- This topic has 36 odpovedí, 6 hlasov, and was last updated pred 20 years by
.
-
Príspevky
-
Nedalo mi a pozrela som do štatistiky Slovenska.
Ba kraj mal 115 postelí na 10 000 obyvateľov, po likvidácii 750 postelí má 102 postelí na 10 000 obyvateľov.
Ke kraj mal 86 postelí na 10 000 obyvateľov, po likvidácii 350 postelí má 81 postelí na 10 000 obyvateľov.
Celoštátny priemer je 78 postelí na 10 000 obyvateľov.
BB kraj má 73 postelí na 10 000 obyvateľov.
Aby sa Ba kraj dostal na úroveň BB kraja, musí zrušiť ešte 1768 postelí.
Aby sa Ke kraj dostal na úroveň BB kraja, musí zrušiť ešte 630 postelí.
P.s. Nie je pravdou, že v nemocnici nič nerobíme. Centralizovaná intenzívna starostlivosť je mojou srdcovou záležitosťou. To ale potrebuje investície a vydymiť Mečiara. Okrem toho centralizujeme labáky. T.č. sa realizuje sťahovanie mikrobiológie a potom plastiky do novej nemocnice. V starej ostane infekčné a psychiatria. Tým vlastne urobíme to, čo v Bratislave. Odstavíme jeden veľký nemocničný areál.
OK, len pozor, s Dr. Meskom dikutuje o cislach. V Ba mame viacej ako 50% pacientov mimo kraja, dokonca. To je dane tym, ze nie je poroiadny nuklear v KE a je zatial slabe slaba ONKO / paciemnti neveria ňňa tlacia sa sem/ To n ie je dobre, ale riesenie je vo zvysovani kvality ONKO a Kardio. Pozrite sa v BB, dobra invazibňvka na kardio, ale cela chirurgia stoji a pada s jednym clovekom. Pourite sa v KE vyrazne lepsia chirurgia pri rovnako dobrej / ako v BB/ invazivke. Takze to chvili potrva, kym BB vychova, alebo kupi dalsieho kardiochirurga. Tam su toiez relativne postele v BA / SUSCHS, NOU, SV. ALZBETA/ atd.
@Rudolf Zajac wrote:
OK, len pozor, s Dr. Meskom dikutuje o cislach. V Ba mame viacej ako 50% pacientov mimo kraja, dokonca. To je dane tym, ze nie je poroiadny nuklear v KE a je zatial slabe slaba ONKO / paciemnti neveria ňňa tlacia sa sem/ To n ie je dobre, ale riesenie je vo zvysovani kvality ONKO a Kardio. Pozrite sa v BB, dobra invazibňvka na kardio, ale cela chirurgia stoji a pada s jednym clovekom. Pourite sa v KE vyrazne lepsia chirurgia pri rovnako dobrej / ako v BB/ invazivke. Takze to chvili potrva, kym BB vychova, alebo kupi dalsieho kardiochirurga. Tam su toiez relativne postele v BA / SUSCHS, NOU, SV. ALZBETA/ atd.
Ba má isté % pacientov z iných krajov, historicky bola budovaná ako centrum, preto sieť v trnavskom a trenčianskom kraji historicky bola a je podstatne slabšia. Mnohé služby neposkytujú, pacientov vozia do Bratislavy. To úplne chápem, i keď 50 % (slovom každý druhý pacient je z iného kraja) je nadnesené. Keby bola vôľa, tak sa do dá presne spočítať.
Ja takúto štatistiku vediem v BB 12 rokov a viem presne, u nás ročne je z iných okresov a krajov hospitalizovaných 52 – 60 % pacientov. Tiež je to dané historickým vývojom zdravotníctva v regióne a tiež ide o špecializované služby, ktorých zoznam som zverejnila. Rozdiel je v tom, že my na všetko máme podstatne menej postelí a finančných prostriedkov a ešte stále niekto nás núti redukovať, škrtiť, prepúšťať. Máme prísnejšie kritéria k hospitalizácii bežných stavov, vyšší obrat pacientov, podstatne vyššiu obložnosť a kratší hospitalizačný čas. Všetko máme zkoncentrované v jednej nemocnici, cost – containement je u nás jednoznačne najvyšší!!. U nás sa na niekoľkých desiatkách postelí produkuje tak široké spektrum výkonov, na ktoré Ba potrebuje niekoľko kliník a nemocníc. Nápor pacientov na postele nás stresuje, chodia zúfalé rodiny a prosia. Tak prečo máme likvidovať 220 postelí?Vznik SUSCH bol predčasný a zbytočný. Diagnostika je dobrá preto, že sa roky budovala na Internej klinike, keby bola bývala vôľa výkony platiť, tak v tíme veľkej chirurgie, by sa vyprofiloval i zdatný tím kardiochirurgov. Odčlenenie a sťahovanie bude začiatkom stagnácie a medicínskeho úpadku, bude viaznúť plynulé doplňanie kádrov a kontakt s celou medicínou. Na malom Slovensku stačil jeden ústav, kardiochirurgické oddelenia mali ostať v nemocniciach, tak ako je to bežné vo svete. Každý ústav hlce prostriedky na administratívu, na náklady budov, duplicitnú techniku, labáky, to je ďalšia čierna diera ekonomiky zdravotníctva. My máme onkologických pacientov a neživíme ústav, máme ťažších a komplikovanejších pacientov, ako má VURCH , a onedlho budeme robiť kompletnú kardiodiagnostiku lacnejšie, ako SUSCH.
p.s. ešte niečo k predošlej štatistike – v počte postelí / 1 lekárske miesto : Ba 3,1 / 1 LM, Ke 4,6 , BB 5,8……..
