Otazka

[imported_Rudolf Zajac]

Je skoro jedno aky sposob financovania zvolite, ci danovy, poistny, kombinovany. Pokladnicn system je iba sposob alokacie, nie obsah. Ten vzdy stanovuje politicka garnitura.
V novom zakone o rozsahu sme pripravili taky mechanizmus ze moze byt vsetko bezplatne – zadarmo, alebo az cca 3000 chorob od nula do plnej uhrady pacientom. Inak povedane, kazdy podla tohto zakona moze realizovat svoju zdravotnu politiku. Problem zdravotneho poistenia je v tom, ze toto poistenie je solidarne a povinne. On to ten Bismarck celkom netusil, ked to zaviedol, do akeho extremu to prinesieme. Ale kedze ho u nas zakotvila ustava, tak ho mame.

[Mata Harri]

@Rudolf Zajac wrote:

Je skoro jedno aky sposob financovania zvolite, ci danovy, poistny, kombinovany. Pokladnicn system je iba sposob alokacie, nie obsah. Ten vzdy stanovuje politicka garnitura.
V novom zakone o rozsahu sme pripravili taky mechanizmus ze moze byt vsetko bezplatne – zadarmo, alebo az cca 3000 chorob od nula do plnej uhrady pacientom. Inak povedane, kazdy podla tohto zakona moze realizovat svoju zdravotnu politiku. Problem zdravotneho poistenia je v tom, ze toto poistenie je solidarne a povinne. On to ten Bismarck celkom netusil, ked to zaviedol, do akeho extremu to prinesieme. Ale kedze ho u nas zakotvila ustava, tak ho mame.

Myslím si, že k princípu solidárnosti by sme sa prepracovali i bez Bismarcka. Bez tohto zdanlivo nespravodlivého princípu by dodnes vrcholom zdravotníckej virtuozity bol fonendoskop a štandardné bylinkárske postupy. Neviem si predstaviť historický vývoj farmacetického priemyslu, zdrav. techniky bez dostatočného prísunu finančných prostriedkov. Nakoniec princíp solidarity je podmienkou prežitia ľudstva. Je základnou črtou demokracie.

[imported_Rudolf Zajac]

Tak toto plosledne konstatovanie MH musi maladych libertarianov rozzurit do biela 😆 A co tak, nmech sa kazdy stara o seba a nepsolieha sa kolektiv. Kdesi inde diskutujeme o spsobe ci poriame uhrady alebo zvysovanie odovodov, nuz myslim, ze som dnes opovedal, autor MOSKO, mrknite sa tam.

[Mata Harri]

@Rudolf Zajac wrote:

Tak toto plosledne konstatovanie MH musi maladych libertarianov rozzurit do biela 😆 A co tak, nmech sa kazdy stara o seba a nepsolieha sa kolektiv.

Mladí libertariáni nech menej zúria a viac premýšľajú. Súhlasím, že ľudské EGO sa vždy stará predovšetkým o seba a nespolieha sa na kolektív. Ale má to mantinely, determinované solidaritou.

Solidarita je výplodom „zracionalizovaného“ ľudského EGA. Pôjdem solidárne hasiť požiar u suseda, lebo môže sa rozšíriť a zničiť to, čo je výsostne MOJE. Sused má tuberu, týfus, choleru, nebudem čakať, kým to dostane moja rodina, radšej mu poskytnem peniaze na lieky. To sú bazálne vzťahy EGO versus SOLIDARITA.

Rozpracované do úrovne 21. storočia: I keď vlastním miliardy 😛 , som za solidárne príspevky do zdravotníctva, nemám chuť si kúpiť CT kvôli jednému vyšetreniu, súhlasím s tým, že z mojich finančných prostriedkov sa uhradí liečba ne miliardárov. Veď kto by mi postavil dom, odvážal odpadky, obsluhoval kúrenie, keby všetci boli chorí bez liečby? 😆

[imported_Rudolf Zajac]

Myslim, ze clovek nie je zistne solidarny. Svojho casu sme s Petrom Pazitnym zahajili tak trochu diskusiu na temu solidarnost, bolo to v domine 4 a 6/ 2002 a myslim, ze sa daju tieto clanky nasjt aj na tejto www stranke. Solidarnost, ako institut zabezpecovania blaha pre vsetkych je v poriadkum je vsak otazka ci ma byt manazovany statom, alebo nejako inak. Dalsia nie lahka tema je miera solidarnosti, teda odkial pokial sme ochotni byt solidarni. Tretia otazka je ako vyriesit rebus, cim vaecsia solidarnost tym mensia zodpovednost. A dalsie a dalsie otazky, naprikla politicke zneuzivanie solidarnosti vo forme nerealizovatelnych slubov.

