Do horúceho kresla relácie Na telo STS Markíza si sadol Rudolf Zajac (ÁNO), minister zdravotníctva SR.
Na pondelok je ohlásený protest lekární: niektoré budú zatvorené, niektoré možno budú vyberať plné úhrady za lieky, niektoré nebudú protestovať. Aká je aktuálna situácia?
– Ja viem asi toľko, ako udávajú tlačové agentúry. Teda komora lekárnikov sa rozhodla odporučiť – nie nariadiť – svojim členom tri možnosti. Prvú, aby normálne pokračovali, druhú, aby objednávali do výšky disponibilných zdrojov, tretiu, aby vyberali prostriedky od občanov v plnej výške.
Nemôžeme teda vylúčiť, že dôjde ku kritickým situáciám. Čo v takom prípade, keď konkrétny človek by mal naozaj nejaký vážny problém?
– Ak je v akútnom stave, samozrejme, má byť v nemocnici. Skôr sa môže stať, že by niekomu vypadol nejaký liek. Ale som presvedčený, že budú skoro všetky lekárne normálne fungovať už aj preto, že lekárnici ani nepovedali, že ide o protest, ale skôr to viažu na peniaze zo Všeobecnej, ktoré už medzitým Všeobecná dostala vo forme pôžičky. Takže by tento problém nemal byť.
Porušia lekárne, ktoré zatvoria lekárne, zákon?
– Porušili by zákon v prípade, že by vybrali peniaze od občanov.
A hrozí im odobratie licencie…
– Prinajmenšom by sme dávali návrh na pozastavenie licencie.
Aktuálne najviac víri hladinu zainteresovanej verejnej mienky, lebo ľudia tomu možno ani nerozumejú, kauza Veriteľ. Čo to vlastne ten Veriteľ je?
– Štát sa rozhodol, že v prípade, ak vám dlhuje poisťovňa, verejnoprávna poisťovňa vám nezaplatí, má právo zaplatiť vám Veriteľ, štátna akciová spoločnosť.
Ja som si prečítal vaše vyjadrenie, že vlastne v posledných dvoch-troch rokoch sa do zdravotníctva dalo 12 miliárd korún na oddlženie, ale kdesi sa stratili, a dokonca ste povedali, citujem: Nemocnice posielali zdvojené alebo nepravé faktúry. To nasvedčuje podvodu.
– Nie vždy. Nasvedčuje to skôr veľkému neporiadku.
Podali ste deväť trestných oznámení.
– Deväť trestných oznámení išlo v rámci kontrol. Ešte hádam aj za mojich predchodcov vždy išlo o nejaké problémy so zadlžovaním. Ale tam sa nedá preukázať úmysel. Všade, kde je neporiadok, kde nefunguje riadne účtovníctvo, tak ako sme naučení v súkromnej sfére, tam všade sú problémy.
Pán minister, prieskumy Svetovej banky, ale aj ďalšie nasvedčujú tomu, že zdravotnícky sektor je, tak ako vlastne celá naša spoločnosť, postihnutý korupciou a šedou ekonomikou.
– Najväčší problém je, že sme nedokázali dodnes povedať: toľkoto zdrojov máme a za toľkoto zdrojov sme ochotní poskytovať takúto starostlivosť. My sme zákonom nariadili dávať všetko bezplatne, ale zdroje dávame len na čiastočné financovanie. To je celý problém.
Založenie Veriteľa a začiatok oddlžovania prostredníctvom Veriteľa vzbudil nebývalý odpor aj na politickej scéne. Stáva sa z toho aj politická kauza. Vy ste sa vyjadrili v tejto súvislosti, citujem: Rozhodujúcu časť kriku okolo Veriteľa spustili tí, ktorí zistili, že sa definitívne skončila možnosť obchodovať, kšeftovať a nabaľovať sa na verejných prostriedkoch.
