- Toto téma obsahuje 31 odpovedí, 7 hlasov, a bola naposledny upravená pred 22 rokmi, 6 mesiacmi od
.
-
Príspevky
-
Viete sui predstavit, ze positovbne sa stavaju sucastou poskytovania zdravotnej staroslivosti? Ze podmienkou pre ziskanie licencie je prave toto? Ak ano, tak potom je tak trochu problem poistovbne ako tento zavazok púlni a nas problem je, aby Urad pre dohlad plnennie tohto zavazku kontroloval. A takto nejako to viac menej funguje v modernom systeme zdravotnictva vo svete i ked to skoro vzdy, ten svet nie je ani USA a ani Europa. Ale to nevadi, aby sme nemohli pri dodrzani solidarnosti zaviest modrrny system aj u nas doma. Mimochodm, kedze doma nie je nikto prorok, co sa momentalne deje v Nemecku alebo Cesku. Vari sa aj oni zosasdleli, alebo len trosku pozeraju na nas a a kopiruju. Nuz hadajte.
Pán Petráš,
Základný prehľad o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti môžete nájsť na adrese http://www.vszp.sk – v zložke Zdrav. starostlivosť – zmluvní poskytovatelia.
Keďže zmluvu s VšZP má naprostá väčšina zdrav. zariadení, mal by ste tu nájsť dostatočný prehľad. Nájdete tu názov, adresu a rozsah poskytovaných služieb.
Ak ste poistený v inej ZP, musíte si už sám zistiť, či má daný poskytovateľ zmluvu aj s Vašou ZP.
V zozname si môžete voliť podľa medicínskych odborností a môžete si dať zobraziť poskytovateľov v rajóne Vašej pobočky alebo z celého Slovenska.
Pokiaľ sa týka podrobnejších údajov o rozsahu činnosti, kvalite atď podľa Vašej predstavy, tie by mal o sebe zverejňovať každý subjekt sám – vo vlastnom záujme – postupne sa to už rozbieha.Re: MATA HARI,
Právo pacienta na slobodnú voľbu zdrav. zariadenia nikto nezrušil a bohdá ani nezruší. Pretože dôvera v lekára je základný predpoklad psychickej pohody nemocného človeka.
Pacient nemá poistný vzťah s pobočkou, ale s poisťovňou a môže si vybrať ktoréhokoľvek zmluvného poskytovateľa. To, že pobočky zdravotných poisťovní financujú a sem-tam i kontrolujú činnosť zdrav. zariadení vo svojom regióne, na tom nič nemení.
Právo slobodného výberu ale neznamená automaticky povinnosť zdrav. zariadenia prijať do svojej starostlivosti každého, kto si to praje. Samozrejme, okrem akútnych a neodkladných stavov, tam by odmietnutie liečby mohlo mať forenzné následky.
Pri súčasných finančných problémoch nemocníc sa dá pochopiť, že nie sú nadšené liečbou tých pacientov, kde sú náklady vyššie ako platba od poisťovne. V takých prípadoch obvykle odkážu pacienta na jeho spádovú nemocnicu. Rozhoduje o tom ale nemocnica, nie poisťovňa. Druhá vec je, že sa niekto pred pacientom rád na poisťovňu vyhovorí.
Manažment pacienta zdravotnou poisťovňou nie je nápad poisťovní, ale MZ. Jeho praktickú realizáciu si vôbec nedokážem predstaviť. Ale MZ určite vydá k tejto veci jasný vykonávací predpis – tak ako k poplatkom.@Dr. Poradovský Juraj wrote:
Re: MATA HARI,
Právo pacienta na slobodnú voľbu zdrav. zariadenia nikto nezrušil a bohdá ani nezruší.
Právo slobodného výberu ale neznamená automaticky povinnosť zdrav. zariadenia prijať do svojej starostlivosti každého, kto si to praje.
