Nejde o nomináciu sa do prípravných skupín, malo ísť o pokus, nominovať prípravnú skupinu na tieto stránky. Vďaka internetu je možná on-line diskusia k problému, je mnoho lekárov, ktorých tento problém tlačí, majú k nemu čo povedať, nie všetci môžu byť v prípravnej skupine, ich názory by však bolo škoda zahodiť. Zdá sa však, že diskusia sa neujala, čo môže svedčiť o dvoch veciach – buď sa potvrdzujú moje slová, že tento komerčne absolútne nezaujímavý problém nie je v popredí záujmu alebo že ľudia, ktorých trápi majú iné starosti, než diskutovať na internete.
Ako povedal kolega Černák, naozaj ide o problém, ktorý rozsahom presahuje traumatológiu. Nebavíme sa o fraktúrach predkolenia, či o tom, ako urobiť osteosyntézu zlomeniny krčka. Poranenia polytraumatizovaného pacienta nie je schopná traumatológia koncipovaná tak, ako na Slovensku (teda skôr ako kostná chirurgia) zvládnuť. Prístup musí byť multidisciplinárny ( brušný chirurg,stomatochirurg, oftalmológ, neurochirug ap.) čo v malých nemocniciach nie je možné. Opakujem, už len jednoduchou zmenou organizácie by sa mnoho pohlo k lepšiemu. Rád by som sa dožil dňa, keď sa nebudem musieť báť, že ak sa mne alebo môjmu blízkemu (či komukoľvek) stane závažný úraz v Tatrách, nestrávim 4 hodiny na impotentnom CP miestej nemocnice, že lekár sa bude zdĺhavo musieť dožadovať hospitalizácie v koncovej nemocnici, ktorá tvrdí, že zriadila Trauma centrum a že nakoniec i tak vykrvácam z veľkej cievy v hrudníku, pretože nik nemal odvahu včas hrudník otvoriť.