– Áno, to je problém, ktorý vždy bol. My sme poslali peniaze do nemocnice, tá uhradila niekomu všetko dokonca aj s úrokmi, aj so všetkým, niekomu vôbec.
Rozhodujúcu časť kriku zatiaľ robia lekárnici Takže tí tiež verejne obchodujú, kšeftujú a nabaľujú sa? Koho ste tým mysleli, že obchoduje, kšeftuje a nabaľuje sa?
– V prvom rade nemocnice. Tie vždy zohrávali v tomto veľkú úlohu. A Veriteľ od júna oddlžuje nemocnice, ktoré zo zákona oddlžovať má. Ten proces pokračuje veľmi pomaly aj preto, že nemocnice nie sú schopné nám predložiť vierohodné doklady o tom, čo vlastne dlhujú. A lekárnici sú nervózni a robia rozruch v podstate posledné tri týždne.
Pán minister, vy ste boli značne pobúrený po hlasovaní v NR SR o Veriteľovi a povedali ste ďalšiu závažnú vec o poslancoch: „Niektorí z nich majú do činenia s niektorými liekovými firmami.“ To znamená, že ak poslanci hlasujú v záujme liekových firiem, tak nepresadzujú záujmy občanov, ale záujmy súkromné, a to je tvrdý klientelizmus.
– Musím povedať, že nie všetky hlasovania v súvislosti s liekovou politikou, ktoré sme predkladali, sú vždycky v súlade so záujmami koalície. Musím povedať, že v niektorých prípadoch tie hlasovania sú veľmi zvláštne.
Mohli by ste mi ukázať z koaličných poslancov, ktorí obhajujú záujmy liekových firiem?
– Takýmto spôsobom vám to nemôžem ukázať. Keby som to vedel, tak poviem ten a ten.
Je teda dôvodné podozrenie, Že časť poslancov je, ľudovo povedané, kúpená farmaceutickými firmami?
– Určite nie. A to by som si v živote nedovolil tvrdiť, skôr by som povedal, že sú pod tlakom farmaceutických firiem. Aby naši občania vedeli, o čom hovorím. My dávame na lieky okolo 20 miliárd korún. Okolo 6-6 a pol miliardy korún z toho nás stoja náklady od výrobcov. Je tu istý segment obchodný, veľmi vážny, volá sa to distribúcia a verejné lekárne, ktoré tvoria zisky na úrovni 5, povedzme 6 miliárd korún. Ukážte mi iný segment na úrovni sto distribučných firiem a 1200 lekární, ktorý tvorí takéto zisky? To znamená, samozrejme, že tam je ťažký, veľmi ťažký lobizmus. To znamená, tam vždy tie vplyvy budú. Ale neverím, že by niektorý z poslancov parlamentu ani koaličných, ani opozičných išiel na nejaké kešové úplatky.
Čím si vysvetľujete fakt, že lieky sú na Slovensku často výrazne drahšie ako v okolitých krajinách alebo v krajinách vyspelého sveta?
– Istým veľmi naivným spôsobom, ktorým sa správa štát pri kategorizácii – viete, že teraz sme zákonne zmenili filozofiu kategorizácie, a viete, že sa nám to veľmi dobre objavilo v cenách.
V normálnom biznise sa často stane, že subjekt, ktorý nemôže splácať, alebo sa nejakým spôsobom zadlžuje, jednoducho nezaplatí nič, a ten, ktorý mu pôvodne niečo dodal, je niekedy rád, keď zo svojej pohľadávky naozaj dostane len zlomok. Prečo si myslíte, že je taký silný tlak práve na štát ako veriteľa, aby splácal všetko.
– Lebo ten štát, a to treba povedať otvorene, sa doteraz správal veľmi babrácky. Nevyjednával, nerokoval, nediskutoval.
Tak to má vyriešiť Veriteľ.
