- This topic has 45 odpovedí, 6 hlasov, and was last updated pred 20 years, 4 months by
.
-
Príspevky
-
Návrh na úhradu časti platby aj pre nezmluvného lekára – je dobrým smerovaním 😉 Tento pokus o „zmiernenie“ chystaného neadekvátneho dominantného postavenia poisťovní- má ale jednu chybu – slovko „MOŽE“ – poisťovňa môže ( teda nemusí – a nič ju k tomu nedonúti ) blahosklonne preplatiť aj nezmluvnému lekárovi adekvátnu sumu…
Musím sa krotiť, stále dookola meliem tú istú pesničku – nesúhlas s postavením poisťovní ako “ nákupcom a selekt . vyberateľom poskytovateľov“ ( už tú tému nezačnem lebo podla spätných reakcii usudzujem – že diskutujúcich až tak nezaujíma – ale pár posledných poznámok:
* Chápem , že verejné zdroje sú obmedzené a niekto musí spotrebu regulovať, inak by bola bezbrehá
*Ale prečo sa nezvolil síce o niečo zložitejší, ale logickejší systém :
napr. Štát určí minm. rozsah povinne preplácanej zdr . starostlivosti – a zvyšok nechá na poisťovne. Tie svojim poistencom určia v zmluvných podmienkach presné pravidlá hry ( podla toho ako finančne stoja ). A tak napr. pán Novák poistený v poisťovni X Y : vie načo má nárok ( čo je hradené úplne a vždy , aj napr. aký počet návštev u špecialistu má v cene poistného, že ak chce nákladnejšiu liečbu – operáciu- že musí kontaktovať poisťovňu a tá ho zmenežuje ,, a pod ). A keď pán Novák vie, že má nárok napr . na 5 návštev u svojho imunológa v cene 1000 Sk/ rok – tak nech láskavo byrokrati nechajú na p. Novákova – akého imunológa navštívi ( ak drahého, tak si musí priplatiť zo svojho – prípadne sa pripoistiť..). Myslíme si, že pán Novák je blbý a že mu o kvalite toho – ktorého imunológa musí rozhodnúť niekto iný? Myslím si, že naprr. špecialisti by vôbec nepotrebovali zmluvy s poisťovňami. . ( dobrí zbohatnú a horší odídu). Zmluvu s poisťovňou potrebuje pacient ….Zakladny omyl, poistovna neplati nezmluvnemu lekarovi. Tomu vzdy plati pacient a poistovna moze / ale nemusi/ prispiet pacientovi az do vysky / jej/ obvyklych nakladov. Princip nie je v dominancii, ale v regulacii vydavkov poistovnou tam kde je to mozne. Nikto nema nekonecne zdroje a preto tak ako v celej Europoe okrem Nemecka / zatial / sa reguluju vydavky napriklad formou waiting listov. Ak niekto nechce cakat ma viacero moznosti,k napriklad pripoistit sa, zaplatit zo svojho / a moze mu aj poistovna prspiet /ale waiting list musi viest poistovna, nakoniec necaka sa na kapacity, ale na peniaze. A teda o tom naozaj musi rozdodnut poistovna
Súhlasím . Regulovať treba – môžeme rozdeliť len to, čo máme. Ja len tvrdím, že regulácia musí byť hlavne smerom : POISŤOVŇA – PACIENT ( a nie POISŤOVŇA – POSKYTOVATEĽ ). Samozrejme niečo iné je “ čakací list“ na bedrový kĺb či iné nákladné vyšetrenia ( bez debát – tu poisťovňa musí regulovať a aj voliť zdr . zariadenie, kde ju kvalitný výkon stojí adekvátnu cenu) a niečo iné je ŠAS – kde sa poskytujú relat “ lacné výkony “ ( a ak by pacient mal v zmluve s poisťovňou uvedené, koľko môže na ŠAS za rok minúť — to je tá regulácia — tak ten pacient cez výber špecialistu „tlačí “ na kvalitu .) Apropó- nemám čísla, ale dovolím si tvrdiť, že v nákladovosti na služby sú špecialisti – len finančnou odrobinkou v systéme ( v porovnaní s nákladmi na lieky, nemocn . starostlivosťou,…. a pritom za relatívne málo peňazí produkujú pomerne veľa muziky ).
