Testuj, testuj, vykrúcaj

Absolvovali sme celoštátne testovanie antigénovými testami na Covid-19. Netrúfam si hodnotiť medicínsky prínos takéhoto megatestovania, nakoniec, odborná obec epidemiológov, hygienikov a matematikov je v názoroch rozdelená.

Neviem, či priemerne jedno percento záchytu infikovaných s chybovosťou, akú tieto testy majú, je dobre alebo zle. V porovnaní s PCR testami, pri ktorých z 15-tisíc testovaných býva 2- až 3-tisíc pozitívnych, to jedno percento vyzerá zle. Pravda je, že PCR testy sú väčšinou cielené, buď ako dôsledok trasovania, alebo u tých, u ktorých sa už začínajú objavovať symptómy infekcie. Z tých 38-tisíc, ktorí sú pozitívni, nepochybne pár percent asi nie je infikovaných. Horšie je to u tých 3,75 milióna negatívnych občanov, pretože u nich teoreticky môže byť až desiatky percent falošne negatívnych. 

Nízka senzitivita antigénových testov sa preukázala porovnávacou štúdiou z PCR a antigénových testov, ktorú urobili v Prahe Motol. Preto je naďalej dôležite obmedzovať koncentráciu ľudí prinajmenšom dovtedy, kým nezačnú klesať pozitívni z PCR testov. Zatiaľ však krivka neklesá, skôr ešte stále stúpa. Celonárodne testovanie, ak pominieme jeho dobrovoľnosť, resp. nedobrovoľnosť, by sme nemali vnímať ako nejaké referendum o Matovičovi. Spomeňme si, ako bývala 99,9-percentná účasť na voľbách do Národného frontu, a to, že potom skoro sto percent hlasov bolo za. 

Úžasný výkon predviedli občania, ktorí prišli a najmä zdravotníci, vojaci, policajti, hasiči, záchranári, a samozrejme, aj samosprávy, a to často nie vďaka vláde, ale napriek vláde. Samozrejme, vyskytli sa aj drobné chybičky, niekde sa dlho čakalo, kým dodali minuté certifikáty alebo testy. Keďže druhé kolo bolo projektované iba v časti Slovenska, vláda skomplikovala situáciu, pretože nie je jasné, ako sa podarí identifikovať občanov, ktorí síce majú trvalé bydlisko v postihnutých okresoch, ale bývajú napríklad v Bratislave? Takých je iba v Bratislave vyše 200-tisíc, ak vychádzame z údajov mobilných operátorov. Ako preukážu negativitu, ak v občianke majú, napríklad, Námestovo a nebudú mať výsledok testu, pretože v Bratislave sa nerobil? Nájomnou zmluvou na byt alebo pracovnou zmluvou, alebo listom vlastníctva z katastra? 

Masové testovanie ukázalo ešte na ďalší problém. Odoberanie testov, teda biologického materiálu, ich vyhodnotenie, vedenie zdravotnej dokumentácie a vydávanie nálezov je nepochybne poskytovanie zdravotnej starostlivosti, čo je prísne regulované zákonmi, najmä zákonom o zdravotnej starostlivosti. V týchto zákonoch je definované, kto môže poskytovať zdravotnú starostlivosť, za akých podmienok, kde a za akých predpokladov.

Nejde nám o nejakú analýzu, čo všetko nebolo dodržané. Poskytovateľom môže byť iba ten, kto má licenciu alebo jeho zamestnanec, ktorý však musí mat príslušnú kvalifikáciu. Pôsobenie lekárov cudzincov z iných krajín je upravené zákonmi, a nie je to vôbec jednoduché. Vláda síce našla riešenie v tom, že pravdepodobne všetci zdravotníci boli zamestnaní na dohodu o vykonaní prác s Ústrednou vojenskou nemocnicou v Ružomberku. Otázne je, či všetci boli včas a riadne prihlásení napríklad do sociálnej poisťovne v zákonnej lehote, čo vyžadujú pracovnoprávne predpisy. 

Aj tie odberové miesta musia tiež spĺňať zákonnom definované kritériá, a to určite nebolo splnené. Je to dôležité okrem iného aj preto, že ak sa niekto z odberového tímu infikuje a bude mať komplikovaný priebeh s trvalými následkami, bude sa to hodnotiť ako choroba z povolania? Nemali byť všetci členovia odberného tímu povinne testovaní po piatich dňoch PCR testami? Viem že vojaci, policajti a hasiči budú, zdravotníci nie. A takýchto otázok ešte oveľa viac. Samozrejme, mimoriadna doba si vyžaduje mimoriadne činy, najmä ak vieme, že šťastie žičí pripraveným. 

V žiadnom prípade nechcem odstrašovať obetavých ľudí, a bez nich by to nešlo, iba si myslím, že sa na to nemyslelo. Ukázalo sa, že vláda slabo využila prestávku medzi prvou a druhou vlnou, aby okrem iných vecí, ktoré tiež neurobila, novelizovala zákony pre prípad mimoriadneho stavu. Keď už urobila niekoľko noviel (napríklad 125/2020Z.z.), nedajú sa pri takejto masívnej akcii plne aplikovať. Napríklad umožnila vojenským zdravotníkom odoberať vzorky (biologický materiál), ale nie civilnými zamestnancami. 

Aj medici od istého ročníka počas pandémie môžu pracovať v zariadeniach, ale nemyslelo sa na zahraničných. Síce sa uzákonila možnosť používať mobilné zariadenia, napríklad tie, ktoré už od jari slúžia ako odberné miesta. Zákon však vyžaduje, aby každé bolo presne definované. Všeobecne platí, že samospráva schvaľuje priestorové a technicko-materiálne zabezpečenie priestorov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, čo nepochybne tiež nebolo. 

Podľa literatúry výhodou antigénových testov je ich rýchlosť a nízke náklady. Prečo sa napríklad pacienti, ktorí boli ešte aj v októbri prijímaní do tak­zvaných bielych nemocníc, preventívne netestovali na covid? Neboli testovaní ani klienti domovov dôchodcov a personál. Ak o pätnásť minút po odbere môžeme vysloviť prinajmenšom podozrenie (vďaka antigénovým testom) na infekciu, značne to spresní včasné a cielené vyhľadávanie PCR testami. 

Opakované chyby, ktorých sa dopúšťa Igor Matovič, ako príklad môžu slúžiť  nevesty či pseudozrady, sa nedá zamaskovať žiadnymi umelo vyvolávanými škandálmi a ani hromadným celonárodným testovaním, dokonca ani maskáčmi ministra Krajňáka. Ak by boli antigénové testy nasadené včas, keď sa druhá vlna iba rozbiehala, mohlo byť všetko inak. Žiadne vykrúcanie toto konštatovanie nezmení.

Zdroj:
.týždeň 8. 11. 2020

Leave A Reply

Navigate