- This topic has 15 odpovedí, 4 hlasy, and was last updated pred 19 years, 7 months by
.
-
Príspevky
-
Môj problém sa zrejme netýka reformy zdravotníctva, ale kde inde nájdem toľko odborníkov?, takže to zneužijem 😳 . Som diabetička (DM I. typu), pichám si 4x denne inzulín. Inzulín si aplikujem pomocou inzulínového pera. Môj problém je v pochopení logiky, podľa ktorej si za inzulínové náplne do pera doplácam – 1x kvartálne je to až cca 700,-Sk. Na moju otázku, či neexistuje lacnejšia varianta, som dostala približne nasledovnú odpoveď: Bez doplatku (resp. s minimálnym doplatkom) je dostupná ampulková verzia tohto inzulínu, kde si pacient inzulín aplikuje pomocou jednorázovej striekačky. Inzulínové pero je „nadštandard“ (luxus), preto ten vysoký doplatok. Tu sa dostávam k tomu, čo nechápem. Ako užívateľ pera potrebujem od zdravotnej poisťovne okrem pera a inzulínu (dúfam, že tu nemôže byť veľký cenový rozdiel- ampulka do pera je takisto sklenená nádobka, len bez pevného dna, miesto neho je tam gumová posuvná zátka) približne 6 ihiel do pera za mesiac, to je všetko. Pero je jednorázová investícia do pacienta, vydrží aj viac rokov. Ak by som si pichala inzulín jednorázovými striekačkami, potrebovala by som denne: inzulín, 4 jednorázové striekačky, dezinfekčný prostriedok. Pre väčšiu názornosť to zhrniem:
Ročná spotreba pacienta, aplikujúceho si inzulín perom:
12 mesiacov x 6 ihiel do pera = 72 ihiel do pera + inzulín
Ročná spotreba pacienta, aplikujúceho si inzulín jednorázovými striekačkami:
4striekačky x 365 dní/rok = 1460 jednorázových striekačiek + dezinfekčný prostriedok + inzulín
Vedel by mi prosím niekto vysvetliť, prečo zdravotné poisťovne, alebo ten, kto má tento systém na svedomí, nazerá na pacienta, ktorý šetrí také množstvo zdravotníckeho materiálu ako na luxusného spotrebiteľa, ktorý si tento „luxus“ musí doplácať 😥 ? Možno stačí doplniť do mojich výpočtov ceny a pochopím 😮 . Ako bežný pacient sa k takejto informácii však neviem dopátrať.
Za vysvetlenie vopred ďakujemTu je slubena odpoved.
Dotaz, ktorý sa objavil na webstránke reforma zdravotníctva má niekoľko okruhov problémov:
1. Porovnanie nákladov použitia inzulínu – striekačky vs inzulínu náplní (cartridge resp. penfill) u pacientov s cukrovkou. / je prilozena tabulka, ktora dokumentuje tvrdenie dalsieho textu/
Z uvedeného prehľadu vyplýva, že priame náklady na inzulínové náplne (cartridge resp. penfill) spolu s perom sú približne 1,9 krát vyššie ako priame náklady na „klasický“ inzulín spolu s nákladom na injekčné striekačky a dalším pomocným materiálom.
Takže použitie inzulínu a striekačiek s ihlami je podstatne lacnejšie z cenového hľadiska.2. Za posledných 12 mesiacov doplatok pre pacientov – diabetikov na inzulínové náplne sa rôznymi jednaniami podarilo znížiť zo 140 Sk na súčasných 40 až 80 SK na mesiac. Zvlášť drahé sú „nové“ inzulínové náplne inzulín lispro a aspart (viac ako 1800 Sk na mesiac, doplatok pacientov 200 Sk mesačne)) pričom je možné použiť náplne s doplatkom 40 Sk.
