Východzím bodom zákonov by mal byť katalóg výkonov, k nim priradený ŠZM, k výkonom potrebný, s reálnou cenou, vystihujúcou obťažnosť a dôležitosť výkonu.
Tu by sa vytvorili varianty podľa rozdielnej ceny ŠZM rovnakej kvality, danej rôznymi výrobcami, alebo ŠZM rozdielnej kvality. Vzniknú „kocky“ z ktorých budeme stavať diagnostiku a liečbu ochorení, i s príslušnými nevyhnutnými nákladmi.
I bez kalkulácie zvýšených nákladov pri komplikáciach, pri rezistencii na liečbu, polymorbidite, atypickom priebehu, začneme sa približovať k reálnemu obrazu bazálnych nákladov na poskytovanú zdrav. starostlivosť, čo bude prvým predpokladom uzatvárania kvalitnejších zmlúv s poisťovňami, ktoré nebudú môcť ignorovať cenník a tvrdiť, že výkony sa dajú urobiť lacnejšie.
Už po roku sa odhalia skutočné náklady na bazálnu zdrav. starostlivosť, čiže dolný limit jej ekonomického zabezpečenia. Vznikne tlak na poisťovne, ktoré budú musieť aktívnejšie zaisťovať zdroje, tlak sa prenesie na MZ a vládu, tí už nebudú môcť konštatovať, že financií v rezorte je dosť, iba zlí zdravotníci šafária.
Vláda bude musieť nájsť prostriedky a kryť výdavky, alebo posunúť deficit na hlavy poistencov, čo vždy zneistí vládne stoličky. Tá v rámci vlastnej stabilizácie radšej siahne na financie iných rezortov, ktoré takto spočítané a dokázateľne oprávnené požiadavky dokumentované mať nebudú. To by bola cesta potvrdzujúca účinnosť zákonov.
Ale môže sa stať, že katalóg sa bude tvoriť strašne dlho, naďalej zmluvy s poisťovňami budú deficitné a kolotoč dlhov a rozklad systému bude pokračovať. Zákony otvoria skryté problémy a zmanifestujú deficit, ktorý doteraz sa politicky vždy ututlal.