Myslim, ze je dobre tejto diskusii poukazat na nasu / s Petrom Pazitnym/ verejnu odpoved na otazky, ktore sa objavili. Clanok bol publikovanz v SME 21.12. a mal nazov:
Kde je vlastne začiatok kruhu?
V poslednom čase sa viacerí oponenti našej reformy zdravotníctva vyjadrili v tom zmysle, že sme ju začali zo zlého konca. Pýtame sa, či môže mať kruh začiatok, alebo inak povedané, či existuje dobrý alebo zlý koniec reformy zdravotníctva.
Mýty
Najviac „reformátorov“ nám odporúča, aby štát začal viac platiť za svojich poistencov. Pri súčasnom deficitnom hospodárení vlády táto požiadavka znamená zváženie troch možností:
1. Zvýšenie deficitu verejných financií, čo je vzhľadom na záväzok vlády udržať schodok verejných financií pod úrovňou 5 percent HDP požiadavka reálne nesplniteľná.
2. Pri zachovaní plánovaného deficitu vyčleniť z rozpočtu viac zdrojov pre zdravotníctvo na úkor ostatných rezortov ako je školstvo, sociálna sféra či obrana. Ale tieto rezorty sú taktiež chronicky „podvyživené“.
3. Zvýšenie daňového a odvodového zaťaženia, aby zdravotníctvo dostalo dodatočné zdroje. To však neznamená nič iné ako zvyšovať cenu práce, tým aj cenu finálnych produktov, čo nakoniec ešte zhorší aj tak slabú konkurencieschopnosť slovenských výrobkov.
Je zrejmé, že takíto reformátori sú zástancami tézy, že súčasný systém je vcelku dobrý, len keby mal viac zdrojov. S týmto názorom ostro nesúhlasíme, pretože sme opakovane preukázali, že súčasný systém je finančne neudržateľný a akékoľvek dodatočné zdroje zmiznú bez efektu, o čom svedčia miliardové straty z oddlžovania. V site sa voda naozaj nedá nosiť, akokoľvek by sme množstvo vody zvyšovali.
Skutočná reforma s reálnym cieľom spustenia v januári 2004 si vyžaduje tri fázy s rôznym typom opatrení:
1. stabilizačné opatrenia
2. systémové opatrenia
3. sieťové opatrenia
Prioritou je stabilizácia
Ministerstvo zdravotníctva sa v priebehu prvých dvoch mesiacov razantne prihlásilo k záväzku z programového vyhlásenia vlády o stabilizácii dlhu. Cieľom stabilizačných opatrení je zmierniť až zastaviť narastanie dlhu, ktorý dnes rastie o približne 760 miliónov korún mesačne. V roku 2003 po započítaní zvýšenia DPH a deregulácie cien dokonca dlh môže narásť až o 9 – 10 miliárd korún. Základnými stabilizačným krokmi sú:
1. Nová definícia zdravotnej starostlivosti
2. Zavedenie platieb za služby, ktoré súvisia so zdravotnou starostlivosťou, ale samy o sebe ňou nie sú
3. Nové iniciatívy v liekovej politike
Z makroekonomického hľadiska odhadujeme, že účinné zavedenie bude znamenať úspory vo výške 2,5 až 3,8 mld. Sk. Predpokladáme, že o túto sumu sa nám podarí znížiť narastanie dlhu. Pritom celkové dosahy na poistenca odhadujeme len na 53 Sk mesačne.
Systémové a sieťové opatrenia
Cieľom systémových opatrení je tlmenie nadmerných očakávaní občanov, zvýšenie efektívnosti systému a mobilizácia súkromných zdrojov. Medzi základné kroky v tejto oblasti patria:
1. Nový zákon o liečebnom poriadku
2. Nový zákon o zdravotnom poistení
3. Zriadenie nového Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
Cieľom sieťových opatrení je zvýšenie kvality zdravotnej starostlivosti, zlepšenie efektívnej dostupnosti, zvýšenie konkurencie a vyrovnanie šancí poskytovateľov. Kľúčovým krokom bude:
1. Definícia jednotlivých subjektov, vymedzenie pojmu zdravotnícky poskytovateľ, zdravotnícke povolanie, komory, a pod.
2. Presunutie kompetencií na manažmenty nemocníc. Jedným z najdôležitejších je presadenie diferencovaných miezd
Nerušte naše kruhy!
Kričí ďalšia skupina „reformátorov“, ktorá je síce za reformu, ale len vtedy, keď sa nedotýka ich samotných. Ako inak komentovať „nepokoje“ okolo schválenej novely zákona o verejnej službe. Argumenty, že tento krok nemal byť prvý, ale jeden z posledných, sú argumenty, podobné tým, ktorými zdôvodňujeme odkladanie návštevy zubára. Tento krok je potrebné vykonať s cieľom posilnenia princípu zásluhovosti. Lepší má viac, horší menej, alebo čuduj sa svete aj nič. Navyše ak sa systém vyznačuje takou vysokou mierou prezamestnanosti, plošne vyplácané mzdy pohlcujú skoro všetky reálne prostriedky nemocníc.
Naopak na navrhnuté marginálne platby argumentujú občania otázkou, prečo sme nezačali reformu najprv u zdravotníkov. Obidve skupiny však spoločne tvrdia: mali ste začať pri poisťovniach. Zdravotné poisťovne zasa tvrdia: štát málo platí za poistencov štátu, začnite pri liečebnom poriadku, ktorý stanoví rozsah bezplatných služieb. A kruh sa uzatvára.
Vieme, že kruh naozaj nemá začiatok a koniec. Považujeme za dôležité, že nechceme kamuflovať reformu, ale s ňou naozaj začať. To je jediné správne riešenie problému hľadania začiatku kruhu.