[Mata Harri]

@Rudolf Zajac wrote:

Myslim, ze clovek nie je zistne solidarny. Svojho casu sme s Petrom Pazitnym zahajili tak trochu diskusiu na temu solidarnost, bolo to v domine 4 a 6/ 2002 a myslim, ze sa daju tieto clanky nasjt aj na tejto www stranke. Solidarnost, ako institut zabezpecovania blaha pre vsetkych je v poriadkum je vsak otazka ci ma byt manazovany statom, alebo nejako inak. Dalsia nie lahka tema je miera solidarnosti, teda odkial pokial sme ochotni byt solidarni. Tretia otazka je ako vyriesit rebus, cim vaecsia solidarnost tym mensia zodpovednost. A dalsie a dalsie otazky, naprikla politicke zneuzivanie solidarnosti vo forme nerealizovatelnych slubov.

Súhlasím. Človek je občas i ľudský(humánny) 😆 , čiže tvor milosrdný. Ale to vnútorné EGO pracuje. Chce byť pochválené atd. Ale to zachádzame do filozofie a psychológie. Áno, solidarita a solidárnosť inštitucionalizovaná už je politikum, hľadá sa optimálna miera. Ja som len chcela ospravedlniť Bismarcka 😆

[Anton Hanusin]

Osobne sa mi javí ako optimálny solidárny princíp absolútna rovná daň – t.j. každý odovzdá štátu rovnaké množstvo peňazí . Zvyšnú solidaritu treba ponechať na tradičné komunity. Uznávam, že po storočí ich demontáže je návrat k nim ťažký.

[imported_Rudolf Zajac]

Tento model mali Holandania,. Vsetci platili pausalne na kriticke riziko rovnako, aj dochodcovia zo svojej penzie, potom do istej vysky prijmu vsetci dalej povinne platili do povinneho piliera. Ti co mali veacsi prijem nemuseli do povinneho piliera platit, ale platili pomerne vela v nemocniciach a u lekarov, preto sa poistovali nepovinne. Ale dosla EU a musia to dat prec. Prerabaju postovne na akciovky, neviem ako ich to napadlo, / :lol:/ ale boli sa u nas pozriet na nase modelovanie.

[Mata Harri]

@Rudolf Zajac wrote:

Tento model mali Holandania,. Vsetci platili pausalne na kriticke riziko rovnako, aj dochodcovia zo svojej penzie, potom do istej vysky prijmu vsetci dalej povinne platili do povinneho piliera. Ti co mali veacsi prijem nemuseli do povinneho piliera platit, ale platili pomerne vela v nemocniciach a u lekarov, preto sa poistovali nepovinne. Ale dosla EU a musia to dat prec. Prerabaju postovne na akciovky, neviem ako ich to napadlo, / :lol:/ ale boli sa u nas pozriet na nase modelovanie.

Ešte keby paralelne sa k modelovaniu ekonomických vzťahov pridalo v rovnakej intenzite modelovanie systému zdrav. starostlivosti, bolo by to super na n-tú. Zariadenie, ktoré bude mať zorganizované zložky tak, že sa bude správať medicínsky racionálne, na našom trhu skrachuje. Systém v praktickej podobe nezvýhodňuje kvalitných a racionálnych, ale spriemerňovaním – systémom – každému troška – aby prežili, potláča akúkoľvek aktivitu. Preto je systém medicínsky a teda i ekonomicky neproduktívny.

[imported_Rudolf Zajac]

Upresnite pojmy ako medicinsky racionalne, ak dvaja robia to iste nie je to iste, ak dvaja lieca rovnaku dg / pozor statisticky vyznamny pocet rovakych dg/ tak potom by nemali mat vyrazne rozne naklady. Chyba mi asi logicka nit posledneho prispevku, prosim konkrentizovat.

[Mata Harri]

@Rudolf Zajac wrote:

Upresnite pojmy ako medicinsky racionalne, ak dvaja robia to iste nie je to iste, ak dvaja lieca rovnaku dg / pozor statisticky vyznamny pocet rovakych dg/ tak potom by nemali mat vyrazne rozne naklady. Chyba mi asi logicka nit posledneho prispevku, prosim konkrentizovat.

Holadanov zaujalo Vaše modelovanie ekonomických vzťahov v zdravotníctve. Reagovala som poznámkou, že keby k modelovaniu ekonomických vzťahov sa pridalo i nastoľovanie poriadku v medicíne tak by to bol model ekonomicky efektívneho a medicínsky racionálneho systému, vysoko produktívneho.

Dnes medicínska racionalita je ekonomicky neefektívna.
Príklad:
Medicínsky erudovaný tím je schopný z 1000 prípadov bežne hospitalizovaných 400 vyriešiť ambulantne. 600 pacientov zhospitalizuje, ale nezmestí sa do paušálov, ktoré sú vypočítané spriemernením nákladov na hospitalizáciu i nenákladných a pritom zbytočne hospitalizovaných pacientov.

V štatisticky výpovednom počte rovnakých diagnóz by mali byť zahrnuté i prípady rizikové u polymorbídnych pacientov, u gerontov a isté % stavov s komplikáciami. Ale v istom zariadení sa robia iba prípady menej komplikované, rizikové posielajú inde, čo sa musí odraziť v rozdielnych nákladoch. U nás typizácia nemocníc je papierová, nie je determinovaná rozsahom, typom a obťažnosťou výkonov (cost containement), preto dve zariadenia rovnakého typu nemusia mať rovnaké náklady na istú dg. Poisťovňa to nevie odlíšiť z čísla dg, ani nemá na odlíšení záujem, takže opäť sú vo výhode tí, čo robia banálne výkony a v nevýhode tí, čo za druhých reparujú komplikácie, alebo riešia rizikových pacientov.

