a ina reakcia na platovku

[imported_Rudolf Zajac]

Je z toho isteho mesta, ako predchadzajuca. Autora som neuvedol, meno mam u seba.
„“““““““““““““““““““““““““““““““““““““““

Vážený pán minister,

včerajší deň bol pre mňa významný v dvoch smeroch. prvýkrát po 8 rokoch som si ráno nekúpil Domino fórum s konštatovaním, že už je tu nuda, ale poobede, keď som počul tie socialistické reči zistil som, že ho asi budem musieť čítať znova.
Avšak na obranu kolegov treba povedať niekoľko slov. Myslím, že tým chceli povedať nasledovné. Lekár v štátnych nemocniciach je zamestnancom štátu a táto služba je vzhľadom na nevýhody z nej vyplývajúce všade na svete zvýhodňovaná. To zvýhodnenie sa volá istota. Vy chcete defacto zavádzať podnikanie v štátnej sfére a to skokom, neviem či je to v súčasnej situácii optimálny postup. Aj minister spravodlivosti dbal nato, aby v Súdnej rade bol pomer sudcami a štátom delegovaných členov vyvážený, lebo pri mentálnej výbave ľudí v týchto funkciách nemá dôveru v ich konanie vo verejnom záujme. To isté platí i v zdravotníctve. Hovoríte o kontrole zdola, ale na to nie sú legislatívne podmienky. Kto má menežment nemocnice kontrolovať? Odbory, zamestnanecké rady? Jednak podľa zákona nijako zásadne nemôžu, jednak táto pravicová vláda bojuje (správne) proti týmto korporativistickým lobistom. Ak chcete zaviesť Vami prezentovaný systém, treba zmeniť štruktúru riadenia nemocníc – správna rada a zamestnancami delegovaná dozorná rada a potom možno hovoriť o efektívnej kontrole.
Troch ma zamrzela poznámka o nezamestnaných lekároch, keď ste citovali Petra Pažitného. Počet lekárov v štátnych službách vyplynul zo spoločenskej požiadavky a nie svojou vinou sa ocitli v situácii, že sú prebytoční. Peter mal to šťastie, že si zvolil odbor, v ktorom sa zamestná kdekoľvek, to platí i pre inžinierov ap, Ale žiadať od úzko zameraného odborníka, ako je lekár, aby sa rekvalifikoval v 40-50tke, keď sa v tejto situácii ocitol nie vlastnou vinou, je nemorálne.
Hovoríte o nízkej spoločenskej objednávke na zdravotníctvo (60 mld). Kto ju stanovil? Občania? Akým spôsobom? Voľbami? Mám pocit, že túto objednávku stanovuje vláda. Ako je možné, že zamestnanci štátnych podnikov a to ešte stratových, majú vysoké platy, ale na platy zdravotníkov sa nenájde? Len preto, že občan ľahšie znesie zvyšovanie cestovného, ceny plynu, telekomunikačných služieb než zvýšenie ceny za zdravotnícke výkony?
Každý menežér podniku pri riadení podniku vychádza z príjmov a výdavkov. Avšak plánovať si príjmy v tomto systéme je temer nemožné. Hovoríte o voľnej tvorbe cien. Pri monopole poisťovní je to veľmi ťažké. Svojho času som sa zaoberal DRG systémom a tak viem, ako sa tvorí cena výkonu. Keď si odmyslíte náklady, ktoré sú všade rovnaké (elektrina, lieky, špec. zdrav. materiál, amortizácia prístrojov, nájmy ap.) ostáva len cena práce. Koľko má byť cena práce lekára? Budú sa konkurenčné boje odrážať v znižovaní tejto položky?
Osobne si myslím, že v tomto štádiu treba vychádzať z premisy, že človek je náchylný k zlému. Bez dôslednej kontroly nie je možné vylúčiť zneužitie moci koncentrovanej do rúk jedného človeka riaditeľa. Určite dobre viete, že sa to i masovo deje a tento post je nadmieru lukratívny. Myslím si, že štátne nemocnice, ak ich chcete zachovať, mali ešte nejaký čas fungovať na základe štátom stanovených pravidiel. Optimálnym je pravdepodobne DRG systém. Ak viete, koľko peňazí príde do nemocnice na základe vykonanej práce, vytvára sa tlak na racionalizáciu a zvyšovanie efektivity.

