Prvého júla tohto roku vláda spečatila to, ako prešustruje Fond obnovy a rozvoja z Európskej únie. Treba povedať, že sa rozhodla už niekedy v roku 2020, a to tak, že 1 miliardu a 250 miliónov eur bude alokovať do troch okruhov. 990 miliónov na nemocnice, 11 miliónov na všeobecnú ambulantnú starostlivosť a 250 miliónov na duševné zdravie. Slovenské zdravotníctvo je v takom biednom stave, že môže byť investované do čohokoľvek a stále bude málo, pretože dnes analytické dáta hovoria, že iba vnútorný dlh systému je vyše troch miliárd eur. Rozdelenie toho fondu ukazuje, ako keby najväčší problém bol v nemocniciach, potom v duševnom zdraví a potom trošinku v ambulantnom sektore. Opak je pravdou. Nemocníc máme veľa a veľa z nich je v pomerne dezolátnom stave, napokon, za posledných 30 rokov štát postavil iba dva nemocnice, kardioústav a policajtskú nemocnicu v Bratislave. Boli síce vybudované ďalšie dve kardiocentrá, tie si však na svoje vybudovania zarobili z prvotnej dotácie štátu, ale najmä z vlastnej činnosti, a na ktoré si bez problémov mohli zobrať komerčné úvery a ktoré hravo splácajú. Štát im nielenže nepomáhal, ale, naopak, škodil, najmä nezmyselnou personálnou politikou.
V deň avizovaného vládneho rozhodnutia poslal minister Lengvarský, ako správny generál do vopred prehranej bitky, svoju štátnu tajomníčku Lenku Dunajovú Družkovskú do rádia Expres k Braňovi Závodskému. Je to výborný moderátor, spravidla vypáči z respondenta oveľa viac, ako respondent chce povedať. Témy boli v podstate dve. Ako bude realizovaný fond obnovy a čo s nedostatkom sestier a lekárov, konkrétne s ich stabilizáciou, čo v slovenských podmienkach v prvom rade znamená riešiť problém, čo robiť s ich biednymi mzdami. Pani štátna tajomníčka bola odolná, určite viac ako policajt v tom vtipe o tom, ako bol na križovatke pred školou a sťažoval sa svojmu náčelníkovi, že ho denne otravujú školáci s otázkami, že čo bolo skôr, či sliepka alebo vajce, či je zem guľatá alebo hranatá a vesmír či je nekonečný alebo konečný? Náčelník mu dal radu, aby im dával nejaké vyhýbavé odpovede a keď ho po týždni kontroloval, či dal tu vyhýbavú odpoveď, tak odpovedal: „Jasne. Poslal som ich do …!“ Treba povedať, že pani štátna bola v tejto veci kvalifikovanejšia a dala hneď množstvo vyhýbavých odpovedí. Napríklad. Áno bude treba zvýšiť sestrám platy, ale zatiaľ nie je jasné ani o koľko, ani ako, iba sa na tom intenzívne pracuje. Teda či to bude 500 alebo 700 eur a či to bude v tarife alebo súčet všetkých zložiek mzdy, teda aj s nadčasmi a prácou v noci a za sobotu a nedeľu a že či všetky alebo len niektoré. Podobne zahmlievala aj so mzdami lekárov, tí však majú aspoň to šťastie, že na rozdiel od sestier sa ich mzdy odvíjajú od definovaného násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Zaujímavé bolo počúvať, čo musí vláda schváliť do konca mesiaca, teda konkrétne do druhého dňa. Teda koľko peňazí a na ktoré nemocnice bude alokovať tak, aby v roku 2026 spĺňali kritéria na uhradenie z EÚ. Nakoniec z nej akosi vyliezlo, že to zatiaľ bude Martin a Rázsochy, spolu za 600 miliónov, pričom Martin komplet nová nemocnica a Rázsochy hrubá stavba. Čo je vlastne hrubá stavba, pretože to nie je nikde poriadne