– No samozrejme, pretože sa správa ako obchodná spoločnosť a hovorí veriteľom nemocníc: áno, my vám zaplatíme, ale skúste sa zamyslieť, keď vám dáme skôr peniaze, či nám nedáte nejakú zľavu. Skúste nám dať potvrdenie, že už nebudete pýtať úroky.
Čiže štát vo verejnom záujme mieni použiť Veriteľa ako obchodný nástroj…
– Áno, na znižovanie zbytočných nákladov. Samozrejme, každý má právo svoju pohľadávku dostať v plnej miere, ale musí si zvážiť, či po súdnom rozhodnutí o dva roky, alebo hneď. Musím tiež povedať, že dodávatelia, s ktorými teraz rokujeme, dnes naozaj s nami pekne rokujú. Rokujú s akciovou spoločnosťou Veriteľ, niekde sa dosiahne 90, niekde 95 percent, pri niektorých väčších aj 85 percent a ušetrené prostriedky sa použijú na ďalšie oddlžovanie.
Smer mieni dosiahnuť vaše odvolanie. Vy ste v prvej reakcii povedali: Možno sa vôbec nepodrobím tejto tortúre, aby som o sebe počúval, aký som odľud, vrah, vagabund, gauner a tunelár… Možno zvážim, ä pri takej koaličnej zostave, aká tu je, vôbec má význam podrobovať sa takémuto špineniu. To je naznačovanie, že uvažujete o demisii?
– Určite nie. To je jasné oznámenie toho, že koalícia musí preukázať, že má záujem podporiť reformu zdravotníctva a svojho ministra. Nič viac a nič menej. Ale chcem povedať ešte jednu vec. Opozícia často prechádza z vecného tónu do tónov osobných. Sú tam špeciálne niektorí poslanci, ktorí naozaj iné nevedia, len špiniť, ale je to ich právo.
Ľudia si na poplatky u lekára, v nemocniciach atď. zdá sa, do istej miery zvykli. Ale pomery v nemocniciach sú dosť zlé a lekári robia v ťažkých podmienkach. Vy ste nariadili nemocniciam znížiť náklady o 10% a Slovenská lekárska komora s tým, samozrejme, nie je spokojná, pričom tvrdí, že lekári musia riešiť situáciu, keď nemajú lieky, nemajú čím uspať pacienta alebo dokonca zašiť. To je dosť nepríjemné.
– Áno, ale ide väčšinou o tie nemocnice, ktoré ostali v pôsobnosti štátu, ktoré sa vyznačujú neobyčajnou prezamestnanosťou hlavne v Bratislave a v Košiciach, čiastočne v Banskej Bystrici. To je veľmi dôležité povedať, že tie menšie, ktoré sme delimitovali, odovzdali regiónom, už tento očistný proces absolvovali. Nemôžeme sa pozerať na oddelenie, kde je 60 lekárov na 60 pacientov. To potom stojí peniaze na ich výplaty, na ich požitky, ktoré nám chýbajú aj na ten šicí materiál.
Určite nie sú všetci lekári dobrí, ak väčšina z nich sa snaží pacientovi pomáhať. Pracujú však v podmienkach a s takým finančným ohodnotením, že to je pre túto profesiu nedôstojné. Kedy sa v tom niečo zmení?
– Približne 99,9 percenta sú vynikajúci lekári, ale na zlom mieste. Oni by mali byť viacej v praxi, viacej pri pacientovi, viacej by mali byť samostatní, mali by byť menej odkázaní na nejaké výplaty v nejakom zariadení. Všetci sa pozeráme do Európskej únie. Nemecko, traja na oddelení zvyšok v praxi. U nás 30 na oddelení dvaja v praxi.
V Nemecku poznajú aj pomerne rozsiahlu nezamestnanosť lekárov. Dožijeme sa toho aj u nás?
