AD KONFERENCIA STRATÉGIA ROZVOJA ZDRAVOTNÍCTVA (ZDN Č. 42 )
Stratégia rozvoja zdravotníctva 2016 – 2020 sa volala konferencia tieňových ministrov zdravotníctva. Až na jedného, ten je síce úradujúci, ale tiež skôr v tieni. Išlo v podstate o prvé predvolebné diskusie tých, ktorí sa tvária, že majú ambície riadiť zdravotníctvo. Použijúc terminológiu pilotov, ide o ľudí, ktorí sú v postavení ako piloti kamikadze. Samozrejme, že ak by ministrami boli, čo ani jednému, zdá sa, nehrozí.
Vlády nemali odvahu
Mikrofóny, ucho i papier znesú všetko a tak to trochu vyzeralo. Nie je potrebné kandidátov hodnotiť či známkovať. Vzhľadom na charakter hostiteľa bolo úspechom už to, že prvá cena nebol zajac v klietke ako kedysi. Ako správne poznamenal v diskusii Andrej Janco, ak by sa pomiešalo to, čo produkovali, možno by aj nejaký guláš vznikol. Darmo, je to poľovník a vie, čo je guláš. Podobne sa rozumne pýtal, či skôr konštatoval Ján Štencl, akú majú „tiene“ predstavu o realizácii svojich nápadov, keď sú také protikladné a životnosť ministra je dva roky. Dodám, že dva roky je práve doba, za ktorú si minister zvykne na bavorák, no nič viac sa čakať nedá.
Pár poznámok k programom. Dvaja kandidáti chcú jednu poisťovňu – jeden preto, lebo to má v agende jeho boss, a druhý, lebo sa to vraj ľuďom páči. Ani jeden však nevie, a preto ani nepovie, ako to dosiahnuť. Niektorí chcú individuálne alebo doplnkové poistenie. Akoby nevedeli, že to v zákonoch je, kým však nebude definované riziko (pre poisťovňu), nie je čo individuálne poisťovať. Preto je dôležité definovať rozsah bezplatnej zdravotnej starostlivosti, alebo správnejšie povedané nárok poistenca. Toto jediný natvrdo povedal iba jeden, klobúk dole. Pritom nárok v našich zákonoch definovaný je, na nešťastie, ani 12 rokov od prijatia reformných zákonov žiadna vláda rozsah v nariadení vlády nespresnila, čo predpokladá zákon. Tá Dzurindova preto, lebo už nemala čas, ďalšie preto, lebo nemali odvahu.
Čo experti nepochopili
Všetci chcú DRG. Prečo nie, ale systém DRG pôvodne nevznikol ako platobný mechanizmus, ale skôr ako správne postupy. Na platobné mechanizmy sa začal používať až neskoršie, v podstate sekundárne. Navyše DRG určite nie je všeliekom, skôr naopak, môže hodne poškodiť. Piati zo šiestich kandidátov ani len netušia, že v zákonoch z roku 2004 je zakódovaná cena dohodou, no ani slovko o platobných mechanizmoch. Nebolo to vhodné, pretože ide o vzťah nákupcu poisťovne a dodávateľa – poskytovateľa. Urobiť gestorom DRG systému Úrad pre dohľad patrilo k jednému z nespočetných „majsterštukov“ vtedajšieho ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika. Svojou hlúposťou sa to skoro vyrovnalo znižovaniu úhrad za záchrannú službu. Darmo génius sa nezaprie…
Peniaze sú ďalší evergreen. Tu sa názory delili na dva podstatné. Jeden, a ten prevládal, že ich je málo a štát má platiť viac. To iba ukazuje, že naši drahí ministerskí kandidáti dodnes nepochopili, že akékoľvek zvyšovanie úhrad štátu sú iba drobné a že bremeno financovania leží na ekonomicky aktívnych. Sem-tam ticho zaznel názor, že nemocnice zle hospodária, že peniazmi sa plytvá a že korupcia… No aj to, že treba 200 mil. eur na rozvoj nemocníc. Aj iné čísla ťahali rovno z klobúka… Pri cenách á la piešťanské CT nepomôžu žiadne peniaze, iba bager rozkrádania bude mať väčšiu lyžicu. Správne ktosi chcel transparentné účtovníctvo a dokonca aj súčasný vrchný referent rezortu spomenul audit. Zaviesť podvojné účtovníctvo a povinný audit je otázkou vyhlášky ministerstva financií a zdravotníctva, nič viac na to netreba. Samozrejme, okrem prekonania nechuti oddaných z radov riaditeľov, ktorí vedia, že menej je viac. Menej transparentne je viac mimo systému.