Ano, PAS a ŠAS sú lacné, pokila však začne jednodňovka, tak sa to zmení. jednoducho manažment pacienta a regulacia je jedina možnosť ako plniť to, na čo je solidarný balík určený.
O potrebe regulácie nepochybujem ( je lepšie žiť v štáte kde viem, že v prípade potreby mi transplantujú pečeň a priplatiť si za nádchu , než mať liečbu nádchy plne hradenú – ale šancu na novú pečeň žiadnu..). A tak isto viem, že teraz je dôležité pretlačiť nové zákony – na veľkú diskusiu a prípadné zmeny už nie je čas ( asi preto – tak trochu obchádzate tému regulácie nie cez poskytovateľov, ale priamo cez pacienta….). A aj túto reformu chápem ako jeden z medzistupňov k lepšiemu systému ( ten ideálny asi nebude nikdy – lebo zdravotníctvo je zvláštne odvetvie – kde na strane jednej funguje biznis ako všade inde a každý chce zarobiť ( farmpriemysel., lekárnici, lekári, rôzni dodávatelia všeličoho) , na strane druhej je etika a povinnosť aj chudobného štátu liečiť svojho občana primerane svet.poznatkom ( vyladiť túto nerovnováhu – “ biznis versus etika a solidárnosť “ bude večnou témou ).
Aby som bol spravodlivý : nová reforma určite zastaví deficit (samozrejme aj za cenu čakacích listov, zaniknutí menej schopných poskytovateľov, zvýšenie spoluúčasti.. : – to je fajn- lebo nič nie je zadarmo – //stavím sa o flašu Tokaja, že p. Švirloch mal vo februári nižší obrat skrz pokles cien liekov – čo je dôkaz že opatrenia fungujú..) Len sa netvárme, že systém je dokonalý, a že sa vylepšovať nedá…
P.S . P. Švirlochovi prajem samozrejme finančnú prosperitu@emed wrote:
nová reforma určite zastaví deficit (samozrejme aj za cenu čakacích listov, zaniknutí menej schopných poskytovateľov,
Ja pokladám reformné kroky za začiatok dlhodobej práce. A apelujem na ich vyváženosť. Ekonomickú s odbornou.
Špecialista potrebuje zmluvu s poisťovňou, prináša mu istotu a pokoj v práci.
Poisťovňa ekonomicky zastupuje poistenca, v jeho záujme sú vytvorené posťovňou zmluvy so špecialistami na istý počet výkonov. Napr. endoskopistovi preplatí denne 15 gastrofibroskopií, viac nie. Z racionálnych dôvodov. Endoskopista je schopný urobiť denne i 40 – 50 gastrofibroskopií. Ale s rizikom, že prehliadne napr. karcinóm a poisťovňa by o pol roka musela platiť nákladnú okologickú liečbu.
My stále považujeme za dôležitý ukazovateľ výkonnosti, či schopností – kvantitu výkonov. Aj pacient má radšej preborníkov v rýchlosti sekania výkonov. Je skôr na rade, výkon je urobený rýchlo, má pokoj. Pacient nevie posúdiť odbornú kvalitu výkonu. Pacient nepozná štatistiky spoľahlivosti resp. frekvenciu nepoznaných diagnóz , alebo nesprávne postavených diagnóz u jednotlivých lekárov. Tie si iste časom bude robiť, alebo už robí poisťovňa.
Napr. opakované výkony u iného špecialistu, či v nemocnici. Prečo sa museli opakovať? Chceli si zarobiť a robili zbytočné vyšetrenia, alebo museli prediagnostikovať pacienta, čiže postaviť správnu diagnózu.
Na JIS sa často stretávam s chybne postavenými diagnózami odoslaných pacientov. Stále nám chýba štandardizácia výkonov, prísnejšie odborné kritéria získania licencie, či akreditácie.
Po revolúcii sa začali vo veľkom nakupovať sonografy a akreditácie sa dávali benevolentne.