3. Inzulínové náplne spolu s perom nie sú považované za nadštandard, všade vo svete vrátane Slovenska sú však určené kritériá pre použitie týchto inzulínov vzhľadom na podstatne vyššie priame náklady. S výrobcami sme za posledných 12 mesiacov dospeli k dohode o bezplatnej dodávke pier pre poisťovne, preto sme mohli bez navýšenia celkových nákladov znížiť doplatky pre pacientov zo 140 Sk na 40 – 80 Sk v závislosti od ceny inzulínu.
4. Ceny jednotlivých inzulínov a zdravotníckehio materiálu (ihly, striekačky, perá, cartridge, dezinfekčný materiál,…) sú bežne dostupné na internetovej stránke Ministerstva zdravotníctva v rámci kategorizácie liekov a zdravotníckych pomôcok, alebo podľa zákona u lekára a v lekárni.
Ďakujem za odpoveď, pre pracovnú zaneprázdnenosť som skôr nemohla. Uf, vaša odpoveď potvrdila moje najčernejšie obavy, a síce že problém bude v cenách náplní. Zrejme sú tie gumené štuple také drahé, potvory. Idem hľadať tú tabuľku na stránke MZ. Predsa mi len nedá, nemohli by sme („peroví pacienti“) dostať príspevok na tie doplatky napr. za šetrenie životného prostredia – predstavte si to kvantum umelej hmoty, ktorú nie je vďaka inzulínovým perám (a našim doplatkom) potrebné likvidovať. Ale to sa už asi musím obrátiť na pána Miklósa, však :D? Pekné sviatky
Ľuba
Tu je slubena tabulka
Priame náklady na 1 pacienta v Sk na rok
inzulín a striekačka rok
mesiac rok – celkovo Poisťovne Pacient
inzulín 600 7 200 7 200 0
iný pomoc. materiál 7 300 7 300 0
Inj striekačka s ihlou 405 4 860 4 860 0
Spolu 1 005 19 360 19 360 0inzulín – cartridge (penfill) rok
mesiac rok – celkovo Poisťovne Pacient
inzulín 1 400 16 800 15 480 1 320
inzulín pero 3 200 3 200 0
iný pomoc. materiál 14 000 14 000 0
ihla 1 300 1 300 0
Spolu 35 300 33 980 1 320čo sa skrýva pod položkou „iný pomocný materiál“za 14000/ročne? Ja „míňam“ okrem vymenovaných konkrétnych položiek už len papiere na recepty… alebo niečo neevidujem? #-o . Inak ďakujem za odpoveď, nevšimla som si ju skôr, zavaril ste nám pán minister s tým novým ZP bez riadneho výkladu teda poriadne! Hlavne konateľom so zahraničia. Neporadíte mi nejaký argument, čím mám dôvodiť, že si musia platiť ZP aj doma aj tu?! Ozaj, je tu niekde rubrika pre vtípky? poslala by som vám takú srandičku, počula som kdesi, že ich o sebe zbierate 😛
@luebchenko wrote:
že si musia platiť ZP aj doma aj tu?
Každý má byť v EÚ zdravotne poistený len raz. Ak je konateľ poistený v zahraničí, mal sa v slovenskej poisťovni už dávno odhlásiť ( poistenie v zahraničí treba doložiť ).
To sa ale týka len systému verejného zdravotného poistenia. AXA, ADEAS, Vanbreda a ďalšie sú komerčné poisťovne, vykonávajúce aj zdravotné poistenie, neposkytujú však verejné zdravotné poistenie. Z toho vyplýva, že na osoby zdravotne poistené v takejto poisťovni nie je možné uplatňovať Nariadenia Rady ES a podliehajú iba národnej legislatíve. Preto si musia platiť zdravotné poistenie na Slovensku.@Dr. Poradovský Juraj wrote:
@luebchenko wrote:
že si musia platiť ZP aj doma aj tu?
