Exminister zdravotníctva Rudolf Zajac v rozhovore pre HN:
Štyri roky reformoval zdravotníctvo. Dnes sa prizerá, ako Ficova vláda jeho kroky ruší. Podniká, v španielskom Tenerife chce predávať slovenské minerálky a tokajské víno, ale pripravený je aj na návrat do politiky a dokončenie reforiem. Na rozdiel od svojho nástupcu Ivana Valentoviča, ktorý napriek niekoľkým žiadostiam HN rozhovor doteraz neposkytol, on na naše otázky odpovedať problém nemá. Rudolf Zajac.
Súčasná vláda cez Ivana Valentoviča ruší to, čo ste vy urobili. Nehnevá vás to?
– Nie. Dalo sa to čakať. Na druhej strane zatiaľ nepreukázali schopnosť to naozaj reálne rušiť, zatiaľ stále chodia po povrchu. Nebude až taký veľký problém to po nich zreparovať – zatiaľ. Nariadenie vlády o poplatkoch nezrušili, len doň vpísali nulu.
Dobre, ale zobrali tým zo systému len vlani dve a pol miliardy korún…
– To musí trápiť tých, ktorých sa to týka.
Neobávate sa ani avizovaného zrušenia či „zlúčenia“ zdravotných poisťovní?
– Tento projekt akéhosi vytrestania súkromných poisťovní pôjde skôr či neskôr do útlmu. Jediné, čo bude teraz dôležité, aby veľmajster populizmu našiel nejaký dobrý výklad, prečo to neurobil. Už som také niečo aj do ľavého ucha začul – že kolegovia to nechcú…
Máte na mysli premiéra Róberta Fica a minulotýždňovú Koaličnú radu, kde mu návrh na jednu zdravotnú poisťovňu zablokovali Ján Slota a Vladimír Mečiar?
– Áno. Potom zistia, že je nevykonateľné aj to, že by mali všetci takzvaní štátni poistenci prejsť do štátnej poisťovne.
Nebojíte sa teda, že narobia v zdravotníctve veľké škody?
– Ale narobia, finančné. A morálne, pretože znova sa bude hospodáriť od buka do buka a nakoniec vymáhať peniaze do deravého systému. Budú obrovská dlhy, už teraz môže niekto začať vymýšľať Veriteľa II. Hoci Veriteľ bol neopakovateľný v myšlienke. Tým sme
vyrazili dych všetkým kšeftárom.
Systém ste síce oddlžili takmer na nulu, ale nemocnice sa zas začali zadlžovať. A nie sú to len fakultné – samosprávne a akciové nemocnice vykázali minulý rok dlh takmer 2,3 miliardy korún…
– Je pravda, že nemá význam iba zlikvidovať dlhy. Druhým krokom musia byť tvrdé rozpočtové obmedzenia. A to je transformácia na akciové spoločnosti. To už sú iné žartíky. Ak totiž akciová spoločnosť vytvorí dlh, skončí v konkurze. Jej manažér zodpovedá vlastným majetkom. Čím zodpovedajú riaditelia verejnoprávnych nemocníc za tie nekonečné dlhy? Bolo chybou vlády, ktorej som bol členom, že transformácia nebola urobená.
Terajšia vláda nemá v úmysle pokračovať v transformácii. Naopak. Dá sa odhadnúť, ako môžu dlhy ďalej narastať?
– Trend bude päť až desať miliárd ročne. Je len otázkou času, kedy sa začne kšeftovať s pohľadávkami alebo kedy zhoršená platobná disciplína začne dodávateľov nútiť zvyšovať ceny, aby si pokryli riziko. Tá špirála sa zase rozbieha.
Minister Valentovič zatiaľ pôsobí veľmi opatrne, nesamostatne. Vy ste s ním spolupracovali, ked‘ on ako riaditeľ štátnej Spoločnej zdravotnej poisťovne ju transformoval na akciovú spoločnosť. Ako by ste ho charakterizovali?
