Štát opakovane dáva menej a menej za svojich poistencov, vidíme, že sa to začalo už v roku 2018
Ďalšia vlna pandémie zúri. Aj laik si mohol všimnúť, že začala kosiť v tých okresoch, kde je najslabšia zaočkovanosť obyvateľstva, teda v okresoch Žilinského a Prešovského kraja. Nevieme nájsť lepší dôkaz, že očkovanie je najspoľahlivejšia ochrana pri infikovaní koronavírusom. Až 80 % hospitalizovaných je neočkovaných, smrtnosť u neočkovaných je 6x vyššia ako u očkovaných. Mŕtvi antivaxeri, ktorí organizovali agresívne protesty, už svoju chybu nemajú ako uznať. Covid zasiahol všetky sféry života a aj ekonomiky. Zdražovanie energií, stavebných materiálov, elektriny, tepla, potravín a služieb, nedostatok čipov, bez ktorých už ani toalety nefungujú, sú viac-menej v priamej súvislosti s covidovou pandémiou, i keď nie úplne. Na vyššej cene plynu sa nepochybne podieľajú aj neutíchajúce imperiálne chúťky Vladimíra Vladimíroviča.
Každý špás niečo stoji
Zdravotníctvo, ako verejná služba, je nesmierne citlivé na zdroje, za ktoré má byť poskytovaná. Z ekonomického hľadiska všetky obmedzenia zdravotnej starostlivosti, najmä plánovanej, čo je typické pri stúpajúcom počte hospitalizácií ľudí s koronavirózou, tvoria náklady budúcich období. Výdavky na ňu sa iba odkladajú do budúcnosti. Súčasné zvýšenie nákladov je kvôli pacientom, korí by nimi neboli, nebyť COVID-19. Oproti rokom pred pandémiou sú to náklady navyše. A dosť vysoké. V systéme úhrad za zdravotnú starostlivosť zatiaľ nefungujú klasické ceny, ktoré by vyjadrovali objektívne náklady na pokrytie liečby a primeraný zisk. Ani tie najlepšie nemocnice nevedia vyčísliť presné náklady na každého jedného pacienta. Zavedený systém úhrad funguje tak, že poisťovne spravidla platia nemocniciam za ukončenú hospitalizáciu. Dĺžka takto hradenej hospitalizácie býva od 48 hodín až do troch týždňov, avšak vážený priemer alebo medián (pred covidom) pacientov býval zhruba 7 – 8 dní. Doteraz sa nemocnici neoplatilo zavádzať jednodňovú medicínu (lôžko max. do 24 hodín) pretože dostali iba zhruba 60% až 80% z toho, čo dostávaliza dva a viac dní, čo sa už považuje za hospitalizáciu. Ak pacienta „podržali“ ešte ďalších 24 hodín, dostali plnú cenu. Často ho podržali iba administratívne, pacient bol doma a oficiálne ho „prepustili“ až o deň neskoršie. Samozrejme, platí, že tú istú cenu dostali aj v prípade, ak bol pacient hospitalizovaný tri či viac týždňov. Ak je pacient napríklad na OAIM, tak za každý deň sa platí významne viac, ale keďže tam prevažná väčšina pacientov nebýva dlhšie ako 2 – 4 dni, je vážená cena asi 4 500 eur. Ak je pacient napríklad po koronárnom bypasse (štandardne 2 + 2 dni na OAIM a JIS),dostane nemocnica extra za tento pobyt a extra za ukončenú hospitalizáciu. Ak bypass stojí poisťovňu priemerne 6 500 eur, tak podstatná časť tejto sumy je za pobyt na OAIM a JIS. Pre poriadok treba povedať, že k týmto cenám sa ešte môže pripočítať drahý spotrebný materiál (napríklad stentgrafy alebo náhrady kĺbov) a iné položky. S covidom je to iné. Top päť najdrahších pacientov stálo jednu poisťovňu, ktorá bola ochotná čísla na požiadanie oznámiť, od 56-tisíc do 106-tisíc. Priemerná cena je iná a pohybuje sa podľa typu nemocnice od 1 300 do 3 000 eur, pokiaľ pacienti neboli na UPV. Vtedy je cena úplne iná. V tabuľke č. 1 vidíme priemerné náklady zdravotnej poisťovne na pacienta, ktorý bol na UPV.