Nekompetentný sonografista vysloví podozrenie, alebo napíše jednoznačný záver, že pacient má v pečeni MTS. My ho prijmeme do nemocnice, opakujeme sonografické vyšetrenie, pri ktorom MTS nepotvrdíme. Ale pacient je vystresovaný, nevie, kto má pravdu, tak mu musíme urobiť gastrofibroskopiu, kolonoskopiu, markery, všetko s negatívnym výsledkom. Pacientovi to nedá, čo keď sme sa mýlili, tak pre istotu si zájde po známosti do Martina a dá si všetky vyšetrenia zopakovať ešte raz.
Pekný príspevok od MH ( a kde sú s príspevkami ostatní zdravotníci??)
pár polemík:
Špecialista potrebuje zmluvu s poisťovňou, prináša mu istotu a pokoj v práci.
*Iste, ak mám zmluvu na tebárs 50 000 Sk/ mesiac- tak mám istotu určitého príijmu a v pokoji môžem menežovať svoju prácu tak, aby som si „svoje“ odrobil a mal “ vystaráno. Ak mám pacientov málo, tak si ich „potočím“ -poprípdae zašvindlujem a obodujem „mrtve duše“ ( hádam pri tých riedkych kontrolách na to neprídu). Ak mám pacientov veľa, tak začne fungovať waiting list, prípadne pacientov odmietam – pokoj veru nemám…
Nie je lepšie , aby mal zmluvu s poisťovňou pacient?Pacient príde k špecialistovi – ten ho vyšetrí a predloží mu účet s presnou špecifikáciou výkonov a ich ceny. Pacient to svojim podpisom overí a odíde. Lekár pošle faktúru poisťovni , a tá podľa typu poistky časť sumy uhradí a časť prenechá na úhradu pacientovi. A keď som dobrý a pracujem v regióne, kde moje služby využívajú – tak mám tiež pokoj pri práci ( nemusím bojovať o nejaké limity s poisťovňou ( limitovaný je pacient), a istoty od štátu od kolísky až po hrob rád prenechám lekárovi na Kube…Aj pacient má radšej preborníkov v rýchlosti sekania výkonov. Je skôr na rade, výkon je urobený rýchlo, má pokoj. Pacient nevie posúdiť odbornú kvalitu výkonu
No – nerobme s pacientov stádo nevedomých. Sú aj takí, ktorí vedia oceniť , že má na neho lekár čas , že ho narýchlo “ neodflákne „. A ak mám napr. pacienta s ekzémom, astmou , – ten kvalitu liečby podľa zlepšenia stavu spozná… samozrejma musia byť vytvorené mechanizmy kontroly – odborná zdatnosť musí byť pod drobnohľadom . Tu súhlasím — úloha pre poisťovňu aj pre komoru, pre odb spoločnosti. Ale to sa musia poisťovne transformovať (o kvalite rev . lekárov som písal v iných príspevkoch – jednoducho – odborne málo zdatný rev . lekár nevie posudzovať odb . zdatnosť rôznych špecialistov – vie ho len regulovať limitmi.
Na JIS sa často stretávam s chybne postavenými diagnózami odoslaných pacientov.
** Súhlas , teraz je zafixovaný stav , že lekár po atestácii a získaní licencie nie je pod veľkým tlakom na prehlbovanie vedomostí, na „pracovaní“ na sebe. Veľká úloha pre komory – aj tie sa musia transformovať ( doteraz je mi na vracanie, keď si spomeniem na moje kontakty s LK… to je na iný príspevok). Ale aj tu podla mňa po stabilizovaní stavu,keď lekári si zaujmú miesto v spoločnosti aké majú vo vyspelejšom svete – to vyrieši trh. Právnici radi “ naskočia “ na chybné diagnózy a vylepšia si svoj príjem. A zlý chýr sa rozšíri ľahko.Peknú nedeľu.
Špecialista potrebuje zmluvu s poisťovňou, prináša mu istotu a pokoj v práci. *Iste, ak mám zmluvu na tebárs 50 000 Sk/ mesiac- tak mám istotu určitého príijmu a v pokoji môžem menežovať svoju prácu tak, aby som si „svoje“ odrobil a mal “ vystaráno. Ak mám pacientov málo, tak si ich „potočím“ -poprípdae zašvindlujem a obodujem „mrtve duše“ ( hádam pri tých riedkych kontrolách na to neprídu). Ak mám pacientov veľa, tak začne fungovať waiting list, prípadne pacientov odmietam – pokoj veru nemám…
To isté sa môže stať, ak lekár s poisťovňou zmluvu nemá. Tá zmluva je pre špecialistu vlastne limitujúca. Neumožňuje mu robiť prehnane veľa výkonov. Z tej zmluvy nevyplýva, že pacient musí ísť práve k nemu. V každej poisťovni by mal byť katalóg všetkých zmluvných lekárov poisťovne na Slovensku. A nech si pacient vyberá.
