VšZP v rámci ozdravného plánu uvažuje, že by napríklad nehradila liečbu hepatitídy C u tých, ktorí majú piercing. Zdanlivo logické rozhodnutie, nakoniec, táto ozdoba sa sama do tela nenapichne. Aj tetovanie sa spravidla vykonáva v salónoch, i keď niektoré sú v prvej až tretej nápravnej skupine.
Lákavý nezmysel
K tejto úvahe poisťovňu viedla poisťovacia prax v komerčnom poistení, postavená na miere zníženia poisteného plnenia v prípade, keď prišlo k poistnej udalosti z nedbanlivosti, či pre porušenie zákona. Klasickým prípadom je dopravná nehoda pod vplyvom alkoholu.
Prenášať tieto princípy do zdravotného poistenia je lákavé, ale nezmyselné. Skôr či neskôr totiž VšZP príde k názoru, že nebude preplácať nielen choroby spojené s piercingom a tetovaním, ale ani liečbu HIV pozitívnych, toxikomanov, fajčiarov, alkoholikov. Ľahko by dospela k rozhodnutiu, že aj liečbu pacientov s vysokým cholesterolom, milujúcich bôčik a podobné lahôdky by nemusela platiť. Výborné by bolo, keby tam patrili aj kardiovaskulárne ochorenia. Ideálny stav vysokej efektivity poisťovne by nastal, keby úplne prestala platiť ochorenia a financovala by liečbu iba zdravých. Keďže téma vzbudila pozornosť, aj minister sa vyjadril, že ešte nevie, ako sa bude reagovať. Všetky spomenuté ochorenia patria podľa zákona o rozsahu do takzvaného prioritného balíka, teda nie je možné ich spoplatňovať. Na to by sa musel novelizovať zákon. Pamätníci si pamätajú, keď bolo potrebné v zákone upravovať úhradu liekov zo zdravotného poistenia a od pacientov, aký návrh do parlamentu išiel a ako skončil. Všetkých 150 poslancov sa stalo expertmi na liekovú politiku, pretože sa okamžite dostali pod tlak pacientskych organizácií, distribútorov a farmafiriem. Výsledok? Uvažované úspory ostali snom, náklady na lieky rástli na zhruba 35 percent výdavkov zdravotníctva, určite najvyšších v Európe. Tak by to dopadlo aj s chorobami.
Salóny pod kontrolou
Liečba hepatitídy C, ale aj ostatných spomenutých chorôb je nákladná a takmer naisto by pacienti nemohli platiť. Čo s nimi? Kto a ako spätne preukáže, že hepatitídu dostal poistenec z piercingu? Revízny lekár poisťovne? Nejaká komisia na bôčiky a piercing? Hneď, ako si tieto problémy uvedomia, objaví sa ďalší nápad. Aby časť spotrebnej dane z alkoholu a tabaku bola presmerovaná do zdravotníctva. Dovedené k dokonalosti – bolo by treba zaviesť daň napríklad z bôčika.
Tomu sa hovorí omašličkovať dane, alebo odborne, vopred určiť prerozdelenie. Znie to logicky, však? Proti sa musí postaviť každý rozumný ekonóm a dokonca aj nerozumný minister financií. V porovnaní s rovnou daňou, zavedenou druhou Dzurindovou vládou, máme neporovnateľne komplikovanejší daňový systém aj bez toho. Pritom riešenie nie je až také ťažké. V prvom rade je potrebné dostať pod kontrolu tetovacie a piercingové salóny. To je úloha pre verejné zdravotníctvo, aby zabezpečilo, že túto činnosť budú iba dobre vybavené pracoviská s príslušnou sterilizačnou technikou. Pre orgány štátnej správy – aby túto činnosť mohli vykonávať iba ľudia, ktorí na ňu získajú oprávnenie, teda aby to nebola voľná živnosť. Tí, ktorí veria, že by bolo potrebné spoplatniť bôčikárov, diabetikov narkomanov či tetovaných, by mali vedieť, že podľa reformných zákonov poisťovňa na návrh ošetrujúceho lekára môže spoplatniť liečbu u pacientov nedodržiavajúcich režim. A nepochybne, sladké u diabetika, cigarety u astmatika, alkohol u ľudí s ochorením pečene a veľa iných sem patria.
MUDr. Rudolf Zajac,
exminister zdravotníctva, poradca SaS
Zdroj:
Zdravotnícke noviny 9/2017
