Guláš

[Orsag]

Pokúsme sa o jednotný výklad zákona.
V denníku Sme zo dňa 1.10.2003 na 16. strane sú uvedené rozporuplné informácie. Pán minister zdrav. R. Zajac hovorí -citujem – Poplatok 20 korún sa platí za vyšetrenie pacienta.
Pán prezident ASL L. Pásztor – citujem- Poplatky nie sú poplatkami za zdravotnú starostlivosť, ale za spracovanie dát v elektronickej podobe pre zdravotnú poisťovňu. 😮

[Mata Harri]

@Orság wrote:

Pokúsme sa o jednotný výklad zákona.
V denníku Sme zo dňa 1.10.2003 na 16. strane sú uvedené rozporuplné informácie. Pán minister zdrav. R. Zajac hovorí -citujem – Poplatok 20 korún sa platí za vyšetrenie pacienta.
Pán prezident ASL L. Pásztor – citujem- Poplatky nie sú poplatkami za zdravotnú starostlivosť, ale za spracovanie dát v elektronickej podobe pre zdravotnú poisťovňu. 😮

Jednoduchá otázka. Spojte obidva výroky a získate pravdivý výklad. Ak vyšetrenie pacienta nedokumentujete v elektronickej podobe, poisťovňa
vám ho nepreplatí no a bez vyšetrenie nemáte čo dokumentovať 😆 😆 😆 😆 😆

[Orsag]

Nič nie je úplne čierno-biele.
Rozpor vidím v jednej veci.
Pacient, ktorý je v dispenzárnej staroslitvosti. Môže byť nastavený na liečbu, ale dôjdu mu lieky pred pravidelnou kontrolou ktorej intervaly určuje zákon o liečebnom poriadku 98/1995… ( A okrem toho, podľa posledného odborného usmernenia MZ č. SZS/6231/2003-OLP – 12.septembra 2003 možno predpisovať pri chronickom ochorení lieky najviac 3 balenia lieku- aj to len vo výnimočných prípadoch…. )
V tomto prípade môže dôjsť k predpisu liekov, aj bez vyšetrenia a vznikne spracovanie dát v elektronickej podobe pre zdravotnú poisťovňu. Existuje dokonca aj kód takéhoto výkonu….
Alebo v prípade zásadného postupu – ani jedna preskripcia bez vyšetrenia. A v tom prípade platí pacient za vyšetrenie, aj keď je dispenzarizovaný? 😕

[Mata Harri]

@Orság wrote:

Nič nie je úplne čierno-biele.
Rozpor vidím v jednej veci.
Pacient, ktorý je v dispenzárnej staroslitvosti. Môže byť nastavený na liečbu, ale dôjdu mu lieky pred pravidelnou kontrolou ktorej intervaly určuje zákon o liečebnom poriadku 98/1995… ( A okrem toho, podľa posledného odborného usmernenia MZ č. SZS/6231/2003-OLP – 12.septembra 2003 možno predpisovať pri chronickom ochorení lieky najviac 3 balenia lieku- aj to len vo výnimočných prípadoch…. )
V tomto prípade môže dôjsť k predpisu liekov, aj bez vyšetrenia a vznikne spracovanie dát v elektronickej podobe pre zdravotnú poisťovňu. Existuje dokonca aj kód takéhoto výkonu….
Alebo v prípade zásadného postupu – ani jedna preskripcia bez vyšetrenia. A v tom prípade platí pacient za vyšetrenie, aj keď je dispenzarizovaný? 😕

Moja skúsenosť je, že i kvalifikovaný všeobecný pokyn, nariadenie, zákon je realizovateľný u cca 89 +/-9% prípadov. Pre % prípadov ho treba modifikovať. Limit – 3 balenia pri chronickom ochorení – je administratívne nariadenie, ktoré nevychádza z odborných analýz. Dnes v rámci ATC klasifikácie je u každého lieku stanovená DDD denná definovaná dávka. Z nej sa dá odvodiť optimálna spotreba jednotlivých liečiv za mesiac vyjadrená v počte balení. Z nej mala vychádzať formulácia zákona. A i tak by vyhovovala tým 80 – 98 % prípadov. Pokiaľ pac. je viackrát vyšetrený ako stanovuje zákon pre chorobu, pre ktorú je dispenzarizovaný, nemal by platiť za vyšetrenie. Otázkou je, či vyšetrenie preplatí poisťovňa. Asi nie. Naviac, pac. bude musieť zbytočne chodiť častejšie k lekárovi , my budeme mať viac zbytočnej práce, ale „syslenie“ sa neodstráni, naopak narastie neistota a pac. s pudom sebazáchovy si urobí doma ešte väčšie zásoby liekov ako mal doteraz. 😀

[imported_Rudolf Zajac]

Nariadenie k liekom hovori jasne, ak ide o prve balenie, moze byt iba jedno, potom dve, najciac mimoriadne tri, ale nie viacej ako na mesiac. Najhorsie vyklady zakona su gramaticke, najlepsie teologicke, skuste sa spytat pravnikov na co myslim.

[Anton Hanusin]

prenos diskusie z „Vyberači pre poisťovne“

par 2a.
b)v ambulantnej starostlivosti spracúvanie údajov zistených pri poskytovaní tejto starostlivosti na magnetickom nosiči počas návštevy lekára a zubného lekára, ktorí poskytujú primárnu starostlivosť, a lekára, logopéda, psychológa a liečebného pedagóga, ktorí poskytujú sekundárnu starostlivosť

priznávam sa bez mučenia, že sa citov pri svojom povolaní neviem celkom zbaviť (a to sú áristi cynici) a myslím si, že viem taktne od takejto pacientky 20 SKK vypýtať. Nakoniec, mali ste pravdu, pacienti si na to rýchlo zvykli, a s výberom som nezaznamenal žiadne problémy. Len stále nepoznám zámer. Ak to má byť spoluúčasť pacienta, s tým, aby postupne pochopil, že zdravotníctvo nie je „zadarmo“ OK, takto to chápem ja. V tomto prípade isté skupiny pacientov zo sociálnych alebo etických dôvodov sú z platby vylúčení. Ak má byť zámerom obmedzenie zneužívania, potom je množstvo pacientov, ktorí systém evidentne nezneužívajú. Možno je zavedenie pojmu „služby súvisiace s poskytovaním ZS“ pokusom o zásadnú rekodifikáciu pojmov, možno len právnickou kľučkou ako obísť ústavu. Každopádne, osobne považujem tento krok za správny a úspešný a možno pokus pochopiť jeho filozofiu je len zbytočná nadpráca.

[Orsag]

Trochu som to skomplikoval.
Chcel som iba naznačiť, že pacienti oslobodení od platieb, by platiť nemali.
To je všetko…
Reforma je nutná, a pokiaľ bude robená dôsledne, bude aj bolieť ( a to dosť dlho ). Je prirodzené, že zákon nie je nikdy dokonalý. Veľmi pozitívne preto vnímam tento málo využívaný priestor na verejnú diskusiu.

[Autor]

Príspevky