Nepoznám EKONOMA v zdravotníctve, ja tento rezort nazývam spiace kráľovstvo, kde nápad sa nedostavil celé desaťročia. Keď som prepočítavala tzv ostatné náklady k výkonom a prikázala som im do tejto rubriky zaradiť i platy administratívy, tak sa ohradili, že sú samostatné náklad. stredisko. Nechápali, že žijú z výkonov zdravotníkov a že by im mali robiť support. Realita je taká, že zdravotníci robia support im.
Tak tu si dovolím pripomenúť, že ekonómovia v nemocniciach sú platení podľa inej tabuľky, ako zdravotný personál. Samozrejme – výrazne horšie. Viem z vlastnej skúsenosti. 😥 A špičkových v nemocniciach nenájdete – všade inde si ekonómov „považujú“ a zaplatia ich podstatne viac. Príklad? Účtovníčka v banke pri niekedy jednoduchšej práci zarobí najmenej o 100% viac. Stredný menežment v bankách, ale aj výrobných firmách, má viac, ako ekonomickí námestníci v nemocniciach.
Ale našli by sa aj v nemocniciach otvorené hlavy. Len ich nevystrkujú. Problém bude asi v tom, že pri potrebe redukcie personálu sú prví na „odstrel“. Aby neohorozovali pohodlie „špičky“. A tí zostávajúci sú buď zavalení prácou (aj keď si myslím, že často neefektívnou), že na vymýšľanie zmien nemajú ani chuť. A ak aj náhodou uvažujú o zmenách, trasú sa, aby sa nestali ich prvými obeťami.
Ďalej tu evidentne pôsobí tradičné podceňovanie ekonómov zo strany lekárov – ekonóm nemôže byť lekár, ale lekári si často myslia, že by mohli byť aj ekonómami. Môžu byť, ale nie dobrými [-X
Ale súhlasím s názorom, že ekonómovia (ale aj ostatné administratívne profesie) sú support výkonovým strediskám. Je to len otázka správnej evidencie (kvalitný software), ktorý by umožňoval zostaviť kalkulačné bázy a určiť hranice (ekonomickej) efektivity toho ktorého výkonu. Možno sa to bude niekomu zdať kacírstvom, ale výpočet BEP (bod zvratu) sa dá pri vhodne zvolených parametroch robiť pre každý zdravotnícky výkon (ošetrenie, operácia, liečenie….).
Okrem toho nikto sa zatiaľ ani slovom nezmienil o možnosti využívania hodnotovej analýzy v zdravotníctve…. a tu by mmala (podľa môjho názoru) obrovské uplatnenie.
Pre upresnenie: Hodnotová analýza (Value analysis) sa neopiera o finančné vyjadrenie 🙂 Slovo hodnota tu treba chápať skôr vo význame „úžitková hodnota“[/quote]
@Rudolf Zajac wrote:
Boli by sme radi keby sme dosiahli aspon jednotne podklady pre C/ B ukazovatele=cost benefit data.
Jednotné podklady pre hodnotenie cost and benefit tvorí obyčajná štatistika vzťahu –čo sa investuje a čo sa získa. Nemožno ho oddeliť od cost containement – čo to všetko obnáša. Bazálnou podmienkou úspešnosti sú presne vymedzené medicínske vzťahy a algoritmy. Bez nich sa nekontrolovane zvyšuje „cost“ a znižuje „benefit“. Ide o sedliacky rozum a kuchynskú matematiku.
Benefit financovania systému spočíva v pokrytí zdrav. starostlivosti v čo najväčšom rozsahu, čo najväčšiemu počtu pacientov z malého balíka fin. prostriedkov. Útlm a limity znižujú benefit fixných nákladov, investície do projektov, objektov, zariadení s nízkou frekvenciou ich utilizácie znižujú benefit investícií.
Dnes platí, že nemocnica A, ktorá minie na platy 30 mil, je horšia, ako nemocnica B, ktorá minie iba 15 mil.
Ale nemocnica A vyprodukuje výkony v hodnote 90 mil, kým nemocnica B v hodnote 30 mil. Nemocnica A z vyprodukovaných 30 mil na platy dá iba 10 mil (benefit).Chýbanie alebo zlý organizačný systém hlce finančné prostriedky bez racionálnej utilizácie a znižuje ich benefit.
Enterálnu a parenterálnu výživu používajú všetci, zodpovedný za ňu nie je nikto. Ordinuje sa nekontrolovane. V rámci šetrenia sa peroperačne ako výživa podávajú 3 slané a 3 sladké. Ostatné sa škrtá. Ale – 3 slané a 3 sladké, vrátane infúznej súpravy stoja 260 Sk, a pacient po nich vbehne do malnutrície. Enterálna výživa stojí 190 Sk, je plnohodnotná, ale sa škrtá, lebo je „drahá“. Potom sa narýchlo kozmeticky skoriguje malnutrícia plazmou, 1 l za 4 300 Sk.Pri sepse z MIC vyberieme najlacnejšiu variantu ATB terapie, i keď s menšou účinnosťou. Vo väčšine prípadov sme neúspešní a o niekoľko dní musíme tie drahšie ATB i tak naordinovať. Ale tých niekoľko dní stačí na rozvoj renálneho zlyhania, vznik rezistencie, šírenie nákazy, náklady sa zvyšujú, benefit je oneskorením potlačený. To je ako keby sme sa rozhodli horiaci dom najprv hasiť vedrami vody a až keď neuspejeme, zavoláme hasičov.
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.