Pre poriadok treba povedať, že autor pod skratkou OSN nemyslí Organizáciu spojených národov a ani OSP nie je skratka pre Okresný stavebný podnik. OSN si Ministerstvo zdravotníctva rezervovalo pre pojem Optimalizácia siete nemocníc, ktorú média nazvali aj Lengvarského reformou.
Reforma sem, reforma tam, podstatou je, že štát chce svojimi zásahmi meniť sieť nemocníc. Štát má určiť, ktorá existujúca nemocnica má slúžiť ním definovanému účelu. Je pri tom jedno, či je štátna, verejná alebo súkromná. Od začiatku pandémie covidu-19 sa Európska komisia snaží vytvoriť nejaký fond prostriedkov, ktoré majú slúžiť na obnovu verejných činností, okrem iného aj zdravotníctva. Zo 6 miliárd eur, ktoré máme dostať z EÚ, pozor, nejde o žiadny dar, pretože Slovensko musí do toho fondu aj prispieť, vláda rozhodla, že asi 20 percent tohto fondu obnovy, určených pre Slovensko, sa alokuje na zdravotníctvo.
Konkrétne 230 miliónov eur na duševné zdravie, 11 miliónov na ambulantný sektor a 990 miliónov na nemocnice. Fond sa nedá minúť na spotrebu, napríklad látať tými peniazmi dlhy a mzdy. Na čo vlastne peniaze minieme rozhodovalo vtedy ešte Hegerovo ministerstvo financií. Vyzerá to tak, ako keby tam sedeli ľudia, z ktorých by ani jeden nedokázal odlíšiť napríklad polikliniku od nemocnice. To má dva dôsledky. Prvý: aby sa mohli minúť tie peniaze, museli vyhlásiť Lengvarského reformu, ktorá sa však predtým volala Stratifikácia nemocníc z čias ministrovania Andrey Kalavskej. Druhým dôsledkom je, že ani odborníci za Kalavskej, ani za Lengvarského nikdy neuvažovali o OSP, teda o optimalizácií siete poskytovateľov. A to sú všetci: ambulancie, lekárne, vyšetrovacie zložky, fyzioterapeuti a veľa iných. Keďže si vybrali iba jednu zložku siete, vopred naprogramovali neúspech. Navyše autor sa touto cestou verejne pýta, v súlade so Zákonom o slobodnom prístupe k informáciám Ministerstva zdravotníctva a financií, aby odpovedali, koľko projektov výstavby alebo rekonštrukcie nemocníc je pripravených tak, že stavby budú dokončené do konca roku 2026, čo je posledný možný dátum inkasovania prostriedkov. Požadujeme verejnú odpoveď. Že by dostavali Rázsochy alebo Univerzitnú nemocnicu v Martine, alebo nemocnicu v Bratislave – Ružinove? Tomu neverí naozaj nik a už vôbec nie autori týchto kvázi reforiem. Donekonečna treba opakovať, pokiaľ nebude pripravená reálna OSP, je minimálna šanca na úspech a maximálna šanca na megahanbu v rámci celej EÚ.
Musíme sa opakovane zamýšľať, čo je príčinou slabej výkonnosti súčasnej vlády. Čím dlhšie je vláda pri moci, tým väčšie je sklamanie voličov z nej. Hovorím to aj za seba, ako jej voliča. Nepochybne je viacero príčin. Jednou je nevzdelanosť. Ešte nikdy nebolo v takých vysokých politických funkciách tak veľa usvedčených plagiátorov. Ak títo plagiátori boli schopní podliezať tak či tak nízko nasadené latky – ranking našich vysokých škôl je toho dôkazom – ešte to neznamená, že sú schopní riadiť krajinu, skôr naopak. Detto platí i pre bábkoherečku, hoc jazykovo zdatnú. Vládnuť však nie je to isté ako riešiť súboj Marienky a Janíčka s Ježibabou. Ak do tohto mixu pridáte pár pohrobkov komunizmu, nejakých ľudí zo skúsenosťami so spolupráce s bezpečnostnými zložkami štátu, nymfomanov a privátnych zmenárnikov, portfólio je skompletizované. Navyše, rezort zdravotníctva riadi človek, ktorý celý život zastával pozíciu „ bicyklistu“, hore sa hrbil a dole šliapal, ale ktorý asi ani to nevie, že drvivá väčšina účastníkov siete sú neštátni poskytovatelia.
Povráva sa, že sa bude musieť znova navyšovať základné imanie VšZP. Aby sa sanovalo jej deficitné hospodárenie. Ústavný súd Slovenskej republiky má vari dosť času, pretože inak by nebolo možné, aby sa doteraz nevyrovnal s rok starým podaním ohľadne diskriminácie tretiny obyvateľstva Slovenskej republiky tým, že štát použil ich peniaze na oddlžovanie iba svojej poisťovne. Ak bude chcieť štát znova nalievať do „svojej poisťovne“ naše peniaze, zjavne poruší článok 40 Ústavy, pretože zdravotná strarostlivosť sa financuje cestou zdravotného poistenia, a nie cestou zvyšovania základného imania iba svojej poisťovne.
V Zelenej knihe, ktorú sme vydali na jeseň 2021 s Petrom Pažitným, máme kapitolu Step test slovenského zdravotníctva, ktorá popisuje iba tie najzjavnejšie zlyhania systému. Je v nej stručný popis toho, čo sa tu do jesene 2021 dialo v súvislosti s pandémiou covid-19. Jasne hovoríme, že celý problém biedneho riešenia pandémie je výsledkom neschopnosti vlády a Úradu verejného zdravotníctva, ktorý je výkonným orgánom štátu v oblasti prevencie a boja proti infekčným ochoreniam. Pôsobenie vlády v terajšej jesennej vlne sa ničím neodlišuje od jej predchádzajúceho pôsobenia. Bolo by zaujímavé počuť argumenty členov vlády za a proti lockdownu a jeho vetovaniu. Volanie ministra Lengvarského o pomoc, pretože Slovensko je v humanitárnej kríze, je zrkadlom tých, ktorí tu krízu spôsobili. Navyše títo diletanti tomu všetkému nasadili korunu, pretože pol roka vajatali, ako zvýšiť zaočkovanosť. Sputnik ani lotéria to neboli. Potom ako zvýhodňovať očkovaných, aby nakoniec všetkých ľudí hodili do jedného vreca a vyhlásili akýsi cvičný lockdown. A ten tak, ako aj predtým, skôr operetný ako protipandemický. Navyše, veľkým problémom je celá opozícia. Trikrát denne vyzýva túto vládu, aby odstúpila, ale doteraz nepredniesla ani jeden rozumný návrh, ako pri covide-19 treba postupovať. Nečaká nás ani dobudúcna naozaj nič dobré.
Zdroj:
.týždeň 28. 11. 2021