definované. Na internete sa dočítate, že hrubá stavba môže mať viacero podôb, vôbec to nie je normou vymedzená definícia a hranice medzi hrubou stavbou a následnými prácami neurčuje ani projektová dokumentácia. Paradoxne, nie vždy je súčasťou hrubej stavby základová doska, bez ktorej sa väčšinou nezaobídete. Tento trend priniesli firmy realizujúce montované domy na už vopred pripravené základy. A tak vychádzajúc z rozdielu uvažovaných peňazí na úrovni cca 335 na Martin za kompletku a 265 za Rázsochy na hrubo je jasné, že vláda buď naozaj nevie, čo hovorí, alebo vie a nepovie. Generál v. v. sa však dopustil fatálnej chyby a nepripravil svoju štátnu tajomníčku dobre, pretože v „zajatí“ novinára povedala aj to, čo nemala. Pravdu. Povedala doslova: „V podstate to chcem povedať, že je veľmi dôležité niečo pre našich pacientov urobiť, a to v tom roku alebo v tom období, kedy pán minister pôsobil, bolo urobené. Musím trošku dementovať tie informácie, že nie sme momentálne pripravení. My pripravení sme. Nekomunikujeme to smerom von, pretože tie rokovania prebiehajú za stolom, kde prebieha aj diskusia, kde padajú aj naozaj veľmi vážne otázky, ktoré nie sú pre poslucháčov alebo teda nie sú pre verejnosť, ale my chceme prísť s konečným rozhodnutím, keď už naozaj padne.“
Vláda však nie je firma, ktorá má svoje vlastné peniaze a ktorá ich chráni napríklad pod hlavičkou obchodného tajomstva. Vláda spravuje verejné peniaze, ktoré všetky pochádzajú od firiem, živnostníkov a občanov. Preto je jej psia povinnosť zverejňovať všetky informácie a nie ich riešiť za dverami s „odborníkmi“, o ktorých iba oni vedia, kto sú to, keďže žiadne relevantné meno verejne nepadlo. O tom Hamletovskom, že niečo je zhnité v štáte Dánskom, hovorí aj fakt, že už vopred sme akosi rezignovali na hľadanie 90 miliónov, pretože reč bola o 990 miliónoch a zatiaľ sa hovorilo o 600 a na jeseň o 300. Vyzerá to, že zaokrúhľujeme ako na bazáre v Káhire. O tých 300 či 390 miliónov sa na jeseň budú môcť uchádzať všetky ostatné nemocnice, dokonca aj verejné a súkromné. Problémom je, že žiadne ďalšie informácie ani kritéria nie sú k dispozícii, a teda sa tam pokojne zmestia aj ďalšie štátne nemocnice. Bez toho, aby boli jasné pravidla a kritéria, nielen na podmienky, ale aj kto ich vyhodnocuje, a teda kto za to bude zodpovedať. Ak nám v roku 2022 vláda tvrdí, že celá nemocnica Rázsochy bude za 330 miliónov eur a bude mať cca 620 lôžok, ako je možné že v roku 2009 chcel Richard Raši dostavovať túto nemocnicu za pol miliardy eur. V roku 2004 sme kvalifikovane odhadli náklady na dostavbu Rázsoch na pol miliardy, avšak korún. V tom čase malo celé zdravotníctvo k dispozícii cca 55 miliárd korún. Netransparentné konanie v prípade alokácie peňazí nás všetkých bolo možné za trojvládia Smeru, ale toto by si ani oni nedovolili. Potom nech sa vláda nečuduje, že si neverí ani sama navzájom, nieto že jej neveria občania. Naozaj vláda nakoniec všetko, čo pani štátna tajomníčka hovorila, schválila nie 30. 6., čo bol oficiálne posledný možný deň, ale až 1. 7. Nič to, aj Lenin bol vlastne Uljanov, Stalin Džugašvili a Októbrová revolúcia v novembri. A kde je občan? No predsa za dverami.
Zdroj:
Zdravotnícke noviny č. 27/2022 (14. júl 2022)
