

Príspevky