Patrí sa spomenúť floskulu, hodnú karpatského génia, že sa podarilo znížiť dynamiku rastu dlhu. Na prvý pohľad to vyzerá dobre, ale znamená to iba, že dlh sa ďalej tvorí, ale pomalšie. Aby aspoň slovo znížiť sedelo, museli by sme vedieť, koľko sa dlh každý rok tvorí. Ako to však máme vedieť, keď štát nevie čo a kde má, tak čo ešte zdravotníci. Finančná správa štátu nebola schopná v súlade so zákonom určiť výpočet odvodov živnostníkom, čo je mega problém, pretože daniari zjavne nevedia, ako to tu beží. A keď prejedáme rôzne balíčky za údajne lepší výber daní, tak potom čo by museli dostávať iní voliči v 25 krajinách EÚ, keď podľa oficiálnych údajov EÚ má Slovensko tretí najhorší výber daní.
Došlo aj na hostiteľa a jeho obľúbenú tému – lekárenstvo. Ministerskí adepti svorne konštatovali, že lekárnik je poskytovateľ lekárenskej starostlivosti, a nie drogista či predavač topánok. Skutočne objavné! Už menej horliví boli v naznačení, ako ďalej. Nikomu z nich sa nechcelo sľúbiť, že zakážu pôsobenie právnických osôb a reťazcov. Načo aj, systém dobre funguje, ibaže tí, čo boli predtým sami na koni, sa teraz musia o koníka deliť. Jemne obišli aj odpovede na otázky zástupcov komôr, ktoré, samozrejme, chcú viac peňazí a väčšie právomoci. Nuž na to, aby takého Viliama Fischera etická komisia lekárskej komory odsúdila až týždne po právoplatnom rozsudku, majú už teraz zbytočne veľa právomoci. A peňazí tiež.
Čo nepovedali…
Nič napríklad o ambulantnom sektore, okrem všeobecných lekárov, u ktorých konštatovali, že sú dôležití. Nič viac okrem všeobecných fráz. Ani slovko o sestrách a o ich sociálnych problémoch, hoci stále platí, že keď sestry vstúpia do ostrého štrajku – a Žilina to odštartovala, systém určite skolabuje. Nič o špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Pritom ako jedna z mála dokáže znížiť náklady na liečbu, pretože v jej moderných formách je určite lacnejšia na jednotku choroby ako ústavná starostlivosť. O pacientoch, ktorí sú najdôležitejší v celom systéme, nepovedali tiež prakticky nič. Nakoniec, stále platí moja veta z roku 2000 – že systém by ako-tak fungoval, len keby tu neboli pacienti.
Celkovo sa dá konštatovať, že zdravotníctvu nehrozí žiadna veľká revolúcia, skôr naopak. Ďalej bude tvoriť dlhy, ďalej sa bude k pacientom správať ako k nadbytočnému prvku systému. Ďalej sa bude veselo tunelovať na množstvo rôznych spôsobov, kde vynaliezavosť účastníkov ukazuje, že až takí oddaní sociálnodemokratickej veci nie sú. Ďalej bude rezort riadiť jeden boss ideologicky a druhý kváziekonomicky, ten prvý insitne a ten druhý hrabaním pre seba.
Konferenciu poctil okrem iných svojou prítomnosťou aj jeden exprominent z expionierskeho paláca. Tak možno je dobré pripomenúť si jeho výrok z prominentskej minulosti, ktorý vari najlepšie vystihuje konferenciu a situáciu v zdravotníctve – čo sa stalo, alebo čo sa nestalo, môže sa ešte stať!
MUDr. Rudolf Zajac,
exminister zdravotníctva
Zdroj:
Zdravotnícke noviny 49/2015
