Konečne. Vraj prvýkrát od roku 2006 tu máme ďalšiu veľkú reformu zdravotníctva. Do konca augusta je na medzirezortnom pripomienkovom konaní. Návrh Zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona ma štyri ciele. Optimalizovať sieť poskytovateľov ústavnej starostlivosti, reformovať primárnu ambulantnú starostlivosť pre dospelých a pre deti a dorast, zvýšiť nezávislosť Úradu pre dohľad a regulovať zisk zdravotných poisťovní.
V prvom rade treba jasne povedať, že nejde o žiadnu reformu, naopak. Kategorizácia nemocníc je akýmsi pokračovaním poslednej fázy údajnej reformy pod názvom Stratifikácia nemocníc z čias ministerky Kalavskej. Pôvodne chcela systémom ministerského rozhodovania vyraďovať nemocnice zo siete. Vzhľadom na pluralitné vlastníctvo nemocníc má štát iba veľmi obmedzené možnosti redukcie siete, pretože má vplyv iba na štátne nemocnice ktoré redukovať neplánuje, naopak.
Posledný Kalavskej variant už hovoril čosi iné. Snažil sa definovať podmienky materiálno-technického vybavenia, ktoré musí nemocnica spĺňať, aby uzavrela zmluvu s poisťovňou. Stratifikácia je na smetisku dejín, ale nepriamo na ňu nadväzuje Lengvarského kategorizácia nemocníc. Nevadí, že všade vo svete sa tomu hovorí určujúce znaky, alebo aj podmienky na uzavretie kontraktu medzi poisťovňou a nemocnicou.
Problémom je, že štát nedefinuje iba podmienky, ale navyše chce rozhodovať, ktorá konkrétna nemocnica bude zaradená do jedného z piatich variantov. Nechápu, že o tom, ako nemocnica bude vybavená, rozhodne vlastník, a nie štát. Ak sa súkromný investor rozhodne otvoriť transplantačné centrum mozgu a bude spĺňať kritériá pre transplantácie mozgu, tak potom nejaký pologramotný úradník, napríklad absolvent práva s praxou tri roky, mu to nedovolí? Druhý, kto rozhodne, čo s nemocnicou bude, je nákupca zdravotnej starostlivosti a tým je zdravotná poisťovňa. Ak poskytovateľ spĺňa kritériá a poisťovňa bude mať pacientov, ktorí tuto liečbu potrebujú, tak si ju objedná a zaplatí. A keď budú dvaja poskytovatelia, uchádzači, ktorí spĺňajú kritériá, vyberie si toho lepšieho.
Druhým cieľom je reforma primárnej ambulantnej starostlivosti. Obrazne povedané, budúci obvodný lekár bude mať informácie, či sa mu oplatí obsadiť konkrétne miesto. Pretože by na ňom mohol dostať lepšie finančné ohodnotenie, napríklad v oblasti, kde je nedostatok lekárov. Nerieši to nijako príčinu nedostatku, pretože od roku 2006 štát pre podporu všeobecných lekárov neurobil zhola nič. Je potrebná hlboká komplexná zmena týkajúca sa celého ambulantného sektora, nie iba všeobecných lekárov, a nie nejaké kozmetické úpravy, ktoré sú skôr mimikrami, ale situáciu zásadne nezlepšia, skôr naopak.
Tretím cieľom malo byť zvýšenie nezávislosti Úradu pre dohľad. Pôvodne bol tento úrad jedným z troch dôležitých pilierov fungovania systému. Hlavnou náplňou bola kontrola solventnosti poisťovní a to, či poisťovňa nakúpila z verejného zdravotného poistenia tú starostlivosť, ktorú v súlade so zákonom o rozsahu mala nakúpiť.
Ďalšou úlohou má byť dohľad nad poskytovateľmi všetkého typu, spočívajúci v kontrole, či nakúpená zdravotná starostlivosť bola pacientovi naozaj poskytnutá a navyše či bola poskytnutá lege artis. Úrad, podobne ako iní regulátori typu ÚRSO (Úrad pre sieťové odvetvia) alebo NBS, bol nezávislý od vlády. Hneď po nástupe Ficovej prvej vlády sa všetko zmenilo. Predseda úradu sa stal bytostne závislý od vlády, pretože ho mohla odvolávať a nového predsedu menovať (predtým prezident po schválení parlamentom) vláda SR. Úrad sa potom pokojne podieľal na zmäkčovaní podmienok solventnosti tým, že nekonal, keď konať mal a musel, čo umožnilo Všeobecnej zdravotnej poisťovni opakovane beztrestne prežiť problémy s likviditou. Rôzne z variácií Ficových vlád ho vťahovali do exekutívnej činnosti, ktorá mu nijako neprislúcha.
