Spečenie štátnej moci, poisťovne a Úradu pre dohľad do jedného paketu možno najviac ohrozuje zdravotníctvo
Dvesto dní je dvojnásobná doba, ktorá sa štandardne dáva iným rezortom, aby sa dalo urobiť prvé hodnotenie. Som trochu rozpačitý, čo považujem za miernejší výraz ako sklamaný. Tomáš Drucker dostal veľkú podporu verejnosti, možno navonok aj svojho principála Roberta Fica, asi preto, že R. Fico je majster mimikry. Jeho reči o voľných rukách a o pravom a ľavom zdravotníctve, ktoré sme počuli, boli už vtedy viac vtip ako realita. Ministra dokonca podporila aj odborná verejnosť, i opozícia. I keď nápad nazvať ho krízovým manažérom znel dobre, nie je jasné, aké krízy predtým riešil. Ak mal niekto na mysli Slovenskú poštu, alebo spájanie dvoch poisťovní, či poradenstvo ktorémusi z riaditeľov nemocníc, tak to určite žiadne krízy neboli. Navyše išlo o lokálne riešenia na úrovni podniku a nie o riešenie problémov komplexného systému, akým zdravotníctvo je.
Kto sa bál odchodu poistencov
Novinári sledovali niektoré nominácie do tímu. Dráždili R. Fica tým, že dokonca až dve mená vyhlásili za „Zajacových ľudí“. MUDr. Tomáš Szalay z HPI dnes robí nejakého čudného poradcu a moderátora, oficiálne tuším radí ktorémusi štátnemu tajomníkovi. Na čo je dobré tam pricmŕdať, vie asi iba on sám. MUDr. Tomáš Haško, MPH, je na významnom poste predsedu úradu pre dohľad, ktorý je však plne podriadený vláde, určite nie je nezávislý ani úrad ani on. Tým vyčerpala údajná personálna revolúcia svoje možnosti. Zdravotníctvo chronicky trápia problémy dlhu. Tie nie sú, ako sa domnievajú mnohí, dôsledkom nedostatku peňazí, ale najmä extrémne nízkou efektivitou systému. Dnes reálne máme signifikantne viac zdrojov na hlavu, či ako podiel na HDP ako napr. v Česku, avšak kvalita systému je výrazne horšia. Nehovoriac o tom, že nijakým spôsobom sa nevyrovnáme Čechom v excelentnosti. Problémy VšZP boli pomerne podrobne opísané v médiách, hlavne tie, ktoré spôsobili manipulácie s tvorbou rezerv. Málo, ak vôbec, sa však hovorilo o dvoch ďalších faktoroch. Ten prvý je, že štátna poisťovňa v rámci ročného zúčtovania zdravotného poistenia bude musieť vracať občanom rádovo 60 až 70 mil. eur. Keď vláda začala výraznejšie zdvíhať minimálnu mzdu, dohodla kompromis s podnikateľmi, že nebudú zdvihnuté aj zdravotné odvody. Plné ústa balíčkov, ktorými si vláda podkupuje voličov, viedlo k tomu, že zdravotné odvody začala používať ako nástroj svojej politiky rozdávania. Sama porušila základy solidarity, na ktorom je celý systém postavený, všetko v mene princípu po mne potopa. Ďalším faktorom je, ako už bolo povedané, že Úrad pre dohľad je podriadený vláde. Ako môže nezávisle kontrolovať štátnu poisťovňu, ak nevyhovujúci výsledok kontroly môže viesť k likvidácii ľudí na Úrade a nie problému. Navyše aj Úrad aj akcionár poisťovne, teda ministerstvo zdravotníctva, hoci vedeli o probléme už niekedy v júni 2016, čakali do konca septembra s ich zverejnením, pretože vtedy je koniec prestupovým termínom do iných zdravotných poisťovní. Vari sa báli, že by ľudia hromadne opustili štátnu poisťovňu? To by jej, mimochodom, iba pomohlo. Treba však povedať, že zabezpečenie zdravotnej starostlivosti občanom by nemalo byť nijako ohrozené za predpokladu, že budú aspoň ako-tak dodržiavané platné zákony. Samozrejme, že ďalším faktorom problému VšZP boli viac menej neférové spôsoby nákupu zdravotnej starostlivosti, vyjadrené jednoducho Teta Anka a podobne. Tu milión, tam milión…
Neschopnosť aplikovať zákony
T. Drucker prezentoval niektoré svoje plány. Žiadne zmeny, iba drobné a možno aj zbytočné úpravy. Napr. novela zákona, týkajúca sa reexportu liekov. Reexport nie je výsledok chamtivosti firiem, ale necitlivého nastavovania cien. Takzvaným referencovaním – porovnávaním cien sme dosiahli, že máme asi tretiu najnižšiu cenu liekov. Ale lieky nemáme, pretože sa ich oplatí spätne vyvážať. Novela zákona, ktorá ma tomu brániť, sa dá ľahšie obísť ako bežná bratislavská dopravná zápcha. Alebo, minister chce urobiť zákon o lekárskej službe prvej pomoci. Nikde v reformných zákonoch, ktoré mimochodom Fico/Nefico na počudovanie platia vyše dvanásť rokov, nenájdete nikde zmienku, že zdravotné poisťovne zabezpečujú, presnejšie, nakupujú u poskytovateľov zdravotnú starostlivo od 7.00 do 16.00 hod. Ak nezabezpečujú 24 hodín dostupnú zdravotnú starostlivosť pre svojich poistencov, majú dosať po nose, a na to by tu mal byť Úrad pre dohľad. Takže problém nie je v neexistencii