Pri súčasných finančných problémoch nemocníc sa dá pochopiť, že nie sú nadšené liečbou tých pacientov, kde sú náklady vyššie ako platba od poisťovne. V takých prípadoch obvykle odkážu pacienta na jeho spádovú nemocnicu. Rozhoduje o tom ale nemocnica, nie poisťovňa. Druhá vec je, že sa niekto pred pacientom rád na poisťovňu vyhovorí.Súhlasím. problém je v spôsobe financovania hospitalizačnej zdravot. starostlivosti. Nemocnice majú povinnosť okrem akútnych stavov prijať všetkých pacientov zo svojho bezprostredného spádu, pacientov z iného spádu môžu prijať, ale nemusia. Pacientov s predpokladanými bežnými nákladmi zvyčajne prijmú. Nákladnejších pacientov „musia“ odmietnúť.
Ale:
Existujú pracoviská, ktoré robia istý druh výkonov, ktoré sa inde nerobia, ale snáď okrem transplantačných centier a dialyzačných stredísk, tieto „špecifické“ činnosti nie sú zmapované a nie je stanovené, pre aký spád uvedené výkony sa majú robiť. Preto takým pracoviskám neprislúcha povinnosť z nejakého spádu pacienta prijať a v tom vidím stratu práva pacienta na potrebný výkon. Pacient, ktorý prijatý nie je, stráca právo na uskutočnenie potrebných výkonov, pretože tam, kde by ho prijali, uvedené výkony nerobia a tam, kde ich robia, ho zasa neprijmú. Šetrí to síce poisťovni peniaze, ale podporuje korupciu. Ak by aj pracovisko chcelo prijať viac pacientov na „špecifické“ výkony, nemôže, pretože nemá financie na ich materiálne technický support.Manažment pacienta zdravotnou poisťovňou nie je nápad poisťovní, ale MZ. Jeho praktickú realizáciu si vôbec nedokážem predstaviť. Ale MZ určite vydá k tejto veci jasný vykonávací predpis – tak ako k poplatkom
Prehlásenie, že poisťovne budú vyberať poskytovateľov, ktorí dokážu liečiť lacnejšie, sa pri súčasne platnej legislatíve nedá praktizovať. Myslím si, že poisťovne veľmi dobre chápu vzťahy : cost – benefit, alebo cost containement, ale nemôžu ich ovplyvniť. Jediný jasný vykonávací predpis by mohol byť ten, že poisťovne budú mať právomoci MZ, v ustanovovaní manazementu nemocníc, v tvorbe nemocničnej siete, v akreditácii pracovísk na niektoré činnosti, v politike vzdelávania atd 😀 😀 😀 😀 😀
Infirmacnz hidnotenie a vyber poskytovatela.
Znova trebna povedat, ak hovorime o verejnom, teda povinnom poisteni, tak pootom bude slobodna vbolba poskytovatela, v ramci zmluvnych poskytovatelov tej ktorej poistovne. Odovzdali sme zakon, kde jasne hovoime o verejnej sieti o minimalnej sitei a o poskytovateloch. Ina otazka je, kto ma hjodnotit kvalitu, tak na to su styria
1. Pacient – ale zväčša len servis a hotelovu čast
2. Poistovne = pretože budu vidiet ceny a počet nekvalitnych cvykonov
3. Komora – ale ta bude naozaj viac menej chranit svojich
4. Úrad pre dohlad avsak väčšinou pri problemoch
Nič nebude braniť poskytobvateľom ukazovať svoje data / vysledky/ najmä ak budu dobre.@Rudolf Zajac wrote:
Infirmacnz hidnotenie a vyber poskytovatela.
Znova trebna povedat, ak hovorime o verejnom, teda povinnom poisteni, tak pootom bude slobodna vbolba poskytovatela, v ramci zmluvnych poskytovatelov tej ktorej poistovne. Odovzdali sme zakon, kde jasne hovoime o verejnej sieti o minimalnej sitei a o poskytovateloch. Ina otazka je, kto ma hjodnotit kvalitu, tak na to su styria
1. Pacient – ale zväčša len servis a hotelovu čast
2. Poistovne = pretože budu vidiet ceny a počet nekvalitnych cvykonov
3. Komora – ale ta bude naozaj viac menej chranit svojich
4. Úrad pre dohlad avsak väčšinou pri problemoch
Nič nebude braniť poskytobvateľom ukazovať svoje data / vysledky/ najmä ak budu dobre.To je stav, ktorý je teraz.
