Vážený pán doktor Stankovič
závidím vám váš priamy čiernobiely pohľad na problém slovenského zdravotníctva a zreteľné videnie jednoduchého riešenia komplexného problému nášho (stále socialistického) zdravotníctva.
Všetci vieme, že obálkový problém v zdravotníctve nášho bývalého rakúsko-uhorského regiónu existoval (dávno pred socialistickým zdravotníctvom), existuje a v takej alebo onakej forme bude existovať aj v mierne kapitalistickom zdravotníctve budúcnosti. Jednodňová chirurgia určite nie je čarovný prútik, ktorý ho odstráni a naopak, ak by otočením Arabelinho prsteňa tento problém zanikol, ostali by rovnaké problémy so zavádzaním jednodňovej chirurgie v štátnych zariadeniach ako ich dnes poznáme. Môže však stav zlepšiť prípadne ho adaptovať do akceptovateľného legislatívneho rámca.
Jednodňová chirurgia pre štátne zariadenia dnes nemá cenník.
Pokiaľ poznám ambulantnú chirurgiu neštátnych zariadení, prežívajú iba preto, že k sume, ktorú platí poisťovňa podľa ambulantného bodovníka pacient dopláca určitú sumu peňazí. Je to jasný znak toho, že keby sme všetci prešli na jednodňovú chirurgiu takéhoto typu, tak sa zrazu v systéme objaví cca o 70-100% prostriedkov viac z priamych platieb pacienta, čo v zásade naznačuje ako zvýšiť objem prostriedkov v sytéme. V štátnych zariadeniach však tento model dnes nie je zo zákona možný. Pokiaľ viem, za operáciu katarakty (ktorá má už oficiálny cenník jednodňovej chirurgie) dnes poisťovňa platí cca 8.000 Sk. Dá sa očakávať, že ceny iných operácií sa budú pohybovať v týchto intenciách. Možno skupina zdravotníkov pracujúca za takéto ceny neumrie od hladu, ale neviem, ako možno zabezpečiť technické vybavenie operačných sál na náročnú mikrochirurgiu pri takýchto cenách. Tým chcem povedať, že pokiaľ nemáme vykalkulované ceny jednodňovej chirurgie, ktoré budú odrážať cenu práce operačného tímu, operačného traktu, pooperačnj izby, spotrebného materiálu, amortizácie techniky, dovtedy je to hra s iným prerozdeľovaním existujúceho balíka prostriedkov pre slovenské zdravotníctvo.
Aby nevzniklo nedorozumenie:
Som jednoznačným zástancom jednodňovej chirurgie a nemáme najmenší problém ju realizovať aj v podmienkach kliniky Lekárskej fakulty. Zatiaľ vidím iba nasledovné pozivíva: aktívny pacient väčšinou uvíta možnosť zotavovať sa doma (ale stretol som sa aj s opačnými postojmi) a poisťovňa minie menší alebo rovnaký objem prostriedkov na chirurgických pacientov. Na druhej strane možnosti technickej obnovy prístrojov a inštrumentária, kvality starostlivosti o pacienta a úroveň ekonomickej existencie nášho lekárskeho stavu sa nezmenia.
Milan Profant