Michal Kliment svoj článok (o kauze prevzatia úplatku gynekológom – póz. red.) podpísal ako autor, ktorý pôsobí na Katedre gynekológie a pôrodníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity a vo Fakultnej NsP akademika L. Dérera v Bratislave. To je vari jediné, s čím sa dá súhlasiť.
V článku sa najprv usiluje navodiť reminescencie na totalitu a poukazuje na kontrasty nemravnosti súčasnej politiky. Doslova píše: „Nikomu neprekáža, ak ministertsvo zdravotníctva a poisťovne nútia lekárov robiť v nevyhovujúcich podmienkach bez materiálno-technického zabezpečenia…“ Táto perla ducha je ešte tá, aspoň pre mňa, lepšie stráviteľná. Celý článok podobnými „duchaplnosťami“ graduje, až nakoniec autor konštatuje, že mravný je ten, kto pýta úplatok (na rozdiel od dobre plateného a tak trochu neschopného súkromného lekára v ambulantnej staroslivosti), a to je chudák zle platený kliník v štátnych zariadeniach. Touto logikou dospieva Dr. Kliment ku konštatovaniu, že nemravná je vlastne matka, ktorá, citujem, „nepovažuje za bezočivosť požadovať od lekára bezplatné poskytnutie profesionálnej služby v jeho volnom čase“.
Nemyslím si, že by bolo potrebné nejako detailne vysvetľovať, že naše zdravotníctvo je v zlom stave nie preto, že ministerstvo je spolok sadistov, ktorým robí dobre k niečomu nútiť lekárov, ale že systém nebol doteraz nijakým spôsobom zmenený. Že všetko, čo sa doteraz nazývalo reforma (stále socialistického zdravotníctva), bola iba kamufláž, niekedy viac, inokedy menej lukratívna. Systém ekonomických zmien za posledný rok prinajmenšom s obdivom sledujú také inštitúcie, akými sú OECD, Svetová banka alebo krajiny V 4.
To, že tých Michalom Klimentom pohrdlivo kritizovaných 20 korún má ďalekosiahly význam pre reguláciu nadbytočnej spotreby, dnes vie už skoro celá Európa, nakoniec, sem patria aj nekonečné diskusie napríklad v Nemecku. Pre mňa je podstatnejšie, že Michal Kliment nevidí ani elementárny fakt, že ak by sme sa mali stotožniť s jeho zvrhlou logikou bezočivosti, tak keď už nič iné, tak ten chudák by svoju profesionálnu činnosť vo svojom voľnom čase mal robiť vo svojom zariadení so svojimi sestrami a so svojimi prístrojmi – a nie v štátnom zariadení. Ono totižto nejde o voľný čas, ale o kvázimorálnu filozofiu pána Klimenta: V štátnom zariadení do svojho vrecka. Hlúposť nie je o morálke, ale vždy iba o hlúposti.
Rudolf Zajac
minister zdravotníctva SR
Zdroj:
SME 31. 3. 2004
