Minister zdravotníctva Rudolf Zajac tvrdí, že jej úlohou bolo dokončiť ročné zúčtovanie v záujme stabilizovania financií
V druhej polovici apríla bola mediálne azda najviac prezentovaná problematika novely zákona o zdravotnom poistení, keďže podľa pôvodného návrhu Ministerstva zdravotníctva SR mali živnostníci platiť vyššie odvody. Okolo tohto zámeru sa rozprúdila vášnivá diskusia a búrka protestov, po ktorej nakoniec vládny kabinet schválil návrh doriešenia odvodov bez ich zvýšenia. Čo viedlo ministerstvo zdravotníctva k predloženiu pôvodného návrhu o zdravotných odvodoch? To bola ústredná téma diskusie v TA 3 v Analýzach a trendoch (19. apríla 2005), ktorej účastníkmi boli minister zdravotníctva SR Rudolf Zajac a moderátor Róbert Žitňanský.
Moderátor: Pán minister, predpokladali ste, keď ste predkladali návrh novely zákona o zdravotnom poistení, že sa strhne taká búrka protestov a nesúhlasu s vašimi návrhmi?
Minister R Zajac: Nepredpokladal som to, najmä preto, že novela sa vôbec nedotýkala zvyšovania odvodov do zdravotného poistenia; zvýšenie, ktoré mohlo nastať, bolo len vedľajším produktom, a pritom išlo len o minimálne zvýšenie. Táto novela vôbec nemala ambíciu zvyšovať poistné. Jej úlohou bolo dokončiť ročné zúčtovanie, čo je veľmi významný prvok pre stabilizáciu financií. Išlo o spresnenie v niektorých skupinách poistencov – najmä konateľov, umelcov a podobne. Zámerom bolo vyriešiť až filozofický problém – či sú poistenci takzvane dobrovoľne nezamestnaní alebo samoplatitelia. To bol cieľ tejto novely. Ak chceme urobiťročné zúčtovanie, pričom po prvýkrát aj štát má svojich, taxatívne vymenovaných poistencov – a nie nejaký abstraktný balík, tak potom si musíme uvedomiť, že poistenec môže byť jeden mesiac živnostníkom, v ďalšom môže byť zamestnaný, ale v tom istom mesiaci môže byť aj práceneschopný, ale: môže byť aj nezamestnaný – či už nútene alebo dobrovoľne. Navyše to môže byť dôchodca alebo študent, a to všetko sú súbehy rôznych činností. Preto z technického hľadiska bolo vypracovanie novely nesmierne ťažké. Strhol sa veľký krik a poviem otvorene, na začiatku som sa trochu aj hneval, lebo produkt nejakého zvyšovania odvodov nebol témou dňa. Nebyť určitého dobrého následného riešenia v podobe zmeny koeficienta o 14 desatín, tak by sme s touto novelou mohli aj „maturovať“.
Moderátor: Z toho, čo ste povedali, vyplýva, že v súčasnosti je možné meniť režim, v ktorom je človek zaradený, podľa toho, ako sa podľa možnosti vyhnúť plateniu odvodov. Možno povedať, že cieľom novely bolo urobiť poriadok, aby sa až tak jednoducho nedalo unikať plateniu odvodov?