V konečnom dôsledku sa Úrad podieľal na príprave systému DRG, čo je platobný mechanizmus (pre objektívnosť treba povedať, že toto mu nariadila vláda Ivety Radičovej a nie Ficova) alebo sa angažoval vo výberovom konaní na záchranky. Teraz sa má menovanie predsedu vrátiť akoby do pôvodnej verzie.
Môže byť aj odvolaný iba týmto postupom, no v našej verzii bol odvolateľný takmer iba za vlastizradu. V návrhu je však napísané, že odvolateľný môže byť riaditeľ ÚDZS iba v prípade, ak si neplní svoje povinnosti. Aké povinnosti, v akom rozsahu? Ide o typické, takzvané gumené ustanovenie, ktoré môže mať široko interpretovateľný rozsah a hrozí, že bude odvolaný na základe vágneho a vopred pevne nedefinovaného pochybenia.
Horšie je, že je ešte viac vťahovaný do exekutívy a člen úradu sa má stať napríklad členom kategorizačnej komisie na určenie nemocníc, hoci, ako uvádzame vyššie, tomu jeho postavenie neprislúcha. Dosiahne sa podobný výsledok, ako keby Národná banka vlastnila komerčnú banku, alebo ÚRSO elektrárne.
Posledným cieľom má byť obmedzenie zisku zdravotných poisťovní. O tom sa popísalo strašne veľa, tak iba pár poznámok. V prvom rade je to stará ficovská mantra ešte z čias jeho prvej vlády. Dôvod, prečo sa Fico zameral na poisťovne, a nie na iných účastníkov trhu, je zjavný. Jeho adlátus Pavol Paška mal prsty v distribučných firmách na lieky a tiež v riadení štátnych nemocníc a štátnej poisťovne. Nehrozilo, že by štátne nemocnice a poisťovňa niekedy vytvorili nejaký zreteľný zisk, naopak tvorili veľmi zreteľné dlhy. Keď si spomenieme na Ficovu snahu zaviesť unitárny systém tak, že by vyplatil súkromné poisťovne, v kontexte dnešných vedomostí je dosť možné, že mal v hlave provízny systém, a nie blaho občanov.
Ak vinia poisťovňu za nejakú transakciu s transferom zisku, tak by museli v prvom rade viniť Ficovo ministerstvo financií a Ficov Úrad pre dohľad, ktoré to odsúhlasili. Najpravdepodobnejšie však je, že k žiadnemu porušeniu zákona ani neprišlo a neprebehlo ani správne, ani trestné konanie v tejto veci. Existuje verejný register účtovných uzávierok a pri troche námahy sa dá vypočítať zisk jednotlivých segmentov trhu. Najlepšie sú na tom lieky a ich veľkodistribúcia, potom poskytovatelia zdravotnej starostlivosti všetkého typu, okrem väčšiny štátnych nemocníc, ktoré vykazujú zisk iba z oddlženia zo štátneho rozpočtu (sic!). Na počudovanie, na konci sú lekárne a zdravotné poisťovne. Z priestorových a grafických dôvodov sa zisku v zdravotníctve budeme venovať v odbornej tlači. S Petrom Pažitným sme odovzdali rukopis našej tretej, takzvanej zelenej knihy. V nej sa podrobne venujeme zdravotníctvu počas a po covide. Venujeme sa i našej vízii zdravotníctva do roku 2030. V nej bude k zisku sektora veľa dobrých informácií.
V časopise Trend bola anketa k zisku poisťovní. Anketovali kdekoho, aj riaditeľa monopolných vodární ako i riaditeľa galérie, čo je skôr úsmevné. No vyjadroval sa aj majiteľ najväčšej distribučnej firmy a jeho vyjadrenie znelo :„Ide o zásadné riešenie tragických dopadov zdravotnej antireformy Rudolfa Zajaca, ktorej jediným víťazom sú zdravotné poisťovne. Pustiť finančné skupiny do zdravotníctva = vražda zdravotníctva. Treba legislatívne zakázať súkromným majiteľom zdravotných poisťovní vlastniť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Optimálne riešenie: jediná ZP vlastnená štátom.“ Tento karpatský génius okrem najväčšej distribúcie navyše vlastnil dlhé roky aj nemocnice a som zvedavý, ako by reagoval, keby sa v jeho vete vymenilo slovo poisťovne za slovo distribučné firmy. Hovorí sa, že keď to kváka, je to kačka. Nuž, keď to bučí, má to rohy a je to razantné, je to býk. Ak ho zbavíte podstaty a vykastrujete, je to čosi podobné, ako táto takzvaná reforma.
Zdroj:
.týždeň 28. 8. 2021