Ale aby to nevyznievalo tak, že len vyplakávam, chcem Vám povedať o tom, ako sme sa my snažili zlepšiť chod práce v našej oblasti (anesteziológia, intenzívna a urgentná medicína ). Základný predpoklad bol – nie väčší prítok peňazí, ale racionalizácia, združovanie činností, t.j. viac práce za viac peňazí.

Pokus č.1. Povedali ste, že nám na cestách zbytočne umierajú ľudia i to že, náš región je špecifický ťažkými úrazmi, Ešte je typický tým, že je tu vysoká koncentrácia turistov a naozaj nepôsobí dobrým dojmom, keď prvý kontakt so slovenským zdravotníctvom sa odohráva na špinavom, neosvetlenom, preplnenom OCP a LSPP, ktoré sú v dezolátnom stave. My sme to pochopili už dávno. Asi pre rokom a pol sme doručili na ministerstvo rámcové body zriadenia regionálneho záchranného systému. Cieľom bolo v zásade združiť prácu na Centrálnom príjme a Oddelení urgentnej medicíny do jednej, keďže sú si veľmi blízke ak nie totožné a postupne vytvoriť emergency department úplne nového typu. Zároveň sme chceli zaviesť systém centrálneho dispečingu pre celý región tak, aby bol zabezpečený racionálny pohyb posádok. Chceli sme zabezpečiť i kvalifikovanú prednemocničnú starostlivosť vo vysokohorskom teréne, ktorá dodnes absentuje. Podmienkou nebola privatizácia, vedeli sme si predstaviť fungovanie ako štátne, neziskové, privátne. Ak hádate, že tento systém v podtatranskom regióne funguje, hádate zle. Nebola vôľa.

Pokus č.2. Po znížení platov nastal odchod anesteziológov z nášho oddelenia. Riaditeľ sa dostal pod tlak chirurgických odborov, pretože anestéza viazla. Navrhli sme mu, že chceme prácu, ktorá je podľa nezáväzných doporučení MZ normovaná pre minimálne 18 lekárov spraviť 10-11, ale časť ušetrených peňazí žiadame rozdeliť medzi nás. Odpoveďou bolo, že doporučenia sú nezáväzné. Navrhli sme, že budeme vykonávať anestézu pre nemocnicu dodávateľskym spôsobom, tak ako je to bežné inde vo svete. Tým by sa riaditeľ zbavil zamestnancov a starostí ohľadne zabezpečenia tejto činnosti. Ak hádate, že tento systém v NsP Poprad funguje, hádate zle. Nebola vôľa. Zato je ale vôľa sprivatizovať nosnice, ktoré spoľahlivo prinášajú peniaze ako dialýza, SVaLZ. Nemôžem veriť, že menežér, ktorý sa takýchto divízií zbavuje, koná v záujme firmy.

Pokus č.3 Hovorili ste o prevencii. Už desať rokov prevázkujeme v rámci neštátneho zariadenia rekondičné pobyty pre obézne deti a klimatické pobyty pre deti s ochoreniami dýchacích ciest. Niekoľko krát som bol prednášať o pozitívnom vplyve takýchto pobytov na morbiditu (deti sú minimálne pol – trištvrte roka bez infektu). Poisťovne to pochopili, zistili, že náklady sa im rýchlo a niekoľkonásobne vrátia, preto objem detí na pobytoch stúpa. Ak hádate, že poisťovne české, hádate dobre. Pre slovenské (až na Spoločnú) to zaujímavé nie je.

Takže nie je to až také jednoduché, presadiť v tomto štáte Dánskom niečo proti nenažranému byrokratickému šimľovi s temer neobmedzenou mocou v rukách.

Na záver Vás chcem poprosiť, aby ste umožnili súbeh praxe, ktorý je teraz prakticky administratívne znemožnený a bolo by dobré, aby sa v Liečbnom poriadku objavili anesteziologické výkony, keďže momentálne nie je jasné, z čoho sa anestéza hradí ( niekde z lôžka, niekde z ceny za chirurgického pacienta) a ministerskí úradníci ani napriek opakovaným intervenciám nie sú ochotní sa týmto problémom zaoberať.

Prajem Vám veľa zdaru, vôle a vytrvalosti. Ak nie teraz, tak už asi nikdy.

[Autor]

Príspevky