Katarína Dzurillová:
S ministrom zdravotníctva Slovenskej republiky Rudolfom Zajacom
Väčšina ľudí na informáciu o platení za stravu, ubytovanie v nemocnici a za recepty reaguje, že podľa ústavy má každý právo na ochranu zdravia a na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú lekársku starostlivosť. A pýtajú sa, či nie sú teda vaše kroky v rozpore s ústavou.
–Budeme definovať rozsah bezplatnej zdravotnej starostlivosti v zákone o zdravotnej starostlivosti, budeme definovať, čo to vlastne tá zdravotná starostlivosť je. Budeme sa tiež pýtať, či zdravotnou starostlivosťou je strava alebo ubytovanie v nemocnici. Je ňou určite rýchla zdravotná pomoc, ale je otázne, či je ňou aj bežná preprava pacientov, ako boli naučení ešte z roku 1951, teda, že ich naložia a rozvážajú. Opakujem, musíme spraviť nový typ definície, kde povieme, čo všetko je zdravotná starostlivosť a čo už nie je.
Ľudia si však nevedia predstaviť, ako budú platiť za nemocničnú stravu. Bude jedlo kvalitnejšie a výživnejšie? Alebo to bude stále tá istá kvalita, ako je teraz? Čo ak to pacient odmietne?
–Je to obligatórna povinnosť. Kým nebudeme mať schválený nový zákon o zdravotnom poistení, ktorý bude rozlišovať akýsi solidárny balík a doplnkový balík, ktorým sa to dá spraviť, tak to budú musieť jednoducho akceptovať. Aby bola strava kvalitnejšia, to nie je problém ministerstva zdravotníctva, to je problém pacienta, aby sa jej domáhal. A budú sa ďaleko ľahšie domáhať, aby porcia mala istú váhu aj nejakú chuť – pretože za to zaplatili. To je veľmi dôležitý pocit. Inak povedané, pokiaľ by vám bezplatne dávali chlieb, tak skončí v kontajneroch. Platí to aj o nízkych cenách. Ale keď chlieb stojí to, čo naozaj má stáť, tak si to každý zváži. Lebo keď mám dať za bochník 20 korún, už musím porozmýšľať, či ich kúpim päť a štyri vyhodím do koša.
Budeme platiť 20 Sk za recept alebo za položku, teda 20 Sk za každý liek na recepte?
–Nechceme ísť na položku, pretože by sme nepriamo zmenili cenu lieku . Je to správny poplatok za recept. Nemá to vôbec dosah na cenu liekov, na lieky pôjdeme úplne inou stratégiou. Je veľmi dôležité vedieť, že tie dve alebo tri koruny budú na spracovanie receptu, čo kedysi lekárnici mali a teraz nemajú. Tých 17 alebo 18 korún má slúžiť na fondové financovanie, a kým tieto fondy nevzniknú, v tejto fáze by sme ich radi použili aj preto, lebo sme prišli o miliardu korún z nepriamych daní, aby sme znižovali záväzky poisťovne voči lekárňam.
Chystáte zmeniť systém odmeňovania štátnych lekárov z tzv. tabuľkového na ohodnotenie za výkon. Ako to bude vyzerať v praxi?
–Každý riaditeľ má svojich primárov, teda vedúcich oddelení, ktorým pravdepodobne dá balík a oni ho budú rozdeľovať. Netreba si predstavovať, že riaditeľ behá po nemocniciach a kontroluje lekárov, to sa nedá. Je to samozrejme vec manažmentu.
Chcete zaviesť systém terénnych lekárov, lekár bude môcť chodiť za pacientom domov. Otázka je, aký lekár by mal chodiť za pacientom – či obvodný a či bude dostatočne spôsobilý napríklad na prevažovanie rany po slepom čreve. Alebo príde za ním špecialista, ktorý ho operoval?
–A čo keby na prevažovanie po slepom čreve chodila sestra, ktorá bude tiež zaradená do systému a bude samostatne pracujúca? Prevažovanie rany už hádam ani nepatrí do lekárskej starostlivosti, ale možno do ošetrovania. Aj tu je jedna z významných zmien, toto je práve typická činnosť pre sestry, ktoré budú mať na to príslušnú kvalifikáciu. Ony ju aj majú a práve ošetrovanie pacientov, ktoré sa dnes deje v nemocniciach, sa veľmi pekne môže diať doma.
Sestry, ktoré pôsobia v nemocnici, budú chodiť na výjazdy a budú preväzovať pacientov?
–Sestry budú zaradené do systému poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a budú ju samostatne poskytovať tak ako súkromní lekári. Keď chceme, zaveďme termín súkromná sestra. A možno sa nám, naopak, stane, že sestry sa budú ponúkať nemocniciam ako tzv. kontraktačné sestry, teda som schopná, mám túto kvalifikáciu, takú prax, také referencie a môžem robiť na tom a tom oddelení. Pre nemocnicu by to bola výrazná úľava, lebo sestra by si za to vypýtala určitý finančný obnos, nemocnica by sa nemusela starať o ošatenie, o stravu, o dovolenku, o ubytovanie, odborárske programy, o rekreáciu pre deti ani OCR.
Zdroj:
Národná obroda 25. 10. 2002
