Poistenci sú na hrane únosného doplatku

Minister Rudolf Zajac o vývoji výdavkov poisťovní a občanov na lieky

Minulý rok bol v oblasti liekovej politiky na Slovensku prelomový, pretože priniesol úplne ojedinelý výsledok – výdavky na lieky z verejných fondov sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom znížili. Na druhej strane aj tak, ako nikdy predtým, vzrástli doplatky pacientov k čiastočne hradeným liekom. Aký by mal byť vývoj v ďalších rokoch?

Oficiálne údaje vychádzajúce zo spotreby liekov podľa hlásení zdravotných poisťovní hovoria, že v roku 2004 klesli oproti roku 2003 náklady poisťovní na lieky 4 % a doplatky pacientov sa zvýšili o 55 %. Ide o realitu, aká bola, i keď doplatky mohli byť, ako zdôrazňuje ministerstvo zdravotníctva, hypoteticky nižšie. Aká by mala byť miera rastu nákladov na lieky a miera rastu spoluúčasti poistencov v nasledujúcich rokoch z pohľadu ministerstva zdravotníctva? Na túto otázku ZdN odpovedal minister zdravotníctva SR Rudolf Zajac: „To je dobrá otázka, ideálny pohľad by bol že žiadny rast. Ja by som bol rád, keby ceny liekov reagovali na dva parametre, na ktoré dnes nevládzu reagovať – na zmeny v kurze slovenskej koruny a na infláciu. Bol by som rád, keby náklady na lieky reagovali na prirodzenú infláciu. To znamená, pokiaľbola vlani inflácia 7 % a my sme išli s nákladmi dole o 4 % , tak je to dobrý signál. Samozrejme, ceny liekov sú inak regulované a nereagujú na infláciu tak ako iné komodity. Ideálne by bolo, keby náklady vedeli rásť vo vzťahu na reálne mzdy.“

Čo sa týka kurzu slovenskej koruny minister zdôraznil, že väčšina liekov sa dováža z tzv. eurooblasti a maximálne ceny mnohých z nich sa stanovili pre niekoľkými rokmi, a to v slovenských korunách podľa vtedy aktuálneho výmenného kurzu za euro, ktorý bol 42 až 43 Sk a v súčasnosti je okolo 38 Sk. Ešte výraznejšie sa začala zhodnocovať koruna oproti americkému doláru. „Lieky však nereagovali, euroefekt sa tu vôbec neobjavil, aj preto, že firmy tak kompenzovali isté straty, ktoré mali v rámci fixného doplatku. Je to korektná vec, nakoniec púšťanie ceny nadol je vždy na úkor niečoho,“ poznamenal šéf rezortu a ďalej reagoval na druhú časť otázky: Čo sa týka doplatku, to je ťažšia otázka. Naozaj sú dnes naši poistenci na hrane toho, čo môžeme považovať od nich za únosný doplatok. Najväčším rizikom fixného doplatku je to, že jeho aplikácia je v rukách lekárov, nie v rukách ministerstva. Ak si lekár neuvedomí, že pri lieku sa zmenil doplatok, pretože prišla rovnaká, ale lacnejšia molekula, tak pacient začne finančne krvácať. To hovorím úplne otvorene.“ Podľa predstavy MZ SR by firmy mali venovať viac pozornosti školeniam lekárov, ktoré by sa zamerali na preskripciu, generickú substitúciu a kvalitu liekov. Ďalej treba učiť pacientov, aby prejavovali záujem o finančnú stránku liečby. „Všade v Európe sú občania naučení, že sú to ich peniaze, z ich vrecka a že nie je na tom nič neslušné, keď sa spýtajú na najvýhodnejší liek lekára alebo lekárnika, alebo aj ministra či distribučnej firmy. Musíme veľmi pracovať s našimi poistencami, pretože je to ešte taká posvätná úcta, najmä u staršej generácie, že sa nepatri niečo spýtať pána doktora alebo v lekárni.“

MZ SR predpokladá, že náklady zdravotných poisťovní na lieky vzrastú v tomto roku o 5 % a doplatky pacientov na lieky sa znížia o 10 %. „Trend je dobrý, považujem ho za veľmi dobrý. Rovnovážny stav na trhu sa pomaly vytvára, samozrejme, firmy majú snahu pretláčať sa na trhu, na druhej strane by sa štát mal vedieť dostatočne brániť. Zdravotné poisťovne a distribučná sieť by mali pravidlá vyvažovať,“ zhrnul pre ZdN minister R. Zajac.

Magda Žiaková

Zdroj:
Zdravotnícke noviny 31/2005

Leave A Reply

Navigate