Prečo zvýšeniu odvodov ÁNO a priamym platbám NIE

[mosko]

*******************************************************************************************************

Prečo zvýšeniu odvodov ÁNO a priamym platbám NIE
*******************************************************************************************************

PRAVDA: Mnohí sa po zverejnení zoznamu diagnóz ohradili, že sa malo radšej zvýšiť poistné namiesto priamej finančnej spoluúčasti pacienta?
Minister: To je najjednoduchšie. Zvýšme poistné a od koho ho budeme pýtať? Od zamestnancov a zamestnávateľov.
http://reformazdravotnictva.sk/pril/Pravda%2007_11_2003.pdf

Sú naozaj priame platby pacientov jedinou spásou zdravotníctva? Bohužiaľ ako jediný argument za priame platby a proti navýšeniu odvodov na zdravotné poistenie som zachytila horeuvedený citát.
A preto som sa na to pozrela z druhej strany…

„Očakávaná úspora výdavkov v systéme verejného zdravotného poistenia by pri súčasných cenách za zdravotné výkony a nezmenenom počte prípadov v jednotlivých diagnózach predstavovala 4,99 miliardy korún. S poklesom nárokov na verejné zdravotné poistenie súvisí nárast úhrady od pacientov formou individuálneho pripoistenia alebo priamych platieb.“
Zdravotníctvo: zdroje vs. možnosti, Rudolf Zajac a Peter Pažitný, Domino 3/2004 str.6

Z citovaného vyplýva že tých 5 miliárd budú musieť zaplatiť pacienti formou spoluúčasti.
To znamená, že na jedného obyvateľa to predstavuje cca 1 000 Sk/rok. Na jednu štvorčlennú rodinu priemerne 4 000,- Sk za rok. Z gausovej krivky pravdepodobnosti je zrejmé, že bude nezanedbateľné percento pacientov ktorí budú musieť na zdravotnú starostlivosť minúť ročne viac ako dvetisíc korún. A keďže chorobnosť rastie vekom, je zrejme že v tejto časti gausovej krivky budú najmä dôchodcovia a školopovinné deti.

Sú priame platby jedinou spásou zdravotníctva?
Zdravotníctvu je absolútne jedno akým spôsobom sa chýbajúcich 5 miliárd dostane do systému.
Či to bude

· formou zvýšených odvodov,
· formou priamych platieb
· formou individuálneho pripoistenia
· vytvorením ďalšieho dlhu a uhradeného štátom
· kombináciou uvedených možností

občania v každom prípade zaplatia 5 miliárd korún

Minister ako jediné riešenie ponúka kombináciu priamych platieb a pripoistenia voči týmto priamym platbám. Začnem pripoistením.

Pripoistenie je ekonomickým nezmyslom
Je ekonomickým nezmyslom používať na spoluúčasť od pacientov formu pripoistenia.
Ak sa má dostať do zdravotníctva 5 mld korún, je zrejme že sa tam takáto suma dostane aj formou pripoistenia.
Ale žiadna poisťovňa neponúkne produkt ktorý je neziskový. A zároveň je aj zrejme že správa každého produktu stojí ďalšie peniaze. Keďže pri pripoistení ide o relatívne malé sumy – réžia správy takéhoto produktu je veľmi vysoká. Takže poisťovňa ponúkajúca toto pripoistenie pri plnom kmeni poistencov by musela od svojich klientov vybrať na poistnom aspoň o 14% viac ako by do systému zdravotníctva poskytla. Pri plnom pripoistení by poistenci odviedli ročne o 0,7 miliardy viac a táto suma by sa nikdy do zdravotníctva nedostala. Takže pri plnom kmeni by na pripoistení namiesto 5 miliárd odviedli poistenci až 5,7 miliardy Sk.
Z toho jednoznačne vyplýva že pripoistenie je nelogické a neekonomické.
Je nezmyslom zavádzať ďalšie poistenie, keď už tú istú správu poistenia vykonávajú existujúce zdravotné poisťovne – u ktorých je nárast réžie do 4% z nárastu poistného
Takže omnoho lacnejšie, efektívnejšie a logickejšie je zvýšenie odvodov na zdravotné poistenie ako zavedenie ďalšieho pripoistenia.