– Stretol som sa s ním práve pri transformácii. Vôbec ten zákon nepochopili a transformovali ju úplne zle. Do základného imania vložili aj nedobytné pohľadávky miesto toho, aby využili Veriteľa. Akcionári – ministerstvo vnútra, dopravy a obrany potom museli zo svojich kapitálových výdavkov zvýšiť základné imanie Spoločnej poisťovne o 450 miliónov korún.
Prekvapila vás jeho nominácia?
– Povedal som to aj verejne, že je to človek z rezortu, ktorý aspoň vie, čo je nákup, čo je poskytovateľ, a čo je ambulantný lekár. Lebo pri tej zostave, ktorá sa okolo Smeru motala… Boli tam aj ľudia, ktorí ani netušili, ako to funguje.
Takže to bola najlepšia voľba?
– Kvázi kvalifikáciu mal možno lepšiu ako ja z hľadiska histórie. Robil v nejakej vedeckej komisii, poisťovniach… Všade, kde ho dali, tam bol. Zatiaľ pôsobí veľmi rozpačito. Potom má takú mediálnu smolu, že keď aj niečo konečne povie, je to dosť veľký nezmysel. Napríklad povie, že zavrime týchto deväť nemocníc. Ale nemá na to ani riadne argumenty, ani nástroje. Jediným, ktorý na to môže použiť, je nákupca, teda poisťovňa. Ale ako to chce urobiť, keď súkromným poisťovniam povie, že ich zničí. Zo šiestich štyri tak vyplašil na smrť, že budú bojovať o holú existenciu. Potom sú len prekvapení aj s Balázsikovou (Siluia Balázsiková – hovorkyňa ministerstva zdravotníctva – pozn. red.), ktorá pôsobí kompaktnejším dojmom ako celý Valentovič, keď im zrazu povie Združenie zdravotných poisťovní, že my sme sa takto nedohodli, bude to inak.
Ako odborník vás teda nepresvedčil..
– Valentovič pôsobí hrozne neistým dojmom. Je to zrejme človek, ktorý nemá rád konflikty, ale na tej stoličke nemôžete existovať bez konfliktov, pretože vždy niekomu „šliapete na kurie oko“. Je ťažko uchopiteľný, nie je po ňom žiadna stopa. Dosť dobre neviem, čo je jeho názor a čo je oficiálny názor Smeru alebo koho. A že sú klebety, že ho riadi Páska (Pavol Páska – predseda NR SR, bývalý tieňový minister zdravotníctva Smem-SD – pozn. red.), to je ich problém, lebo je to aj ich zodpovednosť. Ale pre výsledok to nie je podstatné.
Čo by bolo teraz potrebné urobiť?
– Dokončiť transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti, nechať VÚC, aby ukončili svoje transformácie, pracovať na liekovej politike, tam nám utekajú peniaze. Tam odtieklo päť až šesť miliárd korún. Liekové firmy musia tejto vláde postaviť pomník. Na ministerstve sú ľudia, ktorí tam do roku 2002 šafárili neuveriteľným spôsobom. Kategorizácia sa zvrhla na netransparentné veci – naposledy kategorizovali lieky na chudnutie. To znamená, že bude verejné zdravotné poistenie prispievať, aj keď to teraz preženiem, nenažrancom. Potom nebudú peniaze na lieky, ktoré naozaj zachraňujú život. A výsledkom je, že napriek zníženiu DPH im stúpli výdavky na lieky. Nie sú potrebné veľké zmeny, len zvyšovať efektivitu systému a sústavne zapchávať diery. Lebo tento systém má jednu úžasnú vlastnosť – každú dieru nájde, dokáže navŕtať a odčerpať peniaze inam.
Súčasná vláda vám, naopak, vyčíta, že vy ste umožnili odlev peňazí, keď ste sprivatizovali najlukratívnejšie časti…
– Neexistuje lukratívnejšia alebo menej lukratívna časť.
