Zdravotníctvo je stále prerastené korupciou

Marcel Vlna:

S ministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom

Vo funkcii ste osem mesiacov a z kľúčových legislatívnych zmien je schválený len zákon o zdravotnej starostlivosti. Ste spokojný s doterajším priebehom reformy?

– Uznávam, že veci sa hýbu až neuveriteľne pomaly, úrad však pracuje svojím vlastným tempom. Nie je to preto, že by úradníci nechceli robiť. Naopak, robia ako otroci. Ale veľmi veľa zbytočných vecí. Šuchot každého papiera v každej nemocnici ide cez naše ruky. Reforma sa však nedá hodnotiť len podľa počtu schválených zákonov. Treba sa hlavne za každú cenu zbaviť kompetencií, odovzdať ich poskytovateľom. Riadiť nie sme schopní a robíme to len zle.

Aké budú najbližšie kroky reformy?

– Už v septembri by sme chceli do legislatívneho procesu predložiť balík zákonov – o zdravotnom poistení, Úrade pre dohľad, o zdravotných poisťovniach, Liečebný poriadok. Sú pre veľa ľudí, no pre úradníkov z iných rezortov sú ťažko stráviteľné. Preto nám k nim aj dali 250-300 strán pripomienok, z ktorých zásadné sú asi tri. Musia prejsť cez tripartitu a vieme, že tam bude veľký odpor. Hlavne odborári sa nechcú vzdať takzvaného tripartitného riadenia poisťovní.

Máte podporu medzi vlastnými – poslancami vládnej koalície?

– Myslím si, že áno. Samozrejme okrem Liečebného poriadku, tam bude potrebné politické rozhodnutie, aký veľký bude solidárny balík, na ktorý všetci prispievame, v akom rozsahu bude bezplatná starostlivosť a ktoré služby si budú vyžadovať finančnú spoluúčasť pacientov. Klasickým príkladom sú lieky alebo stomatológia, kde sa dopláca už dnes. Prehodnotiť sa však musí miera spoluúčasti.

Bude znamenať zákon o zdravotnom poistení vyššie odvody?

– Určite nie. Ponecháme ich na úrovni 14 %. Zatiaľ máme dva varianty ich rozdelenia medzi zamestnávateľa a zamestnanca (10:4, 9:5). Vychádza nám, že štát by mal platiť asi 5% odvody za svojich poistencov. Žiadne doplatky už občana nečakajú.

Od začiatku júla sa mení regulácia cenových opatrení v zdravotníctve. Čo prinesie?

– Mala by sa skrátiť čakacia lehota u lekárov špecialistov na drahé výkony, ako sú umelé kĺby, zlepšiť by sa mala aj kvalita poskytovaných služieb a tiež sa zatraktívni jednodňová chirurgia. Lepšie by mali byť financované náročné výkony, kde sú drahé pomôcky – cievna chirurgia, arytmie, endoprotézy, očné šošovky.

Plánuje si ministerstvo naďalej ponechať úlohu zriaďovateľa v najväčších nemocniciach -fakultných a tretieho typu?

– Nie. Máme eminentnú snahu, aby sa u všetkých poskytovateľov vymenil štát ako zriaďovateľ. Predpokladáme, že ich získajú regióny a obce. V prípade fakultných nemocníc budú ich spoluvlastníkmi a spoluzriaďovateľmi aj školy. Čím menej bude štát vlastniť nemocníc, tým kvalitnejšia bude zdravotná starostlivosť.

Problémom veľkých nemocníc je prezamestnanosť. Presunutím zriaďovateľa len odovzdávate horúci zemiak v podobe riešenia situácie do rúk ich manažmentu.

– Ak je to skutočne čierny Peter, majú ho v rukách už dnes. To nezávisí od toho, kto je ich vlastníkom, ale od snahy riaditeľov problém riešiť. Všetky nemocnice majú rovnaké podmienky a riaditeľ musí regulovať ich efektivitu. Problém je na miestach, kde sa mieša výuková báza s bežnou medicínou, teda vo fakultných nemocniciach. Často nevieme, či tam pacient ešte leží preto, že ho treba ukázať medikom, alebo ho stále liečime.

Dnes sa však, zvlášť v štátnych nemocniciach, riaditelia do prepúšťania príliš nehrnú.

– Sú to veľmi nepopulárne veci. Ale my z ministerstva to za nich urobiť nemôžeme. Týka sa to aj riaditeľov ostatných štátnych zdravotníckych zariadení, budú musieť znižovať stavy, zlepšovať financovanie existujúcich pracovníkov a udržať tak kvalitných u seba. Budú sa musieť správať ako manažéri. Dobrá správa je, že už sa to začína diať.

V marci ste spomínali, že vo vašom rezorte je korupcia na všetkých úrovniach. Platí to stále?

– Áno. Možno sa nám v rámci kategorizácie podarilo odstrániť tie najhrubšie možnosti, ale stále máme veľmi veľa kompetencií a rôznych povoľovacích činností. Moji úradníci sú korumpovateľní za vydanie licencie. Poisťovne uzatvárajú zmluvy s poskytovateľmi, poistní úradníci sú tak korumpovateľnť za vydanie zmluvy, ktorá ich vlastne živí. Stále nie je dosť šošoviek, kĺbov a lekári môžu brať peniaze za uprednostnenie pacienta. Mám však veľmi zvláštne avízo od nemenovaného kolegu. Na novelu zdravotnej starostlivosti sa vraj môže vykašľať, pretože odkedy inkasuje 20 korún, nedostal ani kávu. Pacient teda nechce dávať dvakrát. Tým, že teraz platia legálne, strácajú chuť platiť nelegálne.

Viete si predstaviť situáciu, ktorá vás tak naštve, že si znova zapálite cigaretku?

– To nie je o naštvaní a o radosti. Skôr by sa mohlo stať, že nezvládnem abstinenčné príznaky, fajčil som 40 rokov. Povedal som si, že keď chcem, aby ľudia zvládli reformu, ktorá bude voči pacientom, lekárom aj sestrám tvrdá, minister musí ukázať, že má pevnú vôľu a dokáže prežiť nepríjemnosť. Keby som začal fajčiť znovu, považoval by som to za oslabenie pevnej vôle. Ale -nemusí to byť bez našívania!

Zdroj:
Národná obroda 30. 6. 2003

Leave A Reply

Navigate