Prečo zvýšeniu odvodov ÁNO a priamym platbám NIE
Neexistujú žiadne ekonomické a sociálne dôvody na to, aby tých chýbajúcich päť miliárd bolo od občanov vybratých formou priamych platieb.
Tú istú sumu by bolo možné vybrať prostredníctvom zvýšenia odvodov na zdravotné poistenie.
Je niekoľko dôvodov prečo je sociálne spravodlivejšie a ekonomickejšie získať do zdravotníctva chýbajúce zdroje formou nárastu zdravotného poistenia.
Zdravotné poistenie platia zamestnanci, zamestnávatelia a štát za svojich poistencov.
Neexistuje veľa dôvodov aby sa v tomto nepokračovalo.

Priame platby sú nevýhodné pre zamestnancov aj pre zdravotníctvo
Platba na zdravotné poistenie sa skladá z odvodu zamestnanca a odvodu zamestnávateľa. Preto je samozrejme, že na zvýšenom poistnom by sa podieľali aj zamestnávatelia. Teda o túto sumu by menej zaplatili samotní zamestnanci.
Všetky odvody /zamestnanca aj zamestnávateľa/ tvoria odpočítateľnú položku z dane. Pri priamych platbách pacient bude doplácať už zo zdanených peňazí. Teda ak ročne pacient odvedie na priamych platbách do systému 1 000,- Sk musí zarobiť na túto priamu platbu 1 235,– Sk. Ak by sa namiesto zavedenia priamych platieb zvýšilo poistné, tak do zdravotníctva by sa dostala plná suma 1 235,- Sk.
Aby sa formou priamych platieb do zdravotníctva od zamestnancov dostali 4 miliardy korún – budú musieť zamestnanci zarobiť v hrubej mzde až o 0,938 miliardy korún viac. Teda pri systéme priamych platieb by sa necelá 1 miliarda korún ročne do zdravotníctva nikdy nedostala! A to je suma aj pre naše zdravotníctvo veľmi zaujímavá.

Priame platby sú nespravodlivé voči dôchodcom.
Priame platby sú podľa navrhovanej koncepcie absolútne nespravodlivé najmä voči dôchodcom. Dôchodcovia počas svojho ekonomicky činného života prispievali formou dane a formou poistného do zdravotného poistenia. Teraz, keď majú čerpať z tohto poistenia a sú v omnoho vyššej miere odkázaní na zdravotnú starostlivosť, ich niekto núti za túto starostlivosť platiť.
Pre dôchodcov a ostatných poistencov štátu je omnoho výhodnejšia forma navýšenia zdravotného poistenia.
Obe skupiny prispievajú na svoje poistenie formou priamych daní. Tou istou formou a formou odvodov im prispievajú aj ekonomický činný poistenci. Ale tieto ohrozené skupiny majú nízku spotrebu a tak nárast ich príspevku na zdravotné poistenie bude minimálny.
Osobne si však naozaj neviem predstaviť niektorých dôchodcov ako majú zaplatiť za zdravotnú starostlivosť niekoľko tisíc korún ročne. A je už absolútne nepredstaviteľné aby šesťčlenná rodina, kde sú rodičia nezamestnaní a štyri deti navštevujú školy zaplatila ročne za zdravotnú starostlivosť tisíc korún mesačne.

Zhrnutie
Ak zdravotníctvu chýba 5 miliárd korún ročne – tých 5 miliárd sa tam dostane vždy.

· Chýbajúce zdroje zaplatia vždy občania.
· Zdravotníctvu je absolútne jedno akou formou sa tieto zdroje do systému dostanú.
· Neexistuje žiaden ekonomický ani logický dôvod dostať do systému chýbajúce zdroje formou pripoistenia.
· Forma priamych platieb je nevýhodná aj pre zamestnancov aj pre zdravotníctvo. Odvod je odpočítateľnou položkou dane. Priama platba nie je odpočítateľnou položkou.
· Na zvýšení odvodov sa podieľajú aj zamestnávatelia
· Forma zdravotného poistenia je omnoho spravodlivejšia najmä voči dôchodcom a je spravodlivá aj voči sociálne slabým.
· Forma priamych platieb je neudržateľná pre sociálne najslabšie skupiny. Pre túto skupinu je to forma nedostupnosti zdravotníckej starostlivosti s výnimkou neodkladnej zdravotníckej starostlivosti.