Minister R Zajac: V pôvodnom vládnom návrhu sme konkrétne vymenovávali, že ten a ten poistenec toho a toho si bude platiť sám… Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny aj z obavy, aby sa niektorí ľudia aspoňformálne nedostali do systému ako nezamestnaní, presadilo tzv. negatívny zoznam. Jednoducho povedané, poistenec sa musel hľadať, kam vlastne patrí. Ukázalo sa, že to nebola tá najlepšia cesta. Musíme sa vrátiť k nášmu pôvodnému návrhu, k tzv. pozitívnemu zoznamu. Pozornosť musíme venovať ročnému zúčtovaniu; nebude nás zaujímať, či poistenec v jednom mesiaci zarobil trebárs 30-tisíc korún, v druhom 5-tisíc, v treťom bol nezamestnaný, ale nás bude, podobne ako pri daniach zaujímať, koľko zarobí za celý rok. Tvrdíme, že poistné sa má platiť z ročného príjmu. Na druhej strane je tu prirodzená snaha firiem, aby nám „unikli“. Budem to ilustrovať na príklade. Firma zaplatila svojmu zamestnancovi počas jedenástich mesiacov minimálnu mzdu, ale v dvanástom mesiaci mu dala 400-tisíc. Znamená to, že jedenásťkrát zaplatil z minimálnej mzdy, ale dvanásty raz by bol zaplatil len z 32- alebo 43-tisíc korún, podľa toho, akú hranicu máme určenú. Samozrejme, ide o jasnú stratu vo verejných fondoch. V tejto súvislosti treba poukázať na akýsi rozpor aj vo vyjadreniach politikov. Na jednej strane nás politici v minulom roku v parlamente kritizovali, že ako sa nevhodne budeme správať k starým ľuďom, k seniorom, ako im nebudeme dávať peniaze, ako im nezabezpečíme zdravotnú starostlivosť. Na druhej strane, keď chceme spraviť poriadok v technike odvodov a docieliť len to, aby každý poctivo platil to, čo určuje zákon – a už nehovorím o morálke a etike – tak nás za to bičujú. Musím sa však priznať aj k niektorým technickým chybám v novele a priznávam aj to, že vedľajším produktom by boli bývali aj nejaké menšie zvýšenia odvodov. Ale legislatívny proces je skončený až vtedy, keď sa zavŕši v parlamente.
Moderátor: Celý systém je nesmierne komplikovaný. Novelou sa asi dosiahne jeho zjednodušenie, čo by určite bolo pozitívom. Novinári sa do vás pustili aj preto, že v návrhu bol určitý zmätok, každý deňalebo každý druhý deň prichádzala nová verzia, ktorá dosť menila najmä dosah zvýšenia odvodov pre niektorú skupinu občanov. Prečo ste vlastne prezentovali materiál, ktorý sa v priebehu niekoľkých dní viackrát menil a spresňoval?
Minister R Zajac: Novela sa chystala na dve etapy od septembra minulého roku. Už vtedy sme vedeli, že niektoré veci nie sú v poriadku, lebo pôvodný zákon schválila vláda vo februári minulého roku, ale v parlamente bol až v apríli. Druhým problémom bol vývoj názorov, pričom ministerstvo práce až doteraz malo zásadné problémy s určitými pojmami. Ak nezjednotíme vymeriavací základ na daňové, sociálne a zdravotné odvody, ak systém nezjednodušíme, ak nezavedieme ročné zúčtovanie vo všetkých troch systémoch, tak tie systémy budú strašne komplikované, veľmi ťažko vymáhateľné, bude v nich veľa dier, cez ktoré sa bude daťutekať… Akousi prirodzenou vlastnosťou človeka je utekať od povinnosti platiť, ale na druhej strane ešte prirodzenejšou vlastnosťou je, keď ochorie, domáhať sa pomoci. Lenže na tú pomoc treba peniaze. Paradoxom je, že živnostníci sú najvýznamnejšou skupinou podnikateľov, pretože sú samostatní: živia sa sami, dokonca aj vytvárajú pracovné miesta. Realitou je však fakt, že platia oveľa menej do fondov ako napríklad obyčajní zamestnanci. Preto je ešte veľa problémov, ktoré treba aj politicky prediskutovať.
Moderátor: V každom prípade išlo o ukážku, aká môže byť búrlivá reakcia, ak sa majú zvýšiť odvody hoci nie početnej skupine obyvateľov. Ukazuje sa, že je to vážna vec a citlivý problém. Vníma problém odvodov takto citlivo aj vláda SR? Hľadáte na rokovaniach vládneho kabinetu riešenia, ako odvody, v rámci možností, znižovať?