1. Pacient ešte naviac, ak sa nemá dobre, tak rodina mu vybaví preklad na pracovisko, o ktorom vie, že by mu mohli pomôcť. Keďže to nie je zohľadnené v sieti, ani v platbách poisťovne, je to príležitosť ku korupcii.
2. Poisťovňa robí tvrdú kontrolu administratívnu. Posunutý kód, nesprávny kód, nevyplnená rubrika v chorobopise, nesprávny zápis ,to všetko škrtá a neprepláca. Ale neviem si predstaviť, ako poisťovňa rozozná vykázaný kvalitný od nekvalitného výkonu To sú vážne veci, kvalita výkonu sa nemôže posudzovať na základe subjektívnych pocitov. A tu je diera. Chýbajú koncepcie, akreditácie, štandardy.
Poisťovňa má k dispozícii jedine štandardy, ako má vyzerať dokumentácia a to i kontroluje.
3. lekárska komora chráni svojich.
4. Úrad pre dohľad. Ak má učinkovať iba pri sťažnostiach, tak bude zbytočný. To si pacienti časom vytvoria nezávislú inštitúciu na ich ochranu.Stále sa točíme okolo deravého sita. Koncepcie, akreditácie, sieť. Nie sieť hotelových postelí, ale sieť typizovaných postelí, čo sa má na nich robiť. Staviame dom bez projektu, čo má byť na prízemí, čo na poschodí, aká má byť kvalita materiálu. Staviame systémom- každý niečo zoberie, preloží, odnesie, prinesie. Každý, kto chce účinne kontrolovať, musí mať v rukách projekt so štandardnými parametrami. Prečo sme zriadili štvrté transplantačné centrum pre obličky, keď na troch sa spolu oddtransplantuje cca 100 obličiek ročne, teda ani jedno v Európe nie je hodnotené ako štandardné transplantačné pracovisko. Transplantačný support je drahý. nemáme finančné prostriedky, preto lekárom okrešeme platy, aby sme ušetrené peniaže vrazili do nákladného pracoviska, ktoré bude rovnako nevyužité, ako už existujúce tri.
Neviem ci existuje aj nederave sito. No ale draha MH, navrhnite nieco konkretne a presne ako to ma vyzerat. Uz vsetci na to od juna cakame.
@Rudolf Zajac wrote:
Neviem ci existuje aj nederave sito. No ale draha MH, navrhnite nieco konkretne a presne ako to ma vyzerat. Uz vsetci na to od juna cakame.
Tak to je rýpnutie ako hrom. 🙁
Ale letím do Cannes, tak mám dobrú náladu, oreto len stručne.
V ministerskom Spravodajcovi(neviem presne názov), vychádzal v r 1994 za prvého ministrovania prof. Šagáta, je článok – efektivita a ešte raz efektivita, tam som písala presne o typizácii postelí v nemocniciach. 😀@Rudolf Zajac wrote:
OK pojdeme do archivov.
Ospravedlňujem sa, že som to nasmerovala do archívu, ale chcela som tým dokumentovať, že som do reformy vrtala už skôr a ukazuje sa po rokoch, že stále stojíme na jednom mieste.