Roky sledujem štatistiky produkované UZIŠom. Sú koncipované tak, aby nič konkrétne sa nimi nedalo odhaliť. Posledné priehľadné štatistiky boli v porevolučných 2 – 3 federálnych ročenkách.

Chápem dôvody odmietania „necenzurovaných “ štatistických hodnotení.
Odhalili by deformity praktickej realizácie teoreticky formulovaných reformných zámerov. Ale čudujem sa autorom reformy, že sa nepokúsili aspoň o jednu analýzu praktickej realizácie ich reformných zámerov. Po takej analýze by sa mnohé kroky realizovali ľahšie.

Taká analýza je veľmi jednoduchá, všetky potrebné údaje sú k dispozícii.
Stačí vyhodnotiť počet hospitalizácií ročne(i počet ošetr. dní)pripadajúcich na územný celok so 100 000 obyvateľmi.

napr. súčasné štatistiky vychádzajú z počtu hospitalizovaných v nemocniciach nachádzajúcich sa na istom územi, napr.:
NsP Čadca hospitalizuje ročne 15 000 pacientov (16130 na sto tisíc obyv)
NsP D. Kubín hospitalizuje ročne 7500 pacientov (18 890 na sto tisíc obyv)
FNsP Martin hospitalizuje ročne 23856 pacientov (24327 na sto tisíc)

Takže vychádza, že najviac hospitalizovaných na sto tisíc obyv je v okrese Martin.

Ale ak vyhodnotíme, koľko bolo hospitalizovaných z uvedeného územia, tak zistíme, že:
Z okresu Čadca bolo za rok hospitalizovaných 21387 pacientov (23000 na sto tisíc obyv)
Z okresu D. Kubín bolo za rok hospitalizovaných 8300 pacientov (21000 na sto tisíc obyv)
Z okresu Martin bolo za rok hospitalizovaných 16670 pacientov (17000 na sto tisíc obyv)

Ak si takto vyhodnotíme celé Slovensko, tak zistíme veľké rozdiely medzi jednotlivými územnými oblasťami, ktoré určite nie sú prejavom diametrálne odlišného zdravotného stavu a tým i chorobnosti populácie.
Odhalíme tak deformovanú sieť a skryté čierne diery zdravotníctva, ktoré sme ochotní financovať.

[Mata Harri]

Otázka ministrovi zdravotníctva:

Absolvovala som zaujímavú debatu s pánom J.A. Cercone, prezidentom Sanigestu a J. W. Frymierom z Network consulting management LDT, počas ich návštevy v Rooseveltovej nemocnici. Aké je ich poslanie na Slovensku? Ide o zdvorilostný pobyt, alebo možno s nimi začať spolupracovať?

[imported_Rudolf Zajac]

Ide o grant Matra venovany kvalite, Spolupracujte o dusu. 😆
PS: po 7 rokoch prestavky sm,e ziskali nie len tuto Matru, ale este dve dalsie + 3x Phare. Ked sa chce tak sa da.

[Mata Harri]

Potešila som sa, že sa v reforme konečne začalo myslieť na preplácanie JIS. Po prečítaní si upresňujúcej formulácie, radosť sa vytratila.

Citujem

a) Maximálna cena výkonov poskytnutých jednému hospitalizovanému pacientovi na jednotke intenzívnej starostlivosti pri internom, neurologickom a kardiologickom oddelení sa stanovuje vo výške 50 % z maximálnej ceny hospitalizácie pacienta na týchto oddeleniach.

Konkrétne :

Vo vysokošpecializovanom ústave pre vnútorné choroby je max. cena 29 148, vo všeobecnej nemocnici 19 184.

50 % z uvedených cien je 14 574 a 9 592 Sk. Pre ilustráciu ešte cena intenzívnej starostlivosti na detskej JIS 62 657 Sk.

Zľakla som sa. To, že musíme zlikvidovať všetky JIS je jasné. Ale s akou cenou reálne sa ráta na posteľových oddeleniach?

Ešte poznámka k maximálnym cenám.

V civilizovanej ekonomike tržného typu výška maximálnej ceny je odvodená z minimálnej a priemernej ceny služby alebo výrobku, podľa Gaussovského rozptylu. Napr. ak priemerná cena krabičky zápaliek je 10 Sk, minimálna 8 Sk, tak sa nebude rátať s maximálnou cenou 2 milióny.
Aký je vzťah maximálnych cien zdrav. výkonov k priemerným a minimálnym cenám? Pre koho sú určené maximálne ceny tak vysoké, keď Jis môžu dosiahnúť iba 50 %, čím predpokladám, že i špičkové oddelenie dostane menej ako 50 % ?

[imported_Rudolf Zajac]

Takze MH mali ste pocit, ze neplatena JIS je lespia ako ked pridame 50% hospitalizacie?

[Autor]

Príspevky