Každý má byť v EÚ zdravotne poistený len raz. Ak je konateľ poistený v zahraničí, mal sa v slovenskej poisťovni už dávno odhlásiť ( poistenie v zahraničí treba doložiť ).
To sa ale týka len systému verejného zdravotného poistenia. AXA, ADEAS, Vanbreda a ďalšie sú komerčné poisťovne, vykonávajúce aj zdravotné poistenie, neposkytujú však verejné zdravotné poistenie. Z toho vyplýva, že na osoby zdravotne poistené v takejto poisťovni nie je možné uplatňovať Nariadenia Rady ES a podliehajú iba národnej legislatíve. Preto si musia platiť zdravotné poistenie na Slovensku.Žeby som niečo nesprávne pochopila? A zrejme aj poradcovia na stránke VšZP – viď najčastejšie otázky a odpovede. Citujem zákon o ZP po novele 718/2004: § 3 ods.3 písm. b nám hovorí, že aj cudzinec je poistencom ak vykonáva na Slovensku szč (szčo). Že každý konateľ je szčo nám hovorí §11 ods.4 písm.e. Podľa § 16 ods.7(b. odvádza takýto nešťastník mesačne minimálne 910,- Sk, ktoré mu nikto nevráti, lebo zúčtovanie sa porovnáva minimálne s minim. mzdou (aj keď je v OR len formálne a z funkcie konateľa nemá ani halier). Zhrniem – platí doma (predpokladám že sa tam bude aj dávať ošetrovať) lebo musí, obvykle tam aj pracuje, podniká a pod, platí v SR lebo „visí“ v OR a ním vybraná ZP 😀 má z neho za rok cca 11.000,- len tak mírnixdírnix. Mimochodom, nabádam klientov, žeby si u vybranej poisťovne aj uplatňovali náhrady liečby 😀 a tí su takí naštvaní na toto zdieranie, že ich asi dlho nahovárať nebudem musieť. Veď prečo by mali len platiť?
Tak som sa aj ja pozrel na stránku VšZP a v poradni som našiel toto:
Má konateľ s.r.o. s trvalým pobytom v cudzine a prechodným v SR povinnosť prihlásiť sa od 1.1.2005 ako SZČO? Značka: Vierka
Odpoveď:
Aj cudzinec – konateľ v SR sa musí prihlásiť do zdravotnej poisťovne ako SZČO a začať odvádzať poistné v sume 910,– Sk.
Pokiaľ pochádza zo štátu EÚ, môže požiadať oficiálne orgány EÚ prostredníctvom MPaSV SR o určenie ťažiska jeho záujmov mimo územia SR. Pri získaní takéhoto povolenia sa nemusí prihlásiť do zdravotnej poisťovne v SR.P.S: V tej poradni je zopár otázok typu: robím konateľa a nič za to nemám. Vie mi niekto vysvetliť, prečo by rozumný človek robil prácu konateľa zadarmo?
@Dr. Poradovský Juraj wrote:
P.S: V tej poradni je zopár otázok typu: robím konateľa a nič za to nemám. Vie mi niekto vysvetliť, prečo by rozumný človek robil prácu konateľa zadarmo?
😀 vďaka, tú otázku aj odpoveď poznám, už týždeň čakám na odpoveď, čo všetko treba k takej žiadosti doložiť. Pre vašu informáciu – ešte cca pred 2 rokmi mohol byť konateľom slovenskej sro len slovák (resp. cudzinec s pobytom v SR), keď si tu cudzinci zakladali firmu, boli nútení nájsť si dobrovoľníka, buď známeho, priateľa, či dôchodcu, ktorého nastrčili do OR. Mnohí takíto ľudia tam visia dodnes. Ich chyba, však? 😀 Iste, dnes už môžu byť aj cudzinci konateľmi sami, firma môže fungovať, oni z nej nemusia mať žiaden pravidelný príjem (až po zdanení), ale sú v obch. registri a platiť musia. Viete mi vy povedať, začo platia, keď sú poistení a aj sa liečia doma? Čo im príslušná poisťovňa za tieto platby poskytne? Nie je to tak trochu „štátom nanútené výpalné“? 😉 Mám aj klienta, ktorý si tu založil sro, plánuje podnikať, zatiaľ sa vo firme nič nedeje, ale on už musí platiť minimálne účtovníka 😆 (musí podať DP) a ZP. Načo sem liezol však?