Rast ceny ku koncu sledovaného obdobia bol daný tým, že poklesli počty pacientov na UPV (ku koncu vlny), a tým boli iní pacienti dlhšie na UPV. Nesmieme zabudnúť, že smrtnosť pacientov na UPV sa pohybovala podľa typu nemocnice od zhruba 40% až do 85%. Celoštátny priemer bol okolo 80 %.
Náklady na COVID-19 pacientov boli doteraz v stovkách miliónov eur navyše. Ak k tomu pripočítame náklady, ktoré všetky poisťovne čakajú s úhradou akumulovanej odloženej plánovanej starostlivosti, tak vidíme, že bude problém s likviditou. Najmä ak sa na tomto probléme podieľa štát, ako uvádzame nižšie. Iba pre poriadok treba povedať, že náklady na očkovanie aj s motivačným príplatkom pre lekárov je za všetky tri dávky okolo 120 eur včítane nákladov na očkovacie látky.
Peniaze, peňeži, geršle
V spomínanej Zelenej knihe sme zmenili filozofiu. Kedysi sme s Petrom Pažitným hovorili, že najprv zapchajme diery a potom pridajme peniaze. Dnes hovoríme, že jedno aj druhé musíme robiť spolu.
COVID-19 má jednu vlastnosť, ktorú budú cítiť najmä naše deti a vnuci. Totiž v mene pandémie sa začalo bohapusto plytvať peniazmi. Neplatia žiadne maastrichtské kritériá (deficit maximálne tri percentá HDP za rok). Z ničoho nič začal štát ešte vo väčšej miere vydávať peniaze, ktoré nemá, bez akejkoľvek brzdy a kontroly. Trojpercentný deficit sa zrazu javí ako nedostižná budúcnosť, vraj aj keď nebude pandémia, tak ešte to pár rokov potrvá. Môžeme si povedať, že, samozrejme, pandémia niečo stojí, drahšia liečba, viacej chorých, znížená výkonnosť ekonomiky daná lockdownmi atď. Deficit v roku 2020 narástol oproti roku 2019 o 4,4 miliardy eur. Navyše na rok 2021 sa odhaduje vo výške 7,1 miliardy, nárast oproti roku 2019 (posledný necovidový rok) je až o 5,9 miliardy eur. Tie čísla budú ešte horšie, ak si uvedomíme, že HDP v roku 2020 oproti roku 2019 poklesol o 2,7 miliardy eur, ale na rok 2021 sa odhaduje nárast oproti roku 2019 o 1,8 miliardy eur. Logicky stúpa aj zadlženosť krajiny zo 48,23 % v roku 2019 na odhadovaných 64,82 % v roku 2021. V absolútnych sumách je to nárast zo 45 miliárd na 62 miliárd eur. V náraste deficitu má výhradne prsty iba vláda, nik iný. Na vine sú kompenzácie a podpory podnikateľom, zamestnávateľom, zamestnancom, živnostníkom, alebo plné stopercentné práceneschopnosti, financovanie „nútenej nezamestnanosti“ kvôli lockdownu a karanténam a veľa iného.
