Numerus clausus

[Dusan Mesko]

K MH 1/ suhlasim, stav spolocnosti (najma v tom zlom) sa odraza aj vo vzdelavani, hodnota vzdelavania sa scvrkla na diplomomaniu (vo vysokom percente ako vstupenka do zahranicia). Zial, do casu, kym si spolocnost neda prioritu vzdelavanie (existuje na Slovensku nejaky ostrovcek v podobe skupiny ludi, ktori by sa podujali na skutocnu reformu skolstva???!!!???), kym sa od urovne zakladnych skol nezacne ucenie sa na logickom podklade a ucenie sa motivacii, ucenie sa praci s informaciou (nie nevyhnutne jej znalostou!), dovtedy sa bude situacia len zhorsovat, dovtedy budu skoly najma (skoro) „pasivne nalievarne“.

2/ suhlasim. Kym na vysoke skoly nepride vyssie uvedeny „produkt“, dovtedy aj pre vysoke skoly plati dtto. Nedavam za vzor, ale pre studium mediciny je to vyhodne – „navstevoval“ som v USA 2,5 mesiaca LF -vyucbu spolu s miestnymi studentami. Prvak tam ma v priemere 22,5 roka (oproti nasim 18-rocnym) – je o 4,5 roka „zrelsi“ a urcite ma lepsiu predstavu, ci chce studovat medicinu a najma ci chce pracovat v prospech choreho (humanitarne poslanie). Vacsina prvakov ma ored studiom za sebou prakticke posobenie v nejakom zdravotnickom zariadeni, alebo v PeaceCorps v Afrike, ci Azii. S takym studentom sa podstatne lepsie pracuje („absolutne“ ho nemusia motivovat, a ak by predsalen, dostatocnou motivaciou moze byt plat najmenej 70 000 USD rocne po prvej atestacii). Nemam aktualne info o „motivovanosti“ terajsich nasich medikov (minimalne stupla ani nie tak biohumanitarne, ako „tahom na zapad“ – to percento odchodu cerstvych absolventov minimalne do Ciech je naozaj hrozive!!!), ale nie tak davno bolo obdobie (pre obdobim masivnejsieho odchodu), ze cca 75-80 % absolventov – ak by mohli vratit naspat cas – by neislo studovat medicinu!!!

3/ k upichnutiu sa na katedru – v mnohom suhlasim, ale – naozaj je pravda (a zial, velakrat v kontexte roznych „vztahov“), ze sa zmenila legislativa – na fakultach je teraz napriklad obdobie vysokeho prilivu doktorandov aj na klinicke pracoviska (t.c. je podmienkou, aby na konkurz na miesto ucitela prisiel uchadzac s titulom PhD) – to je v principe spravny posun. No a potom zacinajuceho ucitela zacnu tlacit z troch stran: 1/ ma byt lekar, 2/ ma byt vedec a 3/ ma byt pedagog (dokonca v tradicnom chapani jeho pracovnej naplne je to cca po 1/3 na kazdy post), z toho naozaj potom moze vyjst „teoreticky podkuty pracovnik“. V rezorte skolstva to musi byt najma „vedec“ (hodnotenia a postupy su postavene na 90 % na posobeni vo „vede“ – curentove publikacie, SCI citacie atd.). Su vynimky, ktore zvladaju tu 1/3 za cenu uzasneho nasadenia zvysit na „1“ pre vsetky 3 polozky, je dobre ak aspon v jednej oblasti posobi lekar-ucitel s indexom „1“ a vo zvysnych dvoch aspon na tu 1/3.

K ostatnym polozkam mozno nabuduce. Je to velmi siroka tema – priprava medika – buduceho lekara. Myslim si, ze sem patri, lebo odbernym rezortom „produktu“ je zdravotnictvo.

[Mata Harri]

Je správne, že stúpli nároky, práve vtedy sú vidieť slabiny systému. Existujú jedinci, ktorých záujem, entuziazmus ťahá dopredu, aby niečím pohli, niečo zmenili, v práci nepočítajú hodiny, nie sú unavení, to, čo človeka baví – neunavuje. Tí spontánne budú publikovať, prednášať, pretože chcú, aby to, čo vytvorili, sa ujalo. A potom sú tí, ktorých všetko otravuje.
Najväčší problém postkomunistickej spoločnosti vidím v udomácnení sa povrchnosti a v strachu žiť a tvoriť naplno. Každý z nás vie, že to nie je dobré, dokonca vie, že sa to dá zmeniť, ale nech skúsi to urobiť. Narazí na rigiditu okolia, zapnú sa politické, lobistické páky a pekne aktivitu umrtvia. Dnes môžeme poukazovať na nedostatky iba všeobecne, zásadne nie v konkrétnych prípadoch.

Povrchnosť v tom, že nám stačí nejaký rámcový výsledok, detailné rozpracovanie s dlhodobým efektom sa nevyžaduje. Tiež v tom, že o profesionalite rozhodujú neprofesionáli, že platí – dajte mi funkciu, snáď to budem vedieť robiť, alebo Jano je dobrý chlapec, tak ho nechajme.

Lekár – pedagóg – vedec –– to predsa je to isté, iba je k tomu potrebná iba určitá časová sekvencia. Prečo práve dnes je nápor na doktorantské štúdium z terénu? Komu to na čo bude, keď je všeobecný útlm kvality a výkonnosti nemocníc? Dnes z ekonomických dôvodov si nikto nemôže dovoliť poskladať serióznu klinickú štúdiu, pretože kvôli limitom sa nerobia ani potrebné bazálne vyšetrenia, nie je možná štandardizácia súboru v prostredí, kde každú chvíľu niečo chýba. Potom to vyzerá nasledovne: Sledovali sme 4 pacientov, ktorých sme rozdelili do 4 terapeutických skupín……
😀

[Mata Harri]

Inštitucionálne pregraduálne i postgraduálne vzdelávanie u nás spoplatňované nie je. (Inštitucionálne – v rámci akreditovanej vzdelávacej inštitúcie). Nemáme tak veľa personálu, aby sa mohol rozptyľovať vzdelávaním iných, ani nie sme tak bohatí, aby sme to robili zadarmo. Ak sa chce niekto u nás „dovzdelať“ mimo oficiálne inštitucionálne vzdelávanie, mal by si zaplatiť. Existuje nejaký predpis, ktorý by spoplatnenie zakazoval?

[imported_Rudolf Zajac]

Postgradual je uz spoplatneny, prehradual vramci reformy-nereformy vzdelavania nie je. Numerus clausus, co je tato tema by vyriesil cast problemy, ktora spolu s poplatkami za vzdelavanie, hoc i symbolickymi by znacne vyriesila kvalitu vzdelavania a hlavne mobilitu ucitelov. Reforma skolstva este iba caka sa svoju dobu.

[Autor]

Príspevky