V systéme je stále málo peňazí. Lekári sú kvôli platom po roku opäť v štrajkovej pohotovosti. Nemohli ste aj vy dať po Veriteľovi do zdravotníctva viac peňazí – napríklad vyššími odvodmi za štátnych poistencov?
– Mohli, samozrejme.
Prečo ste to potom neurobili?
– Pretože na to musí byť ochotná vláda aj parlament. A to je možno tiež jedna z chýb vlády, ktorej som bol členom. Ja som už vtedy nemal politické krytie a Dzurinda bol ochotný sa na túto tému baviť, len keď mu už tieklo do topánok, keď už po ňom hádzali plášte. Ale pokiaľ ministerstvo financií nesúhlasí, minister zdravotníctva nemôže nič zvyšovať. Hoci ekonomický rast to dovoľoval.
Ako s odstupom času hodnotíte svoje pôsobenie?
– Nikdy sa vám nepodarí urobiť všetko. Urobili sme množstvo chýb, vláda aj ja. Ale nastavili sme správny smer a urobili zásadný obrat. Slovenský volič však rozhodol, že chce veriť v dobro štátu, ktorý sa oňho postará.
Ste teda spokojný?
– Asi som chcel za štyri roky urobiť viac ako sa dá. Ak sa nám to podarilo v „manuáli“ – v zákonoch – tak sa nám to nepodarilo úplne presadiť v praxi.
Čo dnes robíte?
– Roboty mám viac, ako som čakal. Mám poradenskú firmu. Pomáham niektorým poisťovniam na príprave zmlúv na budúci rok. Pracujem na tom, aby sme dokončili, čo sme nestihli – pripravujem platobné mechanizmy a chcem do konkrétnejšej podoby dostať myšlienky sociálno-zdravotnej ochrany občana. Keď zas príde vláda orientovaná viac smerom na osobnú zodpovednosť občana a
menej bude preferovať kolektívnu nezodpovednosť, potom bude treba reformu dokončiť a opraviť chyby, ktoré sa teraz dejú.
V minuloročných parlamentných voľbách ste kandidovali za OKS. Máte ešte politické ambície?
– To sú dve rôzne veci.
Ako to potom chcete presadiť?
– Ako nestraník som sa stal ministrom zdravotníctva a napodiv som tam zostal štyri roky. Ja mám obrátené garde: najprv musí byť myšlienka, verifikovaná v diskusii a sformulovaná a publikovaná. Pokiaľ sa ukáže, že je opcia – keď v minulých voľbách Pavol Rusko dostal osem percent a možno nejaké promile aj preto, že som s ním spolupracoval, a všetci cítili, že tú zmenu v zdravotníctve treba vykonať, ak príde taká opcia, ako odborník sa do toho pustím.
Ktoré strany by vám ponúkli takú opciu?
– Keďže tam musí byť vždy veľký prvok osobnej zodpovednosti občana, logicky to bude kooperácia medzi OKS, KDH, možno SDKÚ a SMK – stará pravicová koalícia.
Spolupracujete už dnes s niektorými z týchto strán?
– Samozrejme, že najbližšia mi je OKS.
Na Tenerife ste si boli oddýchnuť. Ono to však môže vyzerať, že ste sa tam boli „schovať“. Nie je to tak?
– Mal som na to tri dôvody. Prvý – dvesto dní som sa nechcel vyjadrovať k zdravotníctvu. Druhý dôvod bol, že ten rezort je naozaj ťažký a po štyroch rokoch som si naozaj potreboval odpočinúť. A tretí dôvod bol, že som nepokojný človek. Chcem robiť biznis a Tenerife poskytuje aj veľké možnosti sprostredkovať investície pre solventných ľudí. Chcem tam aj predávať slovenské minerálne vody a tokajské víno.
Už sa vám tam podarilo aj niečo zarobiť?
– Ešte nie. To bude ešte dva roky v strate.