Nie je lepšie , aby mal zmluvu s poisťovňou pacient?Pacient príde k špecialistovi – ten ho vyšetrí a predloží mu účet s presnou špecifikáciou výkonov a ich ceny. Pacient to svojim podpisom overí a odíde. Lekár pošle faktúru poisťovni , a tá podľa typu poistky časť sumy uhradí a časť prenechá na úhradu pacientovi. A keď som dobrý a pracujem v regióne, kde moje služby využívajú – tak mám tiež pokoj pri práci ( nemusím bojovať o nejaké limity s poisťovňou ( limitovaný je pacient), a istoty od štátu od kolísky až po hrob rád prenechám lekárovi na Kube…
Pacient zmluvu s poisťovňou má. Iba doteraz ju bral ako formalitu. Zmluva poisťovne s lekárom chráni pacienta. I vynikajúci špecialista, ktorý je vyhľadávaný, bez obmedzenia by pracoval a pracoval, a tu stačí chvíľkový útlm a chyba sa dostaví.
Aj pacient má radšej preborníkov v rýchlosti sekania výkonov. Je skôr na rade, výkon je urobený rýchlo, má pokoj. Pacient nevie posúdiť odbornú kvalitu výkonu No – nerobme s pacientov stádo nevedomých. Sú aj takí, ktorí vedia oceniť , že má na neho lekár čas , že ho narýchlo “ neodflákne „. A ak mám napr. pacienta s ekzémom, astmou , – ten kvalitu liečby podľa zlepšenia stavu spozná
To bolo k príkladu endoskopistu. Taká kolonoskopia iste nie je príjemné vyšetrenie, každý je rád, keď vyšetrenie netrvá pridlho.
Na JIS sa často stretávam s chybne postavenými diagnózami odoslaných pacientov. Ale aj tu podla mňa po stabilizovaní stavu,keď lekári si zaujmú miesto v spoločnosti aké majú vo vyspelejšom svete – to vyrieši trh. Právnici radi “ naskočia “ na chybné diagnózy a vylepšia si svoj príjem.
A zrazu zistia, že nemajú sa o čo právne oprieť. Nie sú definované štandardné postupy, chýbajú záväzné guidelines…….. :^o
To isté sa môže stať, ak lekár s poisťovňou zmluvu nemá. Tá zmluva je pre špecialistu vlastne limitujúca. Neumožňuje mu robiť prehnane veľa výkonov. Z tej zmluvy nevyplýva, že pacient musí ísť práve k nemu. V každej poisťovni by mal byť katalóg všetkých zmluvných lekárov poisťovne na Slovensku. A nech si pacient vyberá.
*Nech si pacient vyberá – súhlasím , ale nechystá sa stav keď si začne miesto paienta „vyberať špecialistu“ poisťovňa – už len tým , že rozhodne podľa „nejakých“ kritérií? A čo je to „prehnane veľa výkonov“ ? A čo keď si poisťovňa objedná ?prehnane málo výkonov“ ?
Môj príklad : pacientov mám objednaných dva mesiace dopredu v čase od 9.00 do 14.30. Od 7.00 do 9,00 vyšetrujem akútne stavy a “ tzv . kontroly bez objednania“ ( pacientov nielenže netočím, ale naopak mám pocit, že by som ich mal vidieť častejšie- ale čakacie doby ostatných by sa zvýšli). Poisťovňa ( lebo 90 % pacientov je z jednej poisťovne ) – s úsmevom sleduje, ako vyšetrujem minimálne jeden mesiac pacientov zdarma (čo mám robiť s dopredu objednnými pacientami, kt sa dostavia na kontrolu – nuž čo – zatnem zuby a vyšetrím ich zadarmo). Drahé výkony samozrejme odkladám , ale nič to nerieši — len to, že ďalší štrťrok budem mať skôr vyčerpaný limit a dlhšie obdobie budem zasa robiť zdarma. .. Ja jednoducho neverím, že poisťovne takú veľkú zodpovednosť znesú… Ďalší veľký omyl je, že poisťovne si objednávajú určité počty výkonov . Chyba – oni dávajú celkový finačný limit ( pri min . cene bodu ). Ale čo ak dvaja poskytovatelia majú iné vstupné náklady ( stará – nová ambulancia, lepšie – horšie vybavenie,…– tá postsocialistická snaha o rovnosť nevedie k zvyšovaniu kvality( veď nakoniec z konkurencie medzi lekármi, tlaku k skvalitňovaniu službe … nakoniec profituje pacient)A zrazu zistia, že nemajú sa o čo právne oprieť. Nie sú definované štandardné postupy, chýbajú záväzné guidelines……..
