Posledné dni na Slovensku pripomínajú panoptikum. Celé sa to začalo už v marci minulého roku tým, že Igor Matovič sa stal premiérom a Marek Krajčí ministrom zdravotníctva.
Kto poznal spôsob Matovičovho chápania politiky, jeho odpočúvanie partnerov a politické happeningy, ktoré organizoval, vedel hneď, že to dopadne, ako sa ľudovo hovorí, „nem dobre“. Marek Krajčí bol dovtedy v podstate neznámy, nikdy sa nijako neprejavoval. Štyri roky sedel v parlamentnom výbore pre zdravotníctvo, a to bolo tak všetko.
Po programovom vyhlásení vlády a najmä po vystúpení Krajčího v polovici apríla 2020 u Štefana Hríba v jeho relácii Pod lampou bolo jasné, že sa od svojho principála nelíši. Obaja riešili veci, ktorým nerozumeli, u Krajčího to bola katastrofálna chyba, pretože mal byť odborným ministrom, a nie Matovičovým miništrantom. Samozrejme, že pandémia komplikovala veci, ale v podstate aj akcelerovala poznanie ľudí, že Marek Krajčí tam naozaj od prvého dňa nemal byť, čo som aj povedal v tej istej relácii Pod lampou o týždeň neskoršie. Nebyť pandémie, prežil by asi o čosi dlhšie.
V podstate zdravotníctvo žilo v dvoch paralelných svetoch. Prvý, pandemický, je dnes už popísaný dobre. Najväčšia Krajčího vina spočíva v tom, že slúžil Matovičovi, hoci musel vidieť, že Matovič nie je schopný riadiť ani seba samého, tobôž nie boj s pandémiou. Názory odborníkov Matovič nielenže nerešpektuje, ale priam neguje. Mimochodom, odborníci. Z plejády ľudí na počiatku ostalo torzo o dva a pol človeku, pretože okrem Mikasa a Jarčušku, ktorí sú trvalo Matovičovi lojálni, tým „pol“ je kolega Krčméry, ktorý sa celkom necharizmaticky sem-tam približoval a sem-tam vzďaľoval, podľa (svojej) potreby. Všetci ostatní sa akosi vytratili vrátane exkandidáta na prezidenta a exministerky zdravotníctva.
Druhým svetom, mimo pandémie, je spôsob smerovania rezortu. Aby sme poznali, čo sa malo dosiahnuť, treba sa pozrieť na volebný program OĽaNO a Programové vyhlásenie vlády pre zdravotníctvo. O tom druhom som minulý rok viackrát napísal, tak iba stručne: najrozsiahlejšie, najdrahšie a najhoršie, navyše príliš veľa štátu. Ešte rozsiahlejší je volebný program plný sľubov v štýle veľkopekárne pečených holubov, no ani slovo o tom, ako to chce OĽaNO dosiahnuť.
V čase, keď ho tvorili, mali nejakých šesť percent a vtedy prakticky bez zodpovednosti halucinovali, nakoniec, papier znesie všetko. OĽaNO však utrpelo neuveriteľný výsledok, na ktorý neboli pripravení ani oni, ani my. Vo volebnom programe hnutia je v úvode napísané: „Cieľom má byť pacient a jeho zdravie. To si žiada zmeny v angažovanosti štátu, a to nielen ako regulátora, ale aj ako zdravej konkurencie pre privátnych poskytovateľov, keďže trh prakticky nefunguje. Je zmonopolizovaný a deformovaný oligarchami s prepojením na vládnych politikov“. Takže štát (sic) ,ktorý ma prinajmenšom dominantné postavenie, ak nie monopolné, pretože vlastní najväčšiu poisťovňu a všetky najväčšie nemocnice a ústavy, krajskými počínajúc, bude bojovať proti monopolu oligarchov. Akému? S takouto mentálnou výbavou, navyše s hypertrofickým zdôrazňovaním viery v Boha, ktorá je v poriadku u človeka, nie u ministra, nečudo, že Krajčí kopil chyby na chyby. V personálnej politike stihol zlikvidovať ako-tak fungujúci analytický tím na ministerstve. Analytici sú ako kvetinky, potrebujú slušné zaobchádzanie, ale aj vedenie a obojstranný rešpekt. Príkladom môže byť moja spolupráca s Petrom Pažitným. Výborných riaditeľov v čase pandémie nahradzoval ľuďmi oddanými viere, avšak pochybnej odbornej kvality.
Vyvrcholilo to v kardio ústave v Košiciach, kde vymenili predstavenstvo a miesto skvelého manažéra a prvého a jediného profesora kardiochirurgie na Slovensku, navyše v jednej z najúspešnejších slovenských nemocníc, a jeho kolegu, dlhoročného ekonóma, nahradili troma novými členmi: hutníkom bez kvalifikácie a falošným kardiochirurgom, ktorý je možno brušným chirurgom a možno ani to nie a ktorý si, jemne povedané, sfalšoval životopis a za ďalšieho, ktorý prišiel v decembri 2020 ako predsunutý výsadok a ktorý bol prvým povereným riaditeľom a prudko neobstál.
Správal sa ako Stalin, ktorý krátko pred napadnutím ZSSR vyvraždil kompletné vrchné velenie Červenej armády. Nečudo, že Nemci o pol roka boli pred Moskvou. Iným pozoruhodným činom bolo vykastrovanie poistného zákona, aké by ani Ficovi nenapadlo. Mantra o tom, že poisťovne sú nanič a treba ich zničiť, je jalová. Krajčí nebol schopný za rok nájsť predsedu Úradu pre dohľad, ktorý je okrem iného prinajmenšom taký regulátor zdravotných poisťovní, ako je NBS regulátorom bánk a komerčných poisťovní. Udelenie masovej výnimky na podávanie neregistrovanej ruskej očkovacej látky je už na hranici zneužitia právomoci činiteľom. Možnosť udeliť výnimku je v zákone preto, aby sa umožnil individuálny dovoz lieku na konkrétneho občana, napríklad pri vzácnych ochoreniach, alebo pri experimentálnom nasadení či testovaní na pár desiatkach ľudí. Výnimka napísaná na hlavičkovom papieri košickej nemocnice je ukážkou štábnej nekultúry. Nakoniec mu to zlomilo väz (a možno aj celej vláde). Krajčí nasadil latku tak nízko, že sa asi nedá podliezť. Nový šéf rezortu, nech to bude ktokoľvek, bude mať ťažkú pozíciu, pretože pokiaľ bude Igor Matovič premiérom, tak nie je reálna šanca niečo meniť. Navyše nikde nevidno človeka, ktorý by mal aspoň minimálnu víziu, kam má systém smerovať a ako to dosiahnuť.
Zdroj:
.týždeň 21. 3. 2021