Výdavky na zdravotníctvo
Logicky nárast výdavkov, ktorý dopadol na zdravotníctvo, bude musieť niekto uhradiť. Principiálne ide o to, že zdravotníctvo má byť v súlade s článkom 40 Ústavy, hradené zo zdravotného poistenia. Príjmy zdravotných poisťovní pochádzajú iba z dvoch zdrojov. Buď od ekonomicky aktívnych, ktorými sú zamestnávatelia, zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), teda živnostníci. Druhým zdrojom príjmov je poistné za ekonomicky neaktívnych, ktorými sú najmä deti a mládež, dôchodcovia a aj iní, napríklad nezamestnaní, ktoré má platiť štát. Dobré si je uvedomovať, že od roku 2005 do roku 2020 sa poistné štátu účtovalo ako zákonmi stanovené percento z priemernej mzdy dosiahnutej v národnom hospodárstve dva roky dozadu. Dva roky preto, že percento sa určuje v zákone o štátnom rozpočte, ktorý musí byť schválený do konca decembra, a priemerná mzda sa dá poznať až na prelome marca a apríla nasledujúceho roku. Už to samo osebe trochu poškodzuje zdravotníctvo, percento nezodpovedá reálnemu priemeru z posledného predchádzajúceho roku, ale až z dvoch rokov. Táto nevýhoda bola nutná daň za to, aby sa konečne dalo používať ročné zúčtovanie zdravotného poistenia. Tým sme zabránili rôznym špekuláciám so mzdami, ale najmä to prinútilo štát, aby spolu s poisťovňami vykazovali počet svojich poistencov na dennej báze, a nie na ročnej. Ako autori reformných zákonov sme predpokladali, že vďaka reformám druhej Dzurindovej vlády nastane ekonomický rast, ktorý povedie k zvýšenému príjmu na poistnom do zdravotných poisťovní. Naozaj, hospodársky rast až do finančnej krízy v roku rokov 2009 dosahoval úctyhodných 8 %. Tým, že klesla nezamestnanosť, zvyšovala sa priemerná mzda vďaka pravidlám, ktoré uzákonili reformné zákony k výraznému nárastu zdrojov pre systém. Druhým predpokladom bolo, že štát bude postupne zvyšovať svoje 4 % na hodnoty vyššie, ideálne na 5,5 % 6,5 % z priemernej mzdy. To sa nikdy nerealizovalo. Výdavky štátu v percentách sme použili z tabuľky, ktorú spoluautor reformy zdravotníctva Peter Pažitný publikoval v ZdN číslo 39.
Výdavky štátu v ďalších rokoch sú v nasledujúcej tabuľkeč. 2.
Veľmi jednoduché je porovnať vyjadrené v eurách. V roku 2010 štát uhradil za svojich poistencov 1 282,8 milióna eur a v roku 2021 1 200,4 milióna eur, ak započítame ministrom financií Igorom Matovičom oznámené krátenie rozpočtu poisťovní o 234 miliónov eur. Navyše v roku 2021 už sa nevykonáva ročné zúčtovanie poistného a štát nebude v roku 2022 nič doplácať.
Ešte tristnejší je pohľad na financovanie štátu, ak porovnáme výdavky štátu na jedného poistenca v SR aČR.
Tento rozdiel sa dá tiež vyjadriť vo finančnom objeme. ČR takmer 80 eur za poistenca štátu mesačne, SR ledva 30 eur za poistenca štátu mesačne v roku 2021.
Okrem toho, že štát opakovane dáva menej a menej za svojich poistencov, vidíme, že sa to začalo už v roku 2018, celkom v tichosti zrušil, počínajúc rokom 2021, aj ročné zúčtovanie poistného. Suma, ktorú koaliční poslanci schvália v zákone, no v štátnom rozpočte bude konečná a nedá sa inak, iba novelou zákona o rozpočte meniť.
Potrebujeme takýto štát?
Súčasný minister financií Igor Matovič oznámil na troch (sic!) tlačových konferenciách za sebou veľkú daňovú a odvodovú reformu. Jeho argumentácia by možno uspela v prvom ročníku obchodnej akadémie. Pri opisovaní funkcií štátu povedal, že štát musí platiť zdravie. Jednou pätinkou to určite nejaké veľké platenie nie je. Pre zdravotníctvo je podstatné, aby bolo jasné, koľko majú platiť ekonomicky aktívni a koľko štát. To sme sa, samozrejme, nedozvedeli. Ak celá daňovo-odvodová záťaž ekonomicky aktívnych občanov má byť 39 %, tak oproti dnešným odvodom musí niečo významné poklesnúť. Buď odvod do priebežného piliera na dôchodky, alebo odvod na zdravotné poistenie. Pre zdravotníctvo, ako sme spomenuli, je dôležitý súčet odvodov ekonomicky aktívnych a úhrad štátu. Pokiaľ nám Igor Matovič neoznámi, koľko má hradiť štát, tak nám iba oznamuje, že síce niečo chce, ale nevie čo.