Štandardy, guidlines sú dôležité aj pre nás . Súhlasím, ale nezabudnime, že medicína nie sú len štandardy a guidelines – ale aj umenie- a európske tradície v liečení – sú trochu iné od tých amerických ( tam je to preštandardizované – niekedy až na škodu samotného pokroku. Ale samozrejme stvornou pravidiel súhlasím ( veď viete, akého pôvodu je slovanské slovo lekár ?…)
Pozerala som, ako je to s platením služieb ambulantných špecialistov v štátoch EU.
Vo Fínsku, Švédsku, Španielsku, Portugalstu, Taliansku a Grécku špecialisti sú zamestnaní na poliklinikách, centrách. Privátni sú samostatní, ide prevážne o lekárov z nemocnice, ich privátna prax je cca 5 hod týždenne.
V Dánsku, Británii a Írsku sú prevážne ako zmluvní lekári s poisťovňou.
V Nemecku sú špecialisti viazaní na poisťovňu a sú platení za výkony, v Belgicku, Francúzsku a Luxembursku sú platení priamo pacientami, a pacientom náklady refunduje poisťovňa.
V Rakúsku rozhoduje poisťovňa s lekárskou komorou, ktorí lekári budú mať služby priamo platené poisťovňou. Výška finančných prostriedkov je pravidelne dohodnutá medzi komorou a poisťovňou. Lekárom bez takej dohody za služby platia pacienti priamo, z toho im poisťovňsa ccaa 80 % refunduje.
V Holandsku špoecialisti sú platení poisťovňou podľa dohody o výkonoch, privátni platia priamo a privátna poisťovňa im to vyučtuje.
Vo Francúzsku, Belgicku a Luxembursku počet ambulantných špecialistov nie je limitovaný, v Dánsku, Británii a Írsku zástupcovia MZ, poisťovne a komory rozhodujú o počte miest v regióne. Restrikcia je tam, kde sú služby pokryté.
V Rakúsku je plánovaná sieť, podľa potrieb regionu, niektorým hrozí strata kontraktu. U privátnych poisťovna preplatí výkony v rozsahu stanovenom poisťovňou. Nemci tiež majú determinovanú sieť.
V Nemecku špecialisti majú dohodnuté kontrakty na preplatenie výkonov, rovnako Holanďania sú obmedzení sieťou. V Luxemburskú sú tiež kontrakty s poisťovňou, ak niekto nie je spokojný môže sa sťažovať arbitrážnej komisii.
Platby- najčastejšie ide o paušál na výkon, alebo paušál na pacienta.
P.s. Akého pôvodu je slov. slovo – lekár?
emed wrote:Pekný príspevok od MH ( a kde sú s príspevkami ostatní zdravotníci??)Určite sa nedá povedať, že ostatní zdravotníci nemajú o tému záujem, potom by téma Zdravotná poisťovňa a tvorba siete poskytovateľov nemala v minulom roku toľko čitateľov a reakcií. Skôr ide o rezignáciu . Koľajnice “ reformy “ sú položené a všetci vieme, že zmeniť smer vlaku sa dá len prehodením výhybky.
