Bývalý minister zdravotníctva za Alianciu nového občana Rudolf Zajac pre HN.
Čo bolo cieľom vašej reformy?
Bolo ich viac. Jedným bolo nastaviť systém na existujúce zdroje, respektíve, že sa môžeme prikrývať iba takou veľkou perinou, akú máme. Iným bolo zvýšiť efektivitu systému. Všetci hovoria, že je málo peňazí, ale to dnes už nie je pravda. Problémom je však nízka efektivita. Z každej koruny či eura sa stráca viac ako 30 percent. Ďalším cieľom bolo zvýšiť zodpovednosť pacientov za svoje zdravie, poskytovateľov za poskytovanie zdravotnej starostlivosti a poisťovní za nákup zdravotnej starostlivosti.
Chceli ste aj viaczdrojové financovanie. Prečo sa podľa vás individuálne zdravotné poistenie doteraz neujalo?
Na to, aby ľudia mohli uzatvárať akékoľvek poistenie, je potrebné, aby bolo jasné, aké riziko to poistenie má kryť. Vláda dodnes nedefinovala nárok poistenca na rozsah zdravotnej starostlivosti, ktorý má byť hradený z verejného poistenia. Znie to jednoducho, ale je v tom veľa politických rozhodnutí, pretože to by musela vláda pripustiť, že časť zdravotnej starostlivosti má byť hradená občanom. To naráža na ideologickú dogmu premiéra Roberta Fica, že zdravotníctvo musí byť bezplatné. Nie je a ani nebude. Občania sú namiesto legálnych platieb prinútení uhrádzať neformálne, čo je iba slušné pomenovanie pre korupciu.
Riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky nedávno v rozhovore pre Denník N povedal, že zmeny, aké ste robili vy, sa už robiť nedajú. Dôvodom je podľa neho to, že vtedy neboli také striktné pripomienkové konania a také silné odborové združenia a komory. Súhlasíte?
Pán riaditeľ sa zjavne hlboko mýli. Legislatívne pravidlá boli rovnaké, ak nie prísnejšie ako teraz. Ibaže my sme boli oveľa lepšie pripravení a vedeli sme, čo chceme. A vedeli sme to aj presadiť.
Čo je teda podľa vás dôvodom, že sa také výrazné zmeny nedejú?
Bez toho, že by som chcel znevažovať súčasného ministra, vidím dva kardinálne problémy. Prvý, táto vláda neprekoná ideologickú bariéru o sne bezplatného zdravotníctva. V tom momente, ak minister nemôže definovať spoluúčasť pacienta, nemôže v podstate nič podstatné urobiť. Druhým dôvodom je pripravenosť. My sme mali detailne ujasnené, čo chceme urobiť. Nedá sa jeden deň doručovať poštu a na druhý deň robiť reformy zdravotníctva. Kým sa tento minister zorientoval, bol už najlepší čas na zmeny preč.
Zdroj:
Hospodárske noviny, 23. 10. 2017
