Slovensko má v pandémii C-19 nelichotivé postavenie. Patríme medzi krajiny s najnižším percentom zaočkovania populácie. Lámeme rekordy v počte infikovaných na stotisíc obyvateľov, denne umierajú desiatky ľudí a nemocnice sa prudko plnia.
Pravdepodobne máme najsilnejšiu a ak nie najsilnejšiu, tak najagresívnejšiu antivaxerskú komunitu, ktorá je navyše podporovaná prakticky celou opozíciou a skryte aj časťou koalície. V neposlednom rade máme vládu, ktorá robí všetky potrebné kroky neskoro, nedôsledne a, jemne povedané, babrácky. Pre ňu sú odborníci niečo podobné ako vokalisti pre speváka, ktorý však spieva falošne a žiadne vokály to nezachránia. Názor našich vynikajúcich odborníkov vláda modifikuje do akejsi čudnej zmrzačenej podoby. Tandem Matovič a Krajčí je synonymom neúspechu Slovenska v druhej globálnej vlne. Marek Krajčí je už iba poslancom. A po čase párkrát vyhlásil, čo by bolo, keby bol ostal ministrom. Dobre vieme, že nič. Igor Matovič ostal vo vláde a stal sa ministrom financií. Nedôslednosť koaličných partnerov v tom, že súhlasili s čudnou výmenou postov, je priamou príčinou ďalších zlyhaní vlády aj celej koalície.
Nádeje, ktoré ktosi vkladal do Vladimíra Lengvarského, sa ukázali ako liché. Človek, ktorý celý život nezažil nič iné iba štát a financovanie štátnym rozpočtom, sa stal zo dňa na deň ministrom. Bez vízie a bez predstavy, čo treba urobiť. Tým sa nijako neodlíšil od svojich predchodcov, naopak. Možno by to malo akúsi logiku, ak by sa stal krízovým manažérom, takým potrebným pre riadenie boja proti C-19. Dokonca to v nejakom rozhovore vytkol svojim predchodcom Nielenže sa ním nestal, ale podobne ako Kristus, ktorý nastavoval druhé líce, aj on nastavuje kopancom Igora Matoviča druhú, i keď inú časť tela. Hoci je vojak, neuvedomil si základnú poučku, a to, že nedá sa bojovať na dvoch frontoch. Nikdy ani náznakom nepovedal, že buď ho nechajú riadiť krízu pandémie alebo sa vráti do pokojných armádnych vôd. Takže sa namiesto riadenia boja proti C-19 sa pustil do niečoho, na čo nemá odborné predpoklady ani skúsenosti. Otvoril druhý front, nazvime ho reformátorský. Takzvaná optimalizácia siete nemocníc (OSN), je pripravená od zeleného stola bez akéhokoľvek reálneho chápania, ako systém funguje.
Autorka optimalizácie videla nemocnice z rýchlika, aj to v noci. Namiesto toho, aby sa venovala liekom, ktorým možno rozumie. Výsledkom je, že som ju zatiaľ iba ja, Petrovi Pažitnému sa do toho veľmi nechcelo, vylúčil z reformného tímu, ktorého bola kedysi členkou. Je už druhou členkou reformného tímu s týmto osudom. Reforma spočíva v tom, že ministerstvo silou-mocou chce presadiť štát, štát a zasa štát. To nemôže byť úspešné, pretože chcú štátu prideliť kompetencie, ktoré mu v modernej Európe nepatria. Okrem OSN bola teraz zverejnená koncepcia prípravy štátnej distribučnej spoločnosti liekov. Doteraz v distribúcii liekov neboli žiadne problémy, pretože štát má tisíce možností, ako trh s liekmi regulovať a tie i využíva. Jediným výsledkom štátnej distribúcie bude, že konečne bude mať aj distribúcia liekov problémy a veľké, podobne ako štátna poisťovňa a štátne nemocnice. Súkromný a verejný sektor – napríklad nemocnice VUC, kam patrí väčšina hráčov, by mali byť na pozore, pretože jedného dňa budú možno nepriamo zoštátnené, ak nie znárodnené. Ide totiž o to, že štát opakovane nerešpektuje pravidlá EÚ. Večné oddlžovanie Všeobecnej poisťovne štátnych nemocníc môže použiť aj pre distribúciu, čím bude vytvárať neférovú konkurenciu. Podbitým cenám sa bude iba ťažko konkurovať.
