Otvorte, tu polícia!

V uplynulom období sa udiali štyri udalosti. Tri na východe krajiny a jedna v Bratislave. Mám východné Slovensko rád. Ľudia sú tam akísi iní, menej komplikovaní, otvorenejší. Niekedy však volia príliš jednoduché riešenia. Iba tam sa môže stať, že v jedno ráno začala búchať polícia na dvere ambulantných lekárov s tým, že kontroluje dochádzku. Nie je na to ani kompetentná, nemá na to žiadne oprávnenie, a ani vhodná. Kontrolu dodržiavania ambulantných hodín, o to išlo, má v kompetencii iba kraj a z iného pohľadu možno Úrad pre dohľad. Nielenže to bolo mimoriadne ponižujúce, ale v dobe pandémie aj nebezpečné. Nestačí, že ambulantný sektor je dlhodobo utláčaný, čo sa vrátilo ako bumerang pri pandémii, treba ešte nasadiť políciu. Robert Fico v snahe potlačiť reformu zdravotníctva vyhlási križiacku vojnu zdravotným poisťovniam a súkromnému sektoru ako takému. Ambulancie sú neštátne od roku 1996, ale nikdy nemohli dokázať, že sú prinajmenšom rovnocenným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti ako iní. Zdravotné poisťovne boli pripravené o hlavný nástroj efektívneho nákupu starostlivosti, ktorou je kontrahovanie podľa kvality a ceny poskytovateľa, a nie podľa politickej vôle. Navyše vyhlásenie tvorby zisku za kacírstvo, vraj nie je morálne tvoriť ho z verejných zdrojov, hoci lieky, elektrina, rožky, všetko, čo nemocnice nakupujú, a sú to tisícky tovarov na trhu, je morálne? V širšom zmysle slova aj stavba diaľnic je financovaná z verejných zdrojov a majú ju firmy stavať bez zisku? Tento zákaz viedol k tomu, že súkromným poisťovniam stačí počkať na ceny, za ktoré nakupuje dominantná štátna poisťovňa, a vedia, že budú pri cenách štátnej lepšie hospodáriť, navyše keď ich jediný regulátor Úrad pre dohľad je vykastrovaný, pretože nemá už 14 mesiacov predsedu. Odborníci hlásia, že pacienti s koronavirózou sa dostávajú do nemocníc neskoro, preto je v nich úmrtnosť až do 30% hospitalizovaných. Ak by sme podporovali ambulantný sektor, tak by doktori pokojne chodili k pacientom domov, zmerali saturáciu kyslíkom (cena oxymetra max. 20 eur), tlak, teplotu, pozreli do hrdla, vypočuli pľúca a nasadili by včasnú liečbu, ktorá je možná aj v domácom prostredí. Od roku 2004 môžu nemocnice uzatvárať zmluvy s ambulantnými lekármi, ktorí by v nich mohli jeden, dva dni pracovať v podstate na „faktúru“. Vrátilo by to napríklad gynekológov a pôrodníkov do klinickej praxe, mohli by napríklad odrodiť „svoje“ pacientky, ale to platí pre všetky disciplíny. Neurobia to, pretože súkromníci. Je všeobecne známe, že špecialisti by dokázali významne odbremeniť nemocnice, pretože veľa vecí sa dá riešiť ambulantne vrátane jednodňovej medicíny. Chce to iba splniť malú podmienku. Slušnejšie ich zaplatiť z toho, čo by poisťovne ušetrili za hospitalizácie. Nerobia to, pretože „súkromníci“. Tiež je pravdou, že iba na východe je možné vidieť, ako sa do jednej z najlepších nemocníc na Slovensku môže dostať do vedenia človek, ktorý nespĺňa základné predpoklady, pretože nemá predpísané vzdelanie. Samozrejme, hutník nemôže šéfovať kardioústavu. Ani chirurg, ktorý nie je kardiochirurgom a vylepšuje si svoj odborný životopis falošnými údajmi, asi podľa vzoru tria MKG (prvé písmená troch priezvisk vysokých ústavných činiteľov). A ten tretí raz už ústavu šéfoval, pretože som ho tým poveril, a absolútne neuspel. Iba na východe sa môže stať, že prvého riadneho profesora kardiochirurgie a výborného manažéra chcú nielen „upozadiť“, ale najmä ponížiť až na kostnú dreň. Z exriaditeľa Sabola chcú urobiť možno sekundárneho lekára a možno ho odtiaľ vyštvať. Ako to pomôže excelentne fungujúcemu ústavu, ktorý je najmodernejší u nás, v zisku a bez dlhov, vie iba ten, kto toto realizoval, exminister Krajčí. Tretia vec, v Košiciach pristálo lietadlo s neregistrovanou očkovacou látkou Sputnik. Marek Krajčí na hlavičkom papieri košickej nemocnice vydal generálny súhlas na jej podávanie, aj keď nie je registrovaná ani EMA, ani ŠÚKL-om. V podstate išlo u prudké zneužitie jedného ustanovenia v zákone, umožňujúce vydávanie výnimky, to je však pre prípady testovania nových vývojových liekov na skupine 100 až 200 pacientov, alebo pre individuálny dovoz lieku, povedzme pri vzácnych ochoreniach. Nakoniec to viedlo ku koaličnej kríze, ktorá mala byť ukončená demisiou Mareka Krajčího. K tomu len pár viet. Bol to minister, ktorý tam od prvého dňa nemal čo robiť, i keď podľa štátnej tajomníčky Ježíkovej bol vizionár. Aké mal vízie, nepovedala. Najlepšie to vystihla prezidentka republiky, ktorá mu celkom priamo povedala, že jeho demisia nie je obeta, ale dôsledok. Začala sa novinárska naháňačka, kto bude novým ministrom zdravotníctva. Je to úplne jedno. Jeden horúci kandidát napísal knihu o zlepšení efektivity všeobecnej poisťovne až tak, že ju musel štát oddlžovať 200 miliónmi eur, inak by bol problém. Druhý je lekár z praxe, ktorý fungoval dlhodobo v zahraničí a slovenské nemocnice mu musia pripadať ako nemocnice v rozvojovej krajine. Tretia novinárska kandidátka sa podieľala na vykastrovaní poistného zákona (ZN 44/2020 v článku Vykastrovaný býk). Novinári hovoria, že je z môjho reformného tímu, čo je síce pravda, avšak je tiež pravdou, že nie každé dieťa sa vydarí. Tým posledným je infektológ z Košíc, dodávateľ hlavičkového papiera a človek, ktorý musí byť zaľúbený do Igora Matoviča, inak by sa nemohol podieľať na toľkých nezmysloch. Reálnych vhodných kandidátov je ako šafranu, ak nie menej, ale to je jedno, pretože pokiaľ sa bude Igor Matovič správať tak ako doteraz, tak ministrom môže byť hocikto, nič sa nezmení. A Igor Matovič sa tak správať bude, pretože inak ani nevie. Táto koalícia iba trestuhodne prešustruje mandát, ktorý dostala od voličov, a smejú sa na tom dvaja. Pellegrini a Covid II 19.

Zdroj:
Zdravotnícke noviny č. 11/2021 (18. 3. 2021)

Leave A Reply

Navigate