Minister R Zajac: Systém financovania verejných výdavkov je vždy boj o to, čo vlastne chceme priorizovať. Budeme učiteľom zvyšovať platy? Budeme zväčšovať verejný balík zdravotnej starostlivosti? Ale Slovensko disponuje najmenšími finančnými zdrojmi zo všetkých krajín modernej Európy! A tak sa musíme rozhodovať, či budeme mať menej policajtov, vojakov, slabšiu bezpečnosť, pomalšie súdy, väčšiu korupciu, či budeme dávaťpoľnohospodárom dotácie; ukázalo sa, napríklad, že hoci sme im pridali 9 miliárd, tak ceny potravín neklesli… To znamená, že vždy ide o akýsi súboj. Nepovažujem za politicky poctivé populisticky hovoriť – poďme znižovať odvody. Politicky poctivé je povedať – zvýšme efektívnosť systému, znižujme verejné financie, znižujme straty! V zdravotníctve sme boli nakoniec prví, ktorí sme poukázali na zbytočné straty v rezorte. Zavedením marginálnych poplatkov a zmenou liekovej politiky sme ušetrili veľké zdroje.
Moderátor: Pred časom ste zverejnili analýzu, myslím, že išlo o analýzu Svetovej banky, ktorá bola veľmi nelichotivá, lebo prezentovala, že z každej koruny investovanej do zdravotníctva sa…
Minister R Zajac: … bola to analýza Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktorá dokumentovala, že z každej koruny sa stráca v systéme 39 halierov.
Moderátor: Hovoríme, že nie je možné znižovať odvody, ale na druhej strane zdravotná starostlivosť, napriek terajším odvodom, ešte stále nespĺňa očakávania občanov. Darí sa vám redukovať plytvanie?
Minister R Zajac: Myslím si, že áno. Napriek tomu chcem povedať niečo, čo možno bude trochu zaváňaťpopulizmom. Domnievam sa, že našich občanov až tak veľmi nevzrušuje výška odvodov. Z novinárskeho pohľadu skôr vnímam rozruch okolo novely ako vyplnenie vákua, keďže štyri dni sa na politickej scéne neudialo nič vážne. Bol by som nerád, keby sa niekto na mňa nahneval, ale desať– či dvadsaťkorunové zvýšenie odvodov nepovažujem za až také tragické, aby to prinútilo tristotisíc živnostníkov vrátiť svoje licencie. Z pohľadu občana je najdôležitejšie to, aby peniaze, ktoré idú do zdravotníckeho systému, boli čo najlepšie využité. To sa zatiaľ ideálne nedarí, hoci máme avíza, že sa znižuje miera korupcie, možno sa polovica poslucháčov len pousmeje. Hoci máme avíza, že sa zvyšuje slušnosť v rezorte, možno sa druhá polovica divákov usmeje, lebo práve na nich dnes lekár či sestra nakričali, nechali ich dve hodiny čakať v čakárni a podobne. Preto sa na zdravotnícky systém treba pozerať komplexne. Z pohľadu makroekonomiky je stabilizovaný a dosahuje zvýšenú efektivitu. V súčasnosti už z koruny nestrácame 39 halierov, možno iba 20 či 15 halierov. Realizujeme drastické opatrenia. Zlučujeme nemocnice, znižujeme zbytočné výdavky, zamedzujeme plytvaniu, trestáme indukovanú preskripciu a podobne, ale z pohľadu občana je zdravotníctvo pre neho najcitlivejšia téma. Ak napríklad nebude fungovať školstvo, bude to katastrofa, lebo budeme hlúpi. Ale prežijeme. Ak nebude fungovať zdravotníctvo, môžeme umrieť. Preto som veľmi citlivý aj na výdavky pre poľnohospodárom, aj na zvyšovanie miezd v školstve. Zdravotníctvo nemalo šancu zvyšovať mzdy za ostatných štyri, päť či šesť rokov a ľudia, ktorí v ňom pracujú, to veľmi cítia.
Moderátor: Zostaňme pri odvodoch do zdravotných fondov. Čo je hlavný predpoklad na to, aby sa mohli citeľným spôsobom znížiť?