Veľmi ťažké je dopátrať sa, koľko zdrojov štát vynaložil priamo, mimo zdravotného poistenia. Odhadujeme, že to bolo zhruba 120 miliónov eur na dotácie pre nemocnice na oblečenie a ochranné pomôcky, dezinfekciu a prístrojové vybavenie typu ventilátory. Do konca roku 2020 to bolo pol miliardy eur na zbytočné celoplošné testovanie, zhruba 20 miliónov eur na ešte zbytočnejšiu lotériu a vyše 700 miliónov eur na očkovacie látky. No a k tomu prirátajme ďalšiu pol miliardu eur, ktorou Igor Matovič chce motivovať seniorov vo veku 60+, aby sa dali zaočkovať. Takže máme platiť za to, aby ostali zdraví. Problémom je, že tieto čísla môžeme iba odhadovať, štát sa nijako nenamáha transparentne zverejňovať výšku prostriedkov, ktoré premrhal pod hlavičkou pandémie a ktoré kade-tade rozdával.
Sem môžeme započítať aj nespravodlivé a pre 1,8 milióna občanov štátu aj diskriminačné jednostranné oddlženie Všeobecnej zdravotnej poisťovne v sume 200 miliónov eur. Už aj vrabce na streche čvirikajú, že Všeobecná poisťovňa aj v roku 2021 musí dostať ďalšiu finančnú injekciu vo výške minimálne 150 miliónov eur. Ibaže solventnosť Všeobecnej zdravotnej poisťovne musí kontrolovať Úrad pre dohľad. Avšak pani predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zjavne pchá nos, kam nemá, mám na mysli napríklad legislatívny návrh na obmedzenie zisku zdravotných poisťovní,a nepchá, kam má a za čo je platená. Na zhoršenú solventnosť sa v zákone pamätá. Určite tam nikde nie je hocijako maskované oddlžovane štátnej poisťovne štátom.
Znova treba zopakovať, že podľa článku 40 Ústavy Slovenskej republiky sa zdravotná starostlivosť výhradné hradí cestou zdravotného poistenia. Ani žiadne núdzové stavy, ani pandémie nie sú dôvodom, aby sa Ústava porušovala, naopak, mala by sa oveľa prísnejšie dodržiavať. Vláda sa k zdravotníctvu správa ako macocha k Maruške. Zastáva postoj, že zdravotníci sú lacní Jožkovia, ktorí majú zázraky robiť bez peňazí. So slzami v očiach im ďakuje a súčasne znižuje prostriedky do zdravotného poistenia a zvyšuje selektívne úhrady iba na to, čo vláda chce a komu chce a koľko chce. Možno takto chce napĺňať ideu o jednej štátnej poisťovni tým, že zdravotné poisťovne a následne aj poskytovateľov doslova vyhladuje. Možno chce podporovať iba štátne nemocnice, nakoniec celá optimalizácia siete nemocníc je v podstate iba o tom. Platí rovnica, čím vláda menej platí, tým viacej sa montuje do riadenia systému. Výsledkom bude iba to, že nebezpečným hazardom ohrozuje funkčnosť systému, teda hazarduje so životmi a zdravím občanov. Veľa nás volilo túto vládu, dúfajúc, že bude lepšie. Bol to omyl, tento spolok diletantov naozaj nemá na to, aby riadil krajinu za normálnych čias, tobôž počas pandémie. Ale pozor, dovtedy sa chodí s džbánom po vodu, kým…, však vieme.
Zdroj:
Zdravotnícke noviny 44/2021