Rezignovať netreba. Ja skutočne držím reformám palce, a ak mám byť úprimný – tak považujem za „až rozprávkové “ – ako niekto si dovolí vypracovať komplexný elaborát ,potom sa nechá skrz politiku vytlačiť do pozície,kde vie svoju predstavu zrealizovať Ale keďže nikto nemá patent na rozum, samozrejme, že stav kt . sa pripravuje nebude ideálny, a že v ňom bude veľa chýb. Vymyslené je to tak, že systém bude fungovať, zastaví sa tvorba dlhov -ale bohužial časť „hráčov na ihrisku“ bude musieť “ na svoj úkor “ držať chrbát systému. Neverím poisťovniam ani úradu na dohľad, že budú považovať napr. špecialistov za rovnocenných parnerov . Veď si len predstavme, v mestečku X pracuje 5 špecialistov v tom istom odbore . Príde smernica MZ , že poisťovňa má uzavrieť zmluvu s minimálne 3. Výsledok – strach , zrazenie podpätkov a žiadne vytŕčanie rožkov… Mal som to dočinenie zažiť byrokraciu na poistovni, v LK aj na MZ ( všade rovnaký postsocialistický bordel a ..). Je oveľa ľahšie limitovať lekára ( môžeš urobiť len toľko a toľko – ale skús niekoho nevyšetriť… boj sa o licenciu, maj tisíc povinností, podnikaj, zvyšuj kvalitu,.. ale Janči z poisťovne Ti určí či prežiješ…..— než limitovať svojho poistenca— ideme cestou ľahšieho odporu . Ale opakujem , lepšie pripravovaný systém ako doteraz platný.
ad MH
Pekný prehľad. Všade vo svete majú s financovaním zdravotníctva problém ( písal som o tom : rozpor : biznis- etika a solidarita – sila ekonomiky ) – a teda pri tvorbe optim . stavu je len obtiažne mať nejaký vzor ( všade totž nad svojim zdravotníctvom plačú ). systém ,kt sa tu zvolil, že väčšina špecialistov je odštátnených – nie je zlý — lebo je najekonomickejší ( každý si stráži svoju ekonómiu a pôsobí v systéme pružne, a je len otízkou času, keď špecilaisti zistia, že je pre nich výhodné vytvoriť väčšie celky — medic . centrá..). Je takisto len otázkou času, keď zistia, že je nevýhodné uzatvárať zmluvy individuálne, ale je lepšie sa spojiť a vyjednávať podmienky za celok ( to tu musí nastať ale solidarita a nie ako je to teraz, že som rád že som rád , alebo mám o halier lepšie podmienky ako kolega – a tak nemám chuť bojovať sa stav , keď budeme mať aj s kolegom nie halier navyše – ale dva… )….
*
termín lekár v zmysle človeka vykonavajúceho medic . činnosť sa začal používať cca pred 300 rokmi. západoslovanský termín “ lekár“ sa vyvinul zo slovanských slov : lekuvať ,liekuvať . Pomenovanie lekár ( ten ,kto dokáže lekovať ) bolo označením pre človeka ,ktorý sa zaoberal magickým odstraňovaním chorôb … ( teda žiadne guidelines – ale mágia – pani „lekárka“ MH 😉Spôsob financovania zdravotníckych výkonov v štátoch EU sa rozvíja kontinuálne, v úzkej súčinnosti s rozvojom odborných a organizačných zložiek zdravotníckeho systému.My sme ucelený, ale rigídny socialistický systém opustili, ale pri budovaní nového systému kladieme hlavný dôraz na ekonomiku systému s pozabudnutím na rozvoj odborných a organizačných zložiek.
V štátoch EU odborné a organizačné zložky zabezpečujú efektivitu a stabilitu systému. Vo väčšine štátov EU hlavnou odbornou zložkou systému je lekárska komora, ktorá vydaním licencie garantuje odbornú spôsobilosť špecialistu, spolu s regionálnymi zemskými inštitúciami rozhoduje o počte miest danných špecialistov v sieti, zastupuje špecialistov pri dohodovaní kontraktu s poisťovňou. Čiže stanovuje kvantitatívne i kvalitatívne pravidlá, ktoré poisťovňa musí rešpektovať.
U nás v socializme odborné a organizačné riadenie systému zabezpečovalo MZ, ktoré pokial teraz odmieta odborné a organizačné riadenie systému, malo by odovzdať potrebné kompetencie lekárskej komore a tá by mala iniciatívne začať tvoriť pravidlá. Ak sa presunú ekonomické, odborné a organizačné právomoci na poisťovňu, jej monopolné postavenie bude rovnako rigídne a diskriminačné, ako bolo monopolné postavenie MZ za socializmu.