Minister R Zajac: V prvom rade sme zaviedli rovnú daň. Je veľmi príjemná pre ekonomicky aktívnych občanov. Nepriama daň, napríklad daň z pridanej hodnoty, alebo spotrebná daň za benzín, tie už boli nepríjemné. Tam nám napríklad lieky zdraželi o 3 miliardy korún, ktoré sa vracajú späť do štátneho rozpočtu. Týka sa to aj zdraženia potravín, novín, mnohých ďalších komodít. Osobne si myslím, že systém verejných financií musí byť racionálnejší. To znamená, že štát by mal čoraz viac a viac prispievať na svojich poistencov. Ak začne štát viac prispievať, budeme menej peňazí vyťahovať od ekonomicky aktívnych ľudí. To sú spojené nádoby.
Moderátor: No keď štát prispieva, tak tiež len z peňazí ekonomicky aktívnych. Čiže si ich vezme z iného vrecka…
Minister R Zajac: Je to pravda, ale tiež sa musíme pýtať na efektívnosť narábania s týmito zdrojmi. Musíme financovať všetky projekty? Nechcem byť populista, je mi to cudzie, ale ešte stále musíme splácať staré dlhy predchádzajúcich vlád za privatizáciu bánk. Nakoniec všetci občania Slovenska videli, že 24 miliárd korún nepôjde ani na výstavbu diaľnic, ani poľnohospodárom, školákom, zdravotníkom či armáde, ale odišli do Československej obchodnej banky… Musíme si priznať, že naša ekonomika je chudobná, náš hrubý domáci produkt predstavuje len polovicu produktu rozvinutých krajín Európskej únie. Teraz síce trochu bohatneme, lebo máme dobrý rozbeh. Preto by bolo treba uvažovať aj o zvýšení príspevku štátu za svojich poistencov. Nech sa štát nezbavuje tejto povinnosti, pretože ju má aj on. No keď štát nedá dosť financií, potom ich musia dať ekonomicky aktívni ľudia. Ak ich ekonomicky aktívni nedajú dosť, tak potom sa tvoria dlhy. Ak zdravotníci plytvajú peniazmi, tak dlhy narastajú. To je uzavretý kruh. Hoci by išlo o akékoľvek riešenie, vždy musí byťkomplexné.
Moderátor: Štát by teda mal platiť viac za svojich poistencov, ale nespomenuli ste inú možnosť: obmedzenie solidárneho balíka. Je možné, podľa vášho názoru, nájsť racionálny kompromis, možno aj citeľne obmedziť solidárny balík, aby síce každý občan dostal základné služby, ale na druhej strane mal aj osobnú zodpovednosť – teda ľudia, ktorí by menej platili do povinného systému, by z neho aj menej dostávali. Možno nájsť nejakú rozumnú hranicu, aby, povedzme, ľudia nezomierali na ulici a zároveň sme nemuseli zo solidárneho balíka platiť to, čo hradíme dnes?
Minister R Zajac: V prijatých reformných zákonoch je to už pripravené. To znamená, že treba začať zložité politické diskusie. Najskôr musíme zdravotnícku reformu naladiť tak, aby začala komplexne fungovať. Reforma „nabehla“ veľmi dobre, na moje prekvapenie žiadne dramatické zmeny v poskytovaní zdravotníckych služieb nenastali. To, že systém „nabehol“ na nové zákony relatívne dobre, poukazuje aj na jednu vlastnosť, ktorú nemá žiadny iný rezort: vysokú disciplinovať zdravotníkov. Svoje povolanie berú ako poslanie. Zdravotníctvo skutočne stojí veľké peniaze, navyše si musíme uvedomiť, že tu máme generáciu ľudí, ktorí žili vo viere, že pokiaľ budú mať zdravotné problémy, tak sa systém o nich postará. Je to generácia seniorov. V súčasnosti neverím, že by niekto našiel politickú odvahu a postavil sa pred milión dôchodcov, ktorí 40 rokov pracovali v inom spoločenskom režime, a snažil sa im to vyvrátiť. V súčasnosti ich len veľmi ťažko vieme presvedčiť, že ten režim nebol až taký dobrý, ako sa tváril, lebo napríklad