A možno ste postrehli, že vlastne začínam vychádzať z anonymity, 😀 😀 😀
Vo Vašom príspevku rezonuje záujem o svoje zdravie a zdravie svojich blízkych. To si treba važiť. Blahoželám. Dožadujete sa sprístupnenia niektorých z odborných ukazovateľov hodnotenia lekárov. Ako revízny lekár vidím v príspevku a v odpovediach aj ďalšie aspekty:
1. Výber zdravotnej poisťovne (ďalej len ZP), ktorá garantuje (?) svojim klientom výber zmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (ďalej len PZS), splňujúcich stanovené kritéria a ,,životaschopnosť“ ZP, vrátane jej platobnej schopností atď. je z pohľadu klienta veľmi významný, a to nezávisle od toho, či si to klient uvedomuje, alebo neuvedomuje. Tu svojím klientom veľmi veľa dlhujeme. Tu patrí aj stupeň dôvery klienta vo vybranú zdravotnú poisťovňu.
2. Zhoda záujmov klienta (pacienta) a ZP. Mnoho pacientov má iné kritéria pre hodnotenie a výber PZS ako má ZP (zatiaľ v SR je to tak). Často pacient (nezazlievajme mu, že je laikom) uprednostňuje pri svojom výbere aj také nemedicínske kritéria (ktoré nie sú rozhodujúce pri hodnotení lekára ZP), alebo vyberie takého lekára, ktorý splňuje jeho kritéria, napr. ,,povoľnosť“ lekára pri predpisaní požadovaného lieku pacientom, pri požiadavke pacienta (teda nie pri ordinácii lekára pri splnení indikácie na poskytnutie výkonu, predpísanie lieku ai.) o laboratórne vyšetrenie, pri vypísaní návrhu na kúpeľnú liečbu ai., teda aj takého lekára, ktorý nedodržuje pravidlá účelnej farmakoterapie apod.
Pri výbere nemocnice slovenský pacient najradšej by sa dal liečiť v Rakusku. Ak zdravotný stav mu dovolí uvažovať o slobodnom výbere PZS, tak prirodzene, že pacient má záujem sa liečiť na špičkovom pracovisku aj s ochorením, ktoré je možné liečiť za podstatne nižšie náklady ZP v nemocnici nižšieho stupňa. Tú nikdy nebude úplná zhoda záujmov pacienta a záujmov ZP. Ak rozdiel v cene nehradí pacient, potom riešením musí byť ekonomicky prijateľný kompromis. Stále ešte zdravotné poisťovne hradia nekomplikované plánované operácie žlčníka aj na špičkových pracoviskách, hoci podstatne menej nákladné pre ZP je objednať tento výkon v niektorej z pacientom zvolenej nemocnice z ponúky lacnejších zmluvných (a dobrých) nemocníc nižšieho stupňa.
Ak záujmy (kritéria pre hodnotenie asi nebudú nikdy úplne zhodné) ZP a pacienta budú zhodné, potom je to jednoduchšie.
3. Rozsah hodnotiach kritérií PZS. Nie je možné zverejňovať všetky údaje u všetkých PZS podľa diagnóz atď. pri Vami požadovanom hodnotení úspešností a praxe PZS. Pri kupe auta Vám môžu pomôcť rôzne motoristické časopisya internetové stránky. Hodnotenia v nich sa významne odlíšujú. Záleží aj od toho, či mate záujem o Porsche, alebo o Fabiu. Výber ostane len a len na Vás. Je prirodzené, že pri výbere auta kupujúci uvažuje iba v rámci svojich ekonomických možností. Pri výbere PZS zatiaľ tak nemusí uvažovať. To sa musí zmeniť.
4. Motivovaný pacient môže sa poradiť so svojim praktickým lekárom pri výbere odborného lekára. Doporučujem.
5. Naši PZS (najmä štátne nemocnice) sa zatiaľ nenaučili dostatočne využívať marketíngové aktivity a formy propagácie v boji o pacienta.Co znamena no prima: Z niekoto hovori (konecne) o kvalite medicinskeho procesu. Ze mu je jasne ze pacient skor moze hodnotit srvis / hotel, strava spravanie/. Ze ukazovatele medicinskej kvality budu rozhodujuce pre uzavretie zmluvy mnedzi posytovatelom a poistovnou. No nie je to prima?
PS: neviem akemu pacientovi ste odpovedali na nasej stranke
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.