A na záver
Som ekonomicky činná, zamestnávam ľudí, podnikám. A nepovažujem sa za ľavičiarku. Vždy som volila pravicové strany. Vždy som podporovala reformy. Ale aj reformy musia byť robené s rozumom a prijateľné aj pre sociálne slabých. A najmä kvalitne vyargumentované.

Naozaj nerozumiem argumentom typu

PRAVDA: Mnohí sa po zverejnení zoznamu diagnóz ohradili, že sa malo radšej zvýšiť poistné namiesto priamej finančnej spoluúčasti pacienta?
Minister: To je najjednoduchšie. Zvýšme poistné a od koho ho budeme pýtať? Od zamestnancov a zamestnávateľov.
http://reformazdravotnictva.sk/pril/Pravda%2007_11_2003.pdf

Táto rečnícka otázka a konštatovanie bolo jediným argumentom proti zvýšeniu poistného a za zavedenie priamych platieb. Zachytila som aj iný argument –

Posilnenie pocitu zodpovednosti za svoje zdravie.

Takýto argument od dlhoročného fajčiara beriem ako pokus o vtip.

Parafrázujúc ministra konštatujem a kladiem rečnícku otázku:

Najjednoduchšie je zaviesť priame platby od pacientov. Ale od koho ich budeme pýtať? Od zamestnancov, zamestnávateľov. Ale aj dôchodcov, školopovinných detí, nezamestnaných, sociálne odkázaných, slobodných matiek, ….

Jana Mosko
janamosko@szm.sk

P.S.
;o))) a tento smajlik je odmena pre všetkých ktorí mali tú trpezlivosť dočítať až potiaľ….

Škoda, že anketa je uvedená na začiatku príspevku. Hodila by sa skôr na koniec. Ale dúfam, že aspoň niekto prejaví svoj názor až po prečítaní môjho príspevku…

[imported_Rudolf Zajac]

Solidarnost solidarnost. Naozaj odporucam DOFO 4/ 2002 a 6/ 2002 a aj konzervativne pohlady 2002, myslim c. 2, alebo 3.
Bismarck, Beverige, Lenin, komunisti, osvieteny monarcha, komunita atd atd, to su vsetko prvky solidarnosti. Logicka pasca: Ak stat bude platit viac, tak z coho : no asi z dani, a tie kto plati?, no asi obcania.
Libertarianske postoje nezohladnuju jedno. Pokial nepoznam svoj genotyp, nepoznam ani svoje riziko. Akokolvek zdravo budeme zit, nevieme co pride. A potom budeme platit miliony za leukemie z vlastneho vrecka, hlavne ak na to nemame? Problemom je ZNEUZIVANIE SOLIDARNOSTI, ale nie ona sama, aspon nie v zdravotnictve.

[mosko]

Logicka pasca: Ak stat bude platit viac, tak z coho : no asi z dani, a tie kto plati?, no asi obcania

V mojom príspevku nebolo ani slovo o tom, že štát má viac platiť.

Akokolvek zdravo budeme zit, nevieme co pride. A potom budeme platit miliony za leukemie z vlastneho vrecka, hlavne ak na to nemame

V mojom príspevku nebolo ani slovo proti solidárnosti.

Problemom je ZNEUZIVANIE SOLIDARNOSTI, ale nie ona sama, aspon nie v zdravotnictve

Ak sa namiesto zvysenia odvodov pouziju doplatky – nezabrani to zneuzivaniu solidarnosti. Alkoholici budu pit dalej, narkomani budu drogy brat dalej, fajciari fajcit dalej. A najzavanejsie choroby sposobene takynto sposobom zivota budu plne hradene nadalej bez ohladu ci sa navysia odvody alebo pacient bude na liecbu ostatnych diagnoz doplacat…

Buď je moje IQ príliš nízke, aby som pochopila túto odpoveď, alebo odpoveď bola na iný príspevok…
Moj prispevok bol o dodani chybajucich penazi do systemu zdravotnictva formou navysenia odvodov namiesto navrhovaneho doplatkoveho systemu v kombinacii s pripoistenim.
Moj prispovok bol o argumentoch v prospech navysenia odvodov.

