Už osemnásť mesiacov nás kvária pandémia covid II-19 a vláda s prívlastkom vláda chaosu. Súboj s pandémiou bude aj naďalej viac chaotický ako racionálny.
Navyše, partikulárne záujmy niektorej z vládnych strán pod heslom „byť fešákmi voči voličom“ nedávajú žiadny predpoklad, že ďalšiu vlnu Slovensko zvládne lepšie ako tie prechládajúce. Nízka zaočkovanosť a silnejúci tlak antivaxerov podporovaných opozičnými stranami sa nakoniec môžu obrátiť proti nim samotným. Prvý to asi pochopil Peter Pellegrini a začal hamovať.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zaujal svojou legislatívnou iniciatívou a navrhol, aby sa zdravotným poisťovniam obmedzil zisk na úroveň 0,2 percenta z úhrnu vybratého poistného. Nejde o novinku, je to iba iná verzia zákazu zisku, ktorý presadila prvá Ficova vláda. Vtedy Ústavný súd rozhodol, že takýto zákaz je v rozpore s Ústavou a zákaz bol zrušený. Jediné, čo ostalo, bolo isté limitovanie výdavkov zdravotnej poisťovne na vlastnú prevádzku. Predstava, že nejde o zákaz zisku, ale o jeho reguláciu, čo Ústavný súd nezakázal, je právne perverzná. Zaujímavé sú na tom tri iné veci.
Prvá: Zdravotná poisťovňa môže vytvoriť zisk, iba ak si splní všetky povinnosti dané zákonom. V prvom rade je to nakupovať zdravotnú starostlivosť v rozsahu určenom zákonom č. 577/2004. Môžeme tomu hovoriť aj nárok poistenca na úhradu zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia. K definovaniu nároku, kam patria taxatívne vymenované choroby v prílohách zákona, je potrebné vytvoriť obyčajné nariadenie vlády. To však žiadna vláda od roku 2006 neurobila. Takže, aké podmienky má plniť zdravotná poisťovňa, keď nemá definovaný predmet poistenia? Teda povinnosť si nesplnil štát.
Druhá: Úrad pre dohľad mal byť od vlády nezávislým regulátorom, ktorého hlavnou úlohou voči zdravotným poisťovniam je po prvé kontrola ich solventnosti a a po druhé, či nakupujú zdravotnú starostlivosť v rozsahu stanovenom v citovanom zákone. Čo sa týka solventnosti, tak každá vláda, ktorá tu po roku 2006 bola, zmäkčovala pôvodne tvrdé kritériá solventnosti. Hlavnou príčinou bola zlá situácia v štátnej poisťovni, ktorej opakovane hrozil ozdravný plán alebo až likvidácia. Namiesto toho, aby vlády riešili problém hospodárenia „svojej“ poisťovne, znižovali latku náročnosti. Napriek tomu bolo opakovane potrebné Všeobecnú zdravotnú poisťovňu oddlžovať a keďže nalievanie peňazí zo štátneho rozpočtu je disciplína, ktorú ani EÚ, inak socialistická, až tak veľmi nepodporuje, dialo sa to opakovane pod rôznymi zámienkami.
Za povšimnutie stojí personálne obsadenie úradu. V prvom rade vyše roka nebol menovaný predseda úradu a akosi ani nikomu nechýbal. Vôbec od roku 2006, keď úradu bola odobratá jeho nezávislosť, s malou prestávkou počas Radičovej vlády, pristupovali vlády k predsedovi úradu ako k fajnovejšiemu referentovi ministerstva. Opakovane sa, podobne ako parametre solventnosti, zmäkčovali aj personálne podmienky pre šéfov zdravotných poisťovní aj Úradu pre dohľad. A tak osud troch pätín z 5,8 miliardy eur, ktoré pretečú cez štátnu zdravotnú poisťovňu, manažujú ľudia, ktorí by v súkromnom sektore nemali zverenú ani pokladničku na drobné nákupy. Súčasná predsedníčka úradu pravdepodobne nespĺňa kvalifikačné predpoklady, pretože jej chýba potrebná prax. Autor článku mal príležitosť čítať erudovaný právny rozbor, ktorý to celkom jednoznačne potvrdzuje. To však nie je až tak dôležité, pretože za predsedov úradu, s výnimkou prvých dvoch, boli vymenované často čudné existencie. Nedostatok praxe pani predsedníčka asi nahradila horlivosťou. Svojho času totiž horlivo šírila správy o tom, ako si Penta vyplatila značnú sumu za ocenenie dobrého mena alebo niečo podobné. Od tých čias panuje nechuť k súkromným poisťovniam. Táto transakcia sa stala počas prvej Ficovej vlády a nemohla sa udiať bez výslovného súhlasu Ministerstva financií a Úradu pre dohľad. Smutné je, že pani predsedníčka bola poradkyňou v poradenskej firme, ktorá pracovala pre Pentu. Tým, že vyniesla tieto informácie, určite porušila ak nie zákon, tak určite dobré mravy. Navyše táto transakcia nemala nikdy žiadnu trestnoprávnu ani inú právnu dohru.
Tretia: Zákaz alebo obmedzenie zisku sa prakticky netýka štátnej poisťovne. Niežeby mala výnimku, ale pre ňu je zbytočný. Za celé obdobie vytvorila možno raz, najviac dvakrát zisk vďaka kreatívnemu účtovníctvu, ktoré viedla. Upravovala svoje čakacie listiny, čím administratívne znižovala náklady. Dialo sa tak za Fica, ale aj za vlády Ivety Radičovej. Nakoniec, pani štátna tajomníčka, ktorá bola vtedy v manažmente tejto poisťovne, o tom tiež niečo vie. Napríklad, ak by Úrad pre dohľad svoje povinnosti vykonával dobre, musel by dať VšZP do ozdravného plánu už na prelome leta a jesene minulého roku, pretože hodnota vlastného imania bola pod zákonnou hodnotou 16,6 milióna eur. Ak by VšZP nedostala na jeseň 2020 198 miliónov eur od štátu pod titulom navýšenia základného imania, tak by mala k 31.12.2020 na účte len cca 25 miliónov eur. Čo je zúfalo malo. Jej rezerva by bola možno iba na jeden deň. Náš pôvodný zákon určoval povinnú rezervu minimálne na tridsať dní.
Ak by neboli sústavne upravované pravidlá platobnej schopnosti, napríklad tie súčasné už tento pojem ani nemajú, tak by ich, samozrejme, VšZP nesplnila. Podobne ako pri faktore kapitálovej primeranosti bol limit minimálne plus 3 percentá, VšZP ho mala v zápornej hodnote cca mínus 1,3 percenta.
Samozrejme, že sa dajú očakávať ešte aj iné psie kúsky, ako je napríklad zákaz krížového vlastníctva a podobne. O tom potom. Dalo by sa povedať, že súčasný manažment zdravotníctva plní všetky prvky Ficovej antireformy oveľa lepšie, ako to dokázal sám Fico za 12 rokov. Komu to prospieva? Občanom ani pacientom určite nie.
Zdroj:
.týždeň 1. 8. 2021
