Tento rok bude troje volieb. Prezidentské, práve sú v polčase, ďalšie do europarlamentu a nakoniec župné. To vyžaduje tri kampane, ktoré, zdá sa, vyčerpávajú politikov tak, že sem- tam hovoria to, čo si myslia.
Napríklad Zuzana Martináková. Chce kandidovať všade, kam sa dá. Tak už skoro kandidovala za primátorku Bratislavy, teraz sa jej zasa zachcelo prezidentovania. Niektorí by sa aspoň potešili, že tam máme ženu. Navyše mamu, ktorá upratuje najmä vtedy, keď netreba. Urobila čistky vo svojej strane dva týždne pred voľbami a miesto zostavovania vlády zostavila investorom zoznam dlhov.
Napríklad aj zakladateľa strany vyupratovala ešte pred zakladajúcim kongresom. Keď sa jej novinári pýtali po prvom kole, či podporí Ivetu Radičovú, tak čosi zaševelila o tom, že všetko je vec rokovaní, ceny a obchodu. Normálne o tom politici často nehovoria, ale únava z drahej kampane otupila ostražitosť. Zo všetkého zostali len, ako vždy, slobodné fóry. Možno že jej ide naozaj viacej o biznis ako o službu občanom.
Ivan Gašparovič je tiež unavený, pretože za päť rokov prezidentovania neurobil toľko služobných kilometrov, koľko teraz v kampani. Má však veľkú výhodu. Keďže vlastnými myšlienkami veľmi neoplýva, stačí mu myslieť národne a cítiť sociálne, nehrozí, že by čokoľvek múdre povedal. Podľa prieskumov bol favorit favoritov, výsledok však môže byť úplne iný. To ho musí znervózňovať, veď jeho víťazstvo mala byť tutovka a mal mať čas na finále hokejovej ligy. A jeho bývalý principál sľuboval v súvislosti s Gašparovičom verejnosti senzáciu na nejakej diskete.
Exprincipál je však tiež dlhodobo unavený, senzácia sa nekoná a jemu ostalo to, čo vedel najlepšie. Detské konšpiračné hry. Je jedno, či Gašparovič v niečom namočený bol, alebo nebol, pretože jeho nový principál so značne retušovanou tvárou na spoločných bilbordoch mu aj tak maximálne pomáha. To však stojí nejaké sily. Je tak unavený, že sa pozabudne a rozhorčene vyhlási nejakého chudáka, ktorému zobrali vlastnú zem, za plateného agenta Radičovej. Bolo by to celkom na zasmiate, zlé je však, že tento človek to myslel vážne. Je to v ňom, nepozná iné, iba triedny boj a diktatúru. Mozog sa vyretušovať nedá.
Naozaj vážnym súperom Gašparoviča mala byť iná žena, Radičová. Jej únava má inú, zvláštnu podobu. Týka sa chápania sveta. Jej vzorom v politike je Brigita Schmögnerová. Radičová začína budovať nejaké čudné mosty a vyhlasuje, že vlastne ona chcela veľkú koalíciu so Smerom v roku 2006. Na otázku prečo, odpovedala, že by tá koalícia bola stabilná. Ako keby táto dnešná nebola iba stabilná, ale priam poslušná, a to aj bez nej a SDKÚ. Podobnými výrokmi v podstate podráža SDKÚ aj Dzurindu. Mimochodom, aj Gašparovič, ak bude naďalej prezidentom, skoro celkom isto podrazí Fica.
Najlepším kandidátom bol František Mikloško. Bol by to prezident, akého Slovensko potrebuje. Človek, ktorý nelavíruje, nebaží po pocite moci. Svojou kampaňou návratu k novembru ’89 udrel klinček po hlavičke. Totiž nebyť novembra, máme tu ešte stále tuzex, všetky tie ústredné výbory, výjazdne doložky a devízové prísľuby a Fica niekde v aparáte strany. November je to, čoho sa Fico, Gašparovič a spol. boja ešte viac ako čert svätenej vody. Je o slobode a spravodlivosti.
Škoda však, že Mikloško si nakoniec dal tým kladivkom sám po prstoch. Pretože nevidí rozdiel medzi Gašparovičom a Radičovou. Ten prvý je typickým prototypom ponovembrového komunistu, ktorý v mene národa a sociálna využíva celkom bezostyšne každú príležitosť pre seba. Je pravda, že Radičová sa naozaj dobre cíti naľavo aj so všetkým zlým, čo je s tým spojené. Je v podstate nekomunistický sociálny demokrat. Aj preto prekáža Smeru, zbierke komunistov všetkého rangu. Keď už nemôže byť Mikloško prezidentom, je ona jedinou možnosťou, hoc iba na malú šancu, na začiatok zmeny, vedúci k návratu novembra. Bude určite lepšou vizitkou Slovenska, ako by ňou bol bezcharakterný oportunista.
Rudolf Zajac
autor je bývalý minister zdravotníctva
Zdroj:
Pravda 31. 3. 2009