– Je to možné, to sa nedá vylúčiť. Aj keď nie nezamestnanosť, tak znižujeme úväzky a snahou našich lekárov je dostať sa aj trochu von. Je pravda, že lekárske fakulty chŕlia bez akéhokoľvek obmedzenia nových a nových medikov, hovoria, že ich bude stále málo.
Kedy sa dožijeme toho, že dobrí lekári a hovoríte, že väčšina z nich je taká, budú naozaj zarábať slušné a dôstojné peniaze, nehovoriac o sestričkách atď., ktoré často pracujú v nedôstojných podmienkach.
– Treba v prvom rade reformu nejako systémovo osadiť. Zatiaľ to, čo sme robili, bola len príprava na ňu. To je otázka tých šiestich zákonov. Treba lepšie štruktúrovať sieť. Nezamestnaný lekár – tento pojem u nás skoro ešte neexistuje a je všade v modernej Európe. A to neznamená, že je trvalo nezamestnaný, on si len musí nájsť iné miesto, bude sa musieť zvýšiť mobilita lekárov. Tam, kde je ich nedostatok: sever Slovenska, východ, tam budú musieť ísť za prácou, to je pre mladých dobre, aby sa nekoncentrovali vo veľkých mestách. Nie je však možné mať o 500, 700 lekárov v Bratislave, o 500 lekárov v Košiciach viac, ako dokážeme vyfinancovať. Tie peniaze nám potom chýbajú pre pacientov.
Povedzte termín, kedy sa to začne prejavovať.
– Ak sa nám podarí presadiť tieto zákony a začneme aplikovať tú prax, tak ono sa to postupne začne meniť tak, ako sa nám menil systém obchodu na Slovensku, ako sa nám menil systém služieb. Veď si spomeňte, aké tu boli obchodné služby za socializmu. Ako sa nám menia cesty, ako sa nám menia fasády domov. Pomaly, ale isto a spoľahlivo. Samozrejme, aj za veľkého kriku opozície, ktorá si chce na tomto robiť politické body.
Pár osobných otázok. O vás sa hovoria strašné legendy: čo chcete sprivatizovať, koľko máte peňazí, kde to všetko je prepojené. Že idete sprivatizovať napríklad nemocnicu na Hlbokej ulici alebo nejakú inú budovu.
– Keď som nastúpil do funkcie, zverejnil som celkom dobrovoľne svoje majetkové priznanie. Stále je k dispozícii na internete. Nechcem sa vrátiť späť do systému. Ja už nechcem byť ani lekárom, ani riaditeľom nemocnice, ani dodávateľom, nič. Ja chcem v tomto systéme skončiť. Z mojej funkcie sa nedá dobre vracať. Hovorí sa, že staviam dve vily, dokonca už mám byť druhýkrát ženatý a s dcérou z prvého manželstva mám niečo privatizovať. Poviem teda – kto mi ukáže, čo som sprivatizoval, má z toho 60 percent.
Do podobného súdka by som zaradil aj fakt, že ste osobným vplyvom vybavili svojej žene, že šéfuje železničnému zdravotníctvu.
– To je hlúposť, pretože po prvé, ako minister zdravotníctva nemám dosah na rezortné zdravotníctvo, to patrí železniciam, nie štátu. Po druhé, moja žena patrí k najstarším lekárom, ktorí tam sú. Je to vynikajúca očiarka, ktorá tam robila vari 15 rokov. A treba povedať, že odkedy som ministrom, pacienti jej začali iba nadávať. Skoro nemohla vydržať v ambulancii, hoci predtým bola veľmi, veľmi obľúbená. A jej úlohou je dosiahnuť dve veci. Ponechať železničné zdravotníctvo v prospech železničiarov a žiadne predaje, privatizácia, o čom sa rozpráva, ale znížiť náklady.
(redakčne krátené)
Argumenty R. Zajaca presvedčili 1266, nepresvedčili 3591 televíznych divákov.
Zdroj:
Národná obroda 10. 11. 2003