Pýtal som sa v rôznych nemocniciach priateľov, ako teraz fungujú pri C-19. Všetky odpovede sú prakticky rovnaké, citujem jednu z najvýstižnejších. „Je to katastrofálne. Presne tak ako pred rokom. Nepripravené nemocnice, nepribudlo ani jedno kyslíkové lôžko, nemajú žiadne algoritmy manažmentu, zase to riešia za pochodu a nekonštruktívne, chaoticky. Zase reprofilizujú oddelenia na všetkých poschodiach, ( ide o nemocnicu v monobloku, pozn. autora). Úplne trpí biela starostlivosť, už znižujú operácie a o internej medicíne už ani nehovorím. Jediný rozdiel je ten, že zdravotníci sa už menej boja a rýchlejšie ich presvedčíme, že sa budú starať o covid pacientov. Ale majú toho už plné zuby všetci a podľa mňa odíde veľa zdravotníkov, lebo už nevládzu. A bohužiaľ, počet infikovaných narastá oveľa rýchlejšie ako počas minulej vlny, navyše máme aj dosť mladších neočkovaných.“
Človeku musí byť do plaču. Jednou z dôležitých úloh ministerstva zdravotníctva v boji s pandémiou bolo vytvoriť správny diagnostický a liečebný postup, takzvané guidelines, najmä keď to reformné zákony priamo predpokladajú. Zdravotná strarostlivosť sa musí poskytovať „lege artis, teda podľa najnovších poznatkov. Toto ministerstvo neurobilo. Celý algoritmus sa popíše a uverejní v obyčajnom vestníku Ministerstva ako záväzné opatrenie pre všetkých poskytovateľov. Samozrejme, našli by sa lekári, ktorí by trvali na tom, že očkovať nebudú, že majú výhradu svedomia. Stačilo by, aby napísali na dvere svojej ordinácie, že očkovanie neposkytujú, podobne ako u gynekológov platí, že nik ich nemôže nútiť vykonať interrupciu alebo predpisovať antikoncepciu. Podstatné je, aby o tom informovali verejne a vopred. Samo očkovanie má byť pre občana dobrovoľné. K jeho slobodnému rozhodnutiu neoddeliteľne patrí aj zodpovednosť a pripravenosť znášať dôsledky. Tým môže byť napríklad nemožnosť vykonávať povolanie, ak nebude človek očkovaný, napríklad u vojakov, hasičov, policajtov alebo zdravotníkov. Tiež by mohla byť zavedená finančná, hoci iba symbolická spoluúčasť na liečbe C-19 u neočkovaného. Napríklad keď v Českej republike prestali od prvého novembra 2021 uhrádzať zo zdravotného poistenia testovanie u neočkovaných, okamžite stúpla očkovanosť o desaťtisíce ľudí denne. V Rakúsku alebo Bavorsku nemôže neočkovaný chodiť do práce, do reštaurácie, a na šport a kultúru iba ak má negatívny test. Samozrejme, existuje veľa iných foriem, ako zvýšiť zodpovednosť ľudí, ktoré sa použili v Európe. Dnes sú napríklad Portugalsko, Španielsko zelené. Na Pyrenejskom polostrove je stopercentná zaočkovanosť seniorov vo veku 80+ a 98-percentná vo veku 70+.
Odborníci aj tisícky zdravotníkov, lekárov a sestier naliehajú na vládu, aby niečo urobila. Je silná spoločenská objednávka konečne zaviesť poriadok a systém v boji s C-19. Naopak, v tejto dobe nie je žiadna objednávka, aby vláda robila nejaké reformy, ktorým navyše nik nerozumie, často ani samotná koalícia a ktoré dokonca ani nie sú v programovom vyhlásení. Takéto správanie je vodou na mlyn opozícii. Potom stačí vo vládnom bloku jeden Boris Kollar, ktorý pokojne a bez začervenania hovorí, že on neblokuje takzvané reformy, že iba počúva ľudí. Výsledkom je, že v riešení C-19 sme na chvoste Európy. Minister zdravotníctva nevie vo verejnej diskusii obhájiť svoje kroky, pretože sa diskusii vyhýba ako čert svätenej vode. Opakujem, od neho nik reformy nechce, chceme, aby zaviedol poriadok a systém v boji proti C-19. Čo dobré nás čaká, ak minister financií prešustruje desiatky miliónov eur raz na zbytočnú očkovaciu látku, inokedy na lotériu, ktorá sa totálne míňa účinkom? Parafráza Hamleta by znela: „Niečo je zhnité v štáte slovenskom“. Alebo ako hovorí brat Peter parafrázujúc Bulata Okudžavu: „Pochod diletantov pokračuje“.
Zdroj:
.týždeň 13. 11. 2021