@Dr. Poradovský Juraj wrote:
P.S: V tej poradni je zopár otázok typu: robím konateľa a nič za to nemám. Vie mi niekto vysvetliť, prečo by rozumný človek robil prácu konateľa zadarmo?
A vidíte, sú také firmy…. nemajú na plat konateľa. Ide spravidla o malé, začínajúce s.r.o., založené niekedy len z núdze. A niekedy ten konateľ pracuje len pár hodín do týždňa.
Ale to by bolo na dlhé vysvetľovanie. A nemá to nič so zdravotníctvomNo tak voidote ako z inzulinu ste dosli ku konatelom. Ono sa niekdy zlozito diskutuje. Naprikald veta: nastrceny konatel. No neviem, niekolko je ich v betone v jazerach a neviem kde. Podla obch. zakonika za firmu kona konatel a musi byt v nej v nejakom / okrem nastrceneho/ vztahu. Naozaj som dlho podnikal a nechapem obavy zivnostnikov, ktori musia platit z min. mzdy, alebo konatelov. Myslim, ze zdravotnu staroslivost chcu poberat a teda niekto ju musi platit, pokial neverime tomu, ze hmota vznika.
@Rudolf Zajac wrote:
No tak voidote ako z inzulinu ste dosli ku konatelom.
Myslim, ze zdravotnu staroslivost chcu poberat a teda niekto ju musi platit, pokial neverime tomu, ze hmota vznika.Ale tá bližšie nešpecifikovaná 14000 položka z vašej tabuľky by ma i tak zaujímala“ Ak sú to stripy do glukomera, tak tam mi vychádza pri cene cca 500,-Sk /bal. a nároku na 12 bal./rok stále len 6000, zvyšných 8000 je možno prkotina ale milión drobností i vola zabije, nieto zajaca 😀
A zdravotná starostlivosť pre cudzincov konateľov v slovenských s.r.o je púhe štátne „výpalníctvo“ (ospravedlňte tento hrubý výraz ale trefnejšie prirovnanie mi nenapadá, sú zákonnou mocou nútení platiť za niečo čo vôbec nepotrebujú). Za čo už len títo ľudia našim ZP platia? Za „drzosť“, že tu začali podnikať?! Obvykle sú poistení v štáte, v ktorom žijú. Ak by sa im tu aj niečo prihodilo, účty za ich ošetrenie by boli rýchlejšie u nich doma na preplatenie ako ich telesná schránka. S príslušným formulárom má predsa každý občan EU nárok na rovnaké ošetrenie, za rovnakých podmienok, ako miestny obyvatelia! Za čo majú platiť minimálne cca 11000 Sk/rok? Tiež prkotina? Rada vám tieto rozzúrené prkotiny posuniem 😛 , keď žiadajú vysvetlenie, načo majú platiť. Ja im to vysvetliť neviem. Ukľudňujem ich tým, že požiadame MPaSV SR o určenie ťažiska ich záujmov mimo územia SR. Len som ešte nedostala odpoveď, čo všetko treba k takejto žiadosti priložiť 😮 . Sa teším, ako budeme úradne prekladať rodné, sobášne, rozvodové listy, daňové a iné majetkové priznania, potvrdenia o platení ZP v mieste bydliska, zdravotné karty, čerstvý krvný obraz… =D> Ale veď papiera bude dosť, nejako tie popadané stromy z Tatier treba minúť. Len – neomieľa vláda sústavne čosi o podpore podnikania :^o ?
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.