umelá oblička sa poskytovala len do veku 50 rokov; potom občan nemal šancu a umrel. Vždy som hovoril, že mŕtvi sa už nesťažujú. Mladšie generácie už musia byť pripravené na zvyšovanie svojej účasti na zdravotnej starostlivosti. Napríklad stomatológia je typicky nesolidárny systém. Čo robili stomatológovia? Strašili, že ľudia budú umierať, keď nebudú mať opravené zuby z bezplatného balíka. Boli to nezmysly. Vláda však bude musieť zaujať stanovisko k deficitom verejných financií. Vždy som hovoril, priatelia, pokojne znížme verejné výdavky na zdravotníctvo, ale postavme sa pred občanov a povedzme, že musíte dať viac, či už formou odvodov alebo za niečo. Som presvedčený, že v súčasnosti to vláda ani nemusí spraviť; vzhľadom na zdroje, ktorými disponujeme, by sme mali mať vyrovnané hospodárenie. Niektoré politické strany sľubujú, že ak by boli v budúcej vláde, odstránia malé poplatky, ktoré sú zavedené. V poriadku, ale potom sa musia pozrieť na maastrichtské kritériá a odniekiaľ budú musieťfinancie zobrať. Zvýšia odvody? Zvýšia dane? Uberú školákom, poľnohospodárom, vojakom?
Moderátor: Z toho, čo hovoríte, vyplýva, že výraznejšie zredukovanie solidárneho balíka a vytvorenie priestoru na to, aby sa napríklad zdravotné odvody výraznejšie znížili, nie je na dohľad…
Minister R Zajac: Je to pripravené a môže sa to urobiť za dva týždne – a bez parlamentu; zákony sú tak formulované. Spomeňte si na moje slová, že inštrumentárium je pripravené a vláda môže nariadením zajtra alebo o týždeň spoplatniť tie choroby, ktoré nepatria do kritického balíka. Som presvedčený, že v prvom rade treba systém vyladiť a zabrániť ďalším stratám. Je to pripravené na situáciu, keby verejné zdroje, na ktoré sa skladajú ekonomicky aktívni, zamestnávatelia, zamestnanci, živnostníci, umelci, konatelia, dôchodcovia, študenti a vláda, ktorá ich berie formou daní a dáva ich do systému, už nestačili. Nuž potom bude musieť k tomu pristúpiť, pretože Európska únia už neumožňuje prihrať tej-ktorej poisťovni päť miliárd falošných dotácií, však sa to nejako stratí… Bola by to neoprávnená pomoc a mohol by byť z toho veľký problém.
Moderátor: V súvislosti s odvodmi ste vyslovili zaujímavý návrh, že by bolo možné zrušiť zdravotné odvody a zdravotníctvo financovať z verejných rozpočtov – z daní. Myslíte si, že toto riešenie by bolo priechodné?
Minister R Zajac: Prvý model, ktorý sme robili s Petrom Pažitným, bol postavený na tzv. regionálnom pokladničnom systéme. Viem si živo predstaviť, že by išlo o zdravotnú daň, ktorá by sa dobre spravovala. Viem si tiež predstaviť pokladničný systém, že občan by si zaplatil za výkon v zdravotníckom zariadení a išiel by si ho dať preplatiť do pokladnice. Taký bude trend v budúcnosti. Musíme sa však spýtať našich 150 poslancov, či sú psychicky pripravení z článku 40 Ústavy SR vymazať pojem zdravotné poistenie, pretože mi ho tam máme zakódovaný a ústava je posvätná. „Každý má právo na ochranu zdravia na základe zdravotného poistenia“ – a už sme doma. A nasleduje „v rozsahu, ktorý určí zákon“. Najväčším problémom v súčasnosti je, že za málo peňazí chceme veľa muziky. Každá budúca vláda bude môcť bez zložitých legislatívnych opatrení prezentovať svoju zdravotnú politiku. Táto vláda pre to urobila maximum. Dokonca aj viac, ako bolo možné, lebo akosi cudne zabúdame, že už druhý rok máme menšinovú vládu.
(Beseda je redakčne spracovaná.)
Zdroj:
Zdravotnícke noviny 18/2005