Ale zodpovednosť za takýto vývoj nesie predovšetkým členská základňa lekárskej komory a ňou volené vedenie, pretože neprejavuje dostatok ambiciozity a o potrebné kompetencie neusiluje. Zbytočné sú kritiky, polemiky, rebélie, za to si môžeme sami, nikto zmeny za nás neurobí. Poisťovňa sa bude správať tak, jako jej to dovolíme.
A čo sa týka „mágie“ jej tajomné receptúry prípravy liečivých nápojov, mastí, povzbudzujúcich procedúr sú magické guidelines….
Súhlasím 8)
Príde doba- keď sa komora stane komorou a začne plniť svoje úlohy, kt . je prináležia – dbať na postavenie lekárskeho stavu, chrániť postavenie jej člena, mať právomoci potrestať zblúdilú ovečku., etc. A sebakriticky priznávam, že nestačí nadávať ( veď si ju tvoríme my – jej „povinní „členovia…). Za terajšieho stavu by ale bolo pre komoru hádam lepšie, aby nachvíľu zanikla jej terajšia podoba, aby z jej „popola “ vyrástlo niečo zmysluplné… ( moje skúsenosti sú veľmi zlé a preto neviem byť možno objektívny…). Ale je to naša komora, a tak sa nemôžeme na nikoho vyhovárať…
Ak sa presunú ekonomické, odborné a organizačné právomoci na poisťovňu, jej monopolné postavenie bude rovnako rigídne a diskriminačné, ako bolo monopolné postavenie MZ za socializmu. SúhlasV štátoch EU odborné a organizačné zložky zabezpečujú efektivitu a stabilitu systému
Neidealizujme si to veľmi. Bol som štvrťroka v Anglii – pekne natvrdo v ambulanciách -a dennodenne som počúval – v akom hroznom stave je ich systém. Reformné kroky čakajú na mnoho krajiny Európy. Mám spoliužiakov aktívne pracujúcich v mnohých krajinách ( rakúsko,…. — pozor neidealizujme. Rozdile je ten , že sú bohatšie etc…
A čo sa týka „mágie“ jej tajomné receptúry prípravy liečivých nápojov, mastí, povzbudzujúcich procedúr sú magické guidelines….Máte pravdu. A kto ich princíp porušil, bol magickými silami potrestaný. 😆
V štátoch EU odborné a organizačné zložky zabezpečujú efektivitu a stabilitu systému
Neidealizujme si to veľmi. Bol som štvrťroka v Anglii – pekne natvrdo v ambulanciách -a dennodenne som počúval – v akom hroznom stave je ich systém. Reformné kroky čakajú na mnoho krajiny Európy.
Nespokojnosť s danným stavom je hnacím motorom vývoja 😀
Všade sú ľudia ako my, nikde nie je nič ideálne. Ale nám by pomohlo, keby sme sa prepracovanosťou systému im priblížili.Perlička: Tesne po revolúcii do ČSFR prišla delegácia MZ z Anglicka, pochodili viacere nemocnice, boli i u nás, obdivovali konsolidovanosť nášho ešte socialistického systému. Angličania vtedy mali zdrav. systém veľmi podobný tomu nášmu, rovnako na pokraji krachu.
Tiež je pravdou, že hlavným rozdielom medzi nami a štátmi EU je predovšetkým to, že sú nepomerne bohatšie. Preto apelujem na lepšiu organizovanosť medicínskych činností, definovanie štandardných postupov, vytvorenie praktických a účinných algoritmov v diagnostike a liečbe. I keď sme chudobnejší, môžme vstúpiť do EU so šikovne postaveným systémom.
P.s. Po revolúcii som zastupovala istú odbornú spoločnosť na stretnutí výboru europskej spoločnosti so zástupcami spoločností postsocialistických štátov. Všetci sa sťažovali na socializmus, že nemajú financie, že potrebujú pomoc. To žobronenie bolo trápne. Ja som vecne popísala náš východzí stav a vytýčila v bodoch , čo, ako a v akej postupnosti chceme zmeniť, a ako to urobíme a požiadala som o možnosť konzultácie jednotlivých krokov. Na to reagovali veľmi pozitívne.
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.