Viselo to vo vzduchu, a ja som nechcel byť prvý, kto to povie. Jediný, kto naozaj túži po zmene, je dieťa s mokrou plienkou, vravieva môj primár.
Ale aby bolo jasno, samozrejme, že ak niekto zacíti šancu “ nabaliť sa“, málokedy ju nevyužije. Preto tvrdím, že je tento systém nutné zaviesť zhora. Ako som už povedal, nebojujem za traumacentrum v Poprade, aj keď by sa tu možno uživilo i keď asi nie Level I. Chcel som rozprúdiť diskusiu, z ktorej by sa možno dal urobiť obraz, ako na to. Myslím, že najbližšie s k ideálu, čo sa týka urgentnej fázy sú v Ružinove, ale nie je tam traumatologické zázemie, Kramáre zas zlyhávajú na emergency. Primár Kálig myslím je v prípravnej komisii, je len otázne, či jeho názory prejdú. V súčasnosti nie sú prostriedky na vybudovanie samostatných traumacentier s celým backroundom, preto ich treba ponechať v rámci nemocníc a vydať sa cestou zlepšenia organizácie. Trauma je príliš závažný problém na to, aby sa jeho riešenie ponechalo na kryštalizáciu vzťahov v rámci reformy. Podľa mňa (a o tom bola trochu debata s Mattom Harrym -i keď pod značkou Ako ďalej Biskupice – všetko so všetkým súvisí) je potrebné stanoviť guidelines pre ošetrenie traumy, to by nemal byť problém a ani by to nemalo veľa stáť. Treba povedať: Traumu budú ošetrovať tieto nemocnice – všetko, s čim si nebudú vedieť poradiť dole, resp. pomocou triage už v teréne bude smerované do KE,BB, BA. Tieto nemocnice sú povinné týchto pacientov prijať. Môžeme argumentovať, že nie sú dovybavené, ale to nie sú ani tie nižššie, a v rámci toho, že predpokladáme, že skúsenosť a počet pacientov sú priamo úmerné, za tých istých podmienok je pravdepodobnosť lepšieho ošetrenia v nemocnici s väčším počtom odliečených pacientov. Potom je potrebný ešte jeden nižší level traumacentra, pravdepodobne by to mohli byť MI, HE, PO, PP, Ruž, Martin, Za, Trenčín, Nitra, NZ, Lučenec. Tretí level u nás asi nie je nutný naopak, je potrebné zabrániť, aby si niekto naplňal svoje ambície v lokálnej nemocnici dvoma traumatologickými operáciami za rok (akreditácia?) Skôr asi v rámci chirurgických oddelení základné ošetrenie a následný transport. Poučte sa trochu z fungovania LZS v PP – odviezol už niekto na Slovensku traumu na replantáciu priamo z terénu do 100Km vzdialeného centra? – tu to funguje (25min let). Máme dohodnuté príjmy ťažkých hypotermií na bypassový ohrev priamo z terénu s KE a BB. K tomu nás nepriviedla poisťovňa, ktorá chcela zabezpečiť kvalitné ošetrenie pre svojho pacienta v centre (kto tam tomu rozumie), ale číri ENTUZIAZMUS.
Rozvíja sa integrovaný záchranný systém, ten určite bude využiteľný. Samozrejme, lekárom v centrách stúpne náročnosť práce, treba ich zaplatiť. Táto položka ale nezruinuje štátny rozpočet (ak by, tak min. financií zdvihne uprostred roka dane) Trauma je nelukratívna záležitosť, pravdepodobne bude musieť zostať od kontrolou štátu, možno úrazové pripoistenie by pomohlo stav riešiť. Ak budú guidelines, nie je problém preplatiť náklady v plnej výške + dobrý lekársky plat a šmitec. Možno fond rozvoja či paušálne pravidelné obnovy hardware i software. Mimochodom, existujú kvalitné osteosyntetické systémy východoeurópskej proviniencie za neporovnateľne nižšie ceny oproti tým zo západu. Z traumy biznis nikdy nebude, ale riešiť ju niekto musí. Dôvod, prečo do toho vŕtam je ten, že všetko ostatné má naozaj čas a zo zmeny nevyplynú také zásadné benefity – ešte raz – trauma a onkologické ochorenia sú najčastejšou príčinou morbidity a mortality v PRODUKTÍVNOM veku.
Rozpísal som sa, ale som v službe a A ČASU ČAKANIA NA PRáCU mám habadej.javascript:emoticon(‚:-
Whistle