zákona, ale v neschopnosti aplikovať existujúce zákony. Na začiatku som mu poradil, že by mohol zaviesť princípy „corporate governance“ (kolektívne riadenie) do riadenia nemocníc. Alebo auditovateľné podvojné účtovníctvo nemocníc, na to netreba zmeniť ich právne postavenie, iba spolu s ministerstvom financií vydať vyhlášku. T. Drucker sľuboval aj plošné hromadné nákupy. To je výborný nástroj pre nákup možno aj 80 percent všetkých liekov, zdravotníckeho materiálu, textilu, jednoduchých prístrojov a všetkého možného. Prvé dva kroky však urobili úplne zle. Začal sa hromadný nákup CT prístrojov. To by možno bolo v poriadku, nakoniec na svete tieto stroje vyrábajú v podstate iba štyri firmy. Podmienky sa však vypisovali na dve z nich. A je poorané… Štátna, ale aj ostatné poisťovne preplácajú drahý špecializovaný materiál niektorým poskytovateľom. Tento materiál nakupujú nemocnice na základe tendrov u dodávateľov za vysúťažené ceny. Začiatkom októbra VšZP oznámila nemocniciam, že mení ceny, ktoré im bude preplácať za tento materiál. Bum bác… Inak povedané, rozdiel medzi zmluvnou cenou, ktorú má nemocnica zaplatiť dodávateľom a tou, čo dostane od VšZP, má znášať zo svojho. Iba pre ilustráciu – to by pre špecializovanú nemocnicu znamenalo zaplatiť zo svojho rádovo 200 000 – 300 000 eur mesačne. Kde by na to zobrali? Spustila sa lavína problémov, niektoré dodávky sa pozastavili. Nový, októbrový cenník, ktorý zverejnila štátna poisťovňa, bol tak chaoticky urobený, že dokonca jedna a tá istá vec mala úplne rôzne ceny. Navyše ceny, ktoré navrhli, boli často hlboko pod výrobné ceny. Argumenty, že sa porovnávali tri podobné krajiny neobstoja, pretože ceny boli niekedy aj 40 percent pod českými cenami. Treba vedieť, že v Česku sa ceny drahého materiálu dohovárajú s poisťovňou dopredu, aby bolo jasné, že sú ako-tak reálne. Po chaotickom mesiaci sa ukázali dve zaujímavé veci. Že VšZP musela reparovať cenník pre nemocnice, ale – a to je možno ešte dôležitejšie, že niektoré ceny vznikali na ministerstve. To však nie je nákupca služieb, tým je poisťovňa, ale je jej akcionárom. Spečenie štátnej moci, poisťovne a Úradu pre dohľad do jedného paketu, je to, čo možno najviac ohrozuje zdravotníctvo. Ak k tomu gulášu pridáme horlivosť Miroslava Beblavého, máme všetky ingredience na bolesti brucha pokope. Pán poslanec má momentálne hlavnú agendu poukazovať na rozkrádanie systému. V tom ho treba podporovať. Ale nie všetko je tak, ako to vidí. Ak fanaticky vidí všade kradnutie, mal by sa napr. spýtať kardiochirurgov, či dokážu všiť do srdca každú chlopňu, veď chlopňa ako chlopňa. Roky sú trénovaní povedzme na nejaký typ chlopne, stentgrafu a podobne. Platí zásada nihil nocere. Aj pre pána poslanca.
Volovina za 300 mil. eur
Zdravotníctvo má pred sebou veľké výzvy. V prvom rade nie iba likvidovať dlh nemocníc, ktorý spolu so štátnou poisťovňou sa blíži ku 800 mil. eur, ale urobiť také systémové zmeny, ktoré budú brániť v jeho vznikaní. V tejto veci sa neudialo už desať rokov nič, a ako sa zdá, ani neudeje. Slovensko potrebuje dobudovať sieť komplexných kardiologických ústavov. Musí sa investovať do onkológie a vybudovať ústav v Banskej Bystrici. Potrebujeme jedno až dve spinálne centrá. Chýba nám komplexné centrum cievnych mozgových ochorení. Slovensko nebuduje excelentnosť a ak aj sa o niečom uvažuje, tak o volovine za 300 mil. eur, ktorú chceli postaviť na mieste bývalej vojenskej nemocnice na Patrónke. Pri tom Penta ide postaviť nemocnicu rovnakú, ak nie lepšiu nemocnicu, za tretinu ceny. Úvahy, že aj štát niečo urobí napr. s tým, že obnoví Rázsochy, sú naozaj scestné… Nemôžeme investovať do projektu, ktorý vznikol pred päťdesiatimi rokmi, samá chodba a schodisko, podobný nezmysel stojí v Košiciach. Zbytočne vynaložené peniaze na eHealth a PPP projekt nemocnice pacientom neposlúžili, iba pripravili systém o desiatky miliónov eur. Tie by sme napr. mohli investovať do centra excelentnosti, slúžiaceho na komplexnú liečbu mozgových cievnych príhod, vrátane neurochirurgie, rehabilitácie a doliečovania. A že k tomu netreba ani novú búdu, môže vidieť každý, kto navštívi I. neurologickú kliniku v Bratislave na Mickiewiczovej ulici. Hovorí sa, že šťastena praje pripraveným. Hovorí sa, že najviac sa dá urobiť v prvom roku vlády. Je to pravda. Môžeme držať palce ministrovi zdravotníctva, rozpaky z jeho pôsobenia však asi nezmiznú, skôr naopak.
MUDr. Rudolf Zajac,
exminister zdravotnictva
Zdroj:
Zdravotnícke noviny 46/2001
