V prvom rade autorovi ďakujem za článok a mimoriadne vysoké hodnotenie mojej úlohy v novej vláde. Článok naozaj presne vystihuje problémy fungovania zdravotníctva. Nikdy sa človek nedostane do takého pre seba nevýhodného postavenia, ako keď je chorý a navyše odkázaný na liečbu, ktorú chtiac-nechtiac zveruje niekomu inému. Tisíckrát som to zažil ako lekár a niekoľkokrát aj ako pacient. K textu však považujem za potrebné spresniť dve poznámky. O potrebe guide lines (štandardizovaných postupov) som písal veľa, naposledy v článku o liekovej politike v Zdravotníckych novinách 32/2002. Všetky články a názory, ku ktorým sme s ekonómom Petrom Pažitným dospeli, sú dostupné na stránke www.reformazdravotnictva.sk. Kým napríklad v liekovej politike nebudú tieto štandardy napísané, lieky budú ordinované doslova podľa želania výrobcov alebo distribučných firiem, a nie podľa potrieb pacienta. Pri kvalite poskytovaných služieb je veľmi dobré, a dokonca aj nevyhnutné, aby bol pacient informovaný – inou otázkou je hodnotenie kvality z pohľadu effective costs, teda či vynaložené zdroje zodpovedajú poskytnutej kvalite. Z tohto pohľadu je však pre nás české zdravotníctvo, vzhľadom na dvojnásobok reálnych zdrojov na každého občana, neporovnateľné. Ďalšou otázkou, spomínanou v článku, je voľba manažmentu nemocnice. Samozrejme, máme v pláne zmeniť právne postavenie nemocníc a najvýhodnejšie sa nám javí, aby sa zmenili na akciové spoločnosti. Ale nikto nie je a ani nebude lepším kontrolórom manažmentu, než sú lekári a sestry – zamestnanci nemocnice. Štát nemá schopnosť detailne kontrolovať správanie sa nemocnice. V našej koncepcii sme veľmi silnú kontrolnú funkciu pridelili nami navrhnutému Úradu pre dohľad. Ten by mal na podobnom princípe, ako Úrad pre finančný trh kontroluje komerčné poisťovne, kontrolovať dve veci. Po prvé, či poisťovňa – nákupca služby – v zmysle zákona pre pacienta službu nakúpila a po druhé, či ju poskytovateľ poskytol a či toto poskytnutie bolo „lege artis“. Takže sa nestotožňujem s hodnotením, že moja predstava je čistým socializmom.
Čo sa týka môjho možného úteku z funkcie, len malá poznámka. Nikdy od roku 1993 nemalo Slovensko takú veľkú šancu urobiť zásadne zmeny ako teraz. Sám som zvedavý, kto prvý z vládnej garnitúry alebo z koaličných poslancov v parlamente vykročí „doľava“. Ten totiž na seba zoberie historickú zodpovednosť za neúspech reforiem.
Rudolf Zajac, minister zdravotníctva SR
Zdroj:
Domino fórum 44/2002