Len dúfam, že reakcia pána ministera bola taká z dôvodu nedostatku času a nebola spôsobená nedostatkom protiargumentov.

[imported_Rudolf Zajac]

Dobre znova: Princip solidarnosti je v tom, že nezavisle od nakladov na liečenie, každy občan sa k tomuto liečeniu dostane. Zabezpečuje sa to odvodmi ekonomicky aktivnych a uhradami statu. Existuje nieco ako index rizika, ktori hovori, ze najmenej čerpaju naklady maldi 25 rocni a najviac deti do roku a ludia nad 65 rokov. Kedze ide o priebezny system alebo podla rozpravky o kopacovi aj system troch dukatov zvysovanie veku obyvatelstva a zdrazovanie vykonov vedie k vyssim nakladom. Ak teda chceme zdvihnut odvody, musime ich dvihnut iba ekonomicky aktivnym alebo statu. V prvom pripade predrazime cenu prace a to ma nedozierne dosledky, v druhom budeme iba viacej zdierat vsetkych obcanov. Pri tom doplatky obcanov odstranuju iba NADBYTOCNU SPOTREBU, alebo to, somu sa hovori zneuzivanie systemu. Navyse od doplatkov chceme aby si obcania hradili to, co si bezne hradia doma, stravu, ubytovanie atd. Argumenty, ze cely zivost platili bnneobstoja prinajmensom z dvoch dovodov:
1. To co platili za socializmu je niekde v Syrii, alebo na Kube, alebo niekde v ramci proletarskeho internacionalzmu, mozno aj v mlieku za 2 koruny.
2. Ak stoji dialyza 800.000 Sk rocne, tak potom musi cca 2000 ekonomicky aktivnych na nu paltit, hoci ju neberie. Tu nepochybne nemozno ziadat doplatky a mala by fungovat solidarnost. Ak stoji liecba akutneho infarktu cca 200.000 Sk, nikto nchce ani korunu. Ak pojde o operaciu beznych a skoro neskodnych krcovych zil, bez vahania treba doplatit prinajmensom sluzby. Najlepsie to vidiet u kupelov. Ked chceme procedury zadarmo, musime hradit hotelove ubytovanie a stravu. My ale hradime aj toto zo zdravotneho poistenia. Mame sa odvolavat na top, co nasi dochodcovia zalatili v mionulosti.
Mala poznamka. Cital som tento prispevok podrobne, ale stale hovorim, ze je o solidarnosti a jej hraniciach. Navyse je to nasa www stranka s Petrom Pazitnym, ktoru si sami prevadzkujeme, tak prosim zachovajte aspon taku elementarnu uctu ako ked idete k niekomu na navstevu.

[mosko]

Ak sa ma odstranit zneuzivanie systemu zavedenim doplatkov – tak mne to vychadza takto

Samozrejme je predpoklad urcitej uspory a to aj okrem mnou dalej uvedenych pripadov – len ci ta uspora vyvazi nevyhody doplatkov.

1. Simulanti prestanu chodit k lekarovi
2. Lahsie ochorenie – chripka a pod – kde uhrada pacienta za plnu cenu lieku bude nizsia ako doplatok za tento liek predpisany lekarom + doplatok za diagnozu.
Ak suma doplatku za diagnozu bude nizsia ako uhrada poistovne za takyto liek predpisany lekarom – bude vyhodnejsie a urcite aj spravnejsie lekara navstivit.
Pozn. – ekonomicky cinni pacienti, ziaci, ucni a studenti MUSIA navstivit lekara pre odvovodnenie nepritomnosti v praci ci v skole aj u tychto lahkych diagnoz v KAZDOM pripade.
3. Uspora vznikne u socialne slabych – ti budu odkladat navstevu lekara z ekonomickych dovodov
Ale takato uspora sa v konecnom dosledku moze stat velmi drahou – Pacientami sa stanu az vtedy ked ich stav bude vazny. A je naozaj mozne ze pacient na tom usetri – v pripade ze jeho diagnoza uz bude taka vazna a jej liecba financne narocna – za bude spadat do kategorie plne hradenych. V takomto pripade vsak bude uspora pre zdravotnictvo velmi DRAHA.
Taka ista „USPORA“ hrozi v socialne slabych skupinach s minimalnymi hygienickymi navykmi obyvajucimi osady – potencionalne zdroje nakazlivych chorob. Tazko sa bude v romskej osade vysvetlovat ze nie za kazdu diagnozu sa plati. Tazko sa bude v romskej osade vyvetlovat ze maju navstevovat pravidelne lekara kvoli preventivnej prehliadke a ta je zdarma.
Takze vznikne moznost rozsirenia niektorych chorob v omnoho vacsej miere ako je tomu teraz.
V pripade navysenia odvodov je vhodne si uvedomit ze je to cena aj za to aby na mna na kazdom verejne pristupnom mieste necihala zltacka, tuberkuloza, a ina nakazliva choroba.

Ak teda chceme zdvihnut odvody, musime ich dvihnut iba ekonomicky aktivnym alebo statu. V prvom pripade predrazime cenu prace a to ma nedozierne dosledky, v druhom budeme iba viacej zdierat vsetkych obcanov.

Nikde som nepostrehla kvantifikaciu vplyvu narastu odvodov na cenu prace…
Ale aj bez narastu percenta odvodov budu odvody na zdravotne poistenie rast –

– je nastartovana ekonomicka reforma
– nezamestnanost klesa,
– investicie pribudaju.
– mzdova uroven bude po vstupe do EU mierne rast,
– sprisnuje sa konecne kontrola vyberu odvodov,
– vyska odvodu statu za svojich poistencov uz konecne nebude prostriedkom na znizovanie deficitu statneho rozpoctu

takze neostava nic ine len ocakavat narast vyberu odvodov. A to dokonca aj bez navysovania percenta odvodovej povinnosti.

Materialove naklady su teraz uz aj v zdravotnictve uplne porovnatelne s urovnov v EU. Co sa tyka ceny prace – ta je aj v tomto rezorte podhodnotena. Narast platov sa da vsak ciastocne vykryt po ocakavanom znizeni poctu lekarov, sestier. A klesne aj pocet obsluzneho personalu v zrusenych nemocnicniciach. Cize do zdravotnictva potecie z ekonomiky viac financii a materialove naklady s reziou narastu v omnoho nizsej miere. Cize aj bez navysenia ceny prace sa da ocakavat urcite navysenie zdrojov pre zdravotnictvo

P.S.
Vazim si, ze aj ako minister si najdete cez weekend chvilku casu a dokazete reagovat aj na laicke otazky a pripomienky.
Takze ak sa Vas niektore vety dotkli ako osoby – tak ma to mrzi.

Nie som 100% presvedcena ze doplatky za diagnozy su absolutne vylucene – skorze mi chyba zmysluplna argumentacia ako odovodnenie ich zavedenia.
A preto som sa na to skusila pozriet ocami DRUHEJ strany.

[imported_Rudolf Zajac]

Jedna vec je vyska odvodov a ta nepochjybne ovplyvnuje cenu prace.
kedze a to nie je z moje hlavy nasa vyrova trpi tym, ze je v nej malo pridanej hodnoty, inak povedane je malo sofistikovana, nakoniec je zname ze na polotovary z EU dokazeme vb priemere pridať cca 8% a to je strasne malo, tak tam kazde percento ZVYSENIA odvodov je doslova katastrofa.
Ina otazka je vyssi vyber, logicky stupa ZAMESTNANOST stupa aj vyber. Tu je dolezite nieco ine. Aby rastli nominalne / nie prioemerne mzdy/. To sa nebude darit este v roku 2004, realny rast nominalnj mzdy mozno cakat v roku 2005 a dalej, ak sa dodrzi rast HDP aspon + 3,5 alebo viac.
Co je dolezite ze v zakone o ZP, ktorz dokoncuje svoju technicku legislativnu drahu sa pise, ze stat bude platit 4% z priemernej mzdy. Inak povedanme, ako bude rast ekonomika, tak budu rast platby a teda vyber poistneho.
Tretia otazka je otazka co-paymmentu. Tu treba citlivo posudit za co, od koho a kolko. O to sa teraz snazime.
PS“: vecne budem diskutovat do nekonecna, pokial je cas /aspon konecny/. RZ

[Autor]

Príspevky