- This topic has 32 odpovedí, 9 hlasov, and was last updated pred 19 years, 1 months by
.
-
Príspevky
-
Reakcia na článok v ZN č. 26
Podľa ministra zdravotníctva patrí tamojšie zdravotníctvo k najstratovejším a speje k zániku – citácia novinárov, uverejnená v ZN.
S rozlohou 9 455 km2 je Banskobystrický kraj najväčším krajom v Slovenskej republike. Hustota osídlenia kraja 69,7 obyvateľov na km2 je najnižšia zo všetkých krajov. 29,8 % obyvateľov má ukončené iba základné vzdelanie, 8,9 % má úplné vysokoškolské vzdelanie.
Nedostatočne rozvinutá infraštruktúra a chýbanie nosného hospodárskeho odvetvia sa premietajú v 12 % HDP a v HDP na obyvateľa, ktorými sa Banskobystrický kraj umiestňuje na 4 – 5. mieste v rámci Slovenska.
Mierou nezamestnanosti 26,6 % Banskobystrický kraj sa zaraďuje medzi najslabšie regióny, v okresoch Rimavská Sobota, Revúca, Lučenec a Veľký Krtíš miera nezamestnanosti dosahuje 27,7 – 36, 6 %.Banskobystrický kraj má najvyššiu mortalitu v skupinách produktívneho veku a jednu z najvyšších v ostatných vekových skupinách.
Nemocničná starostlivost v Banskobystrickom kraji je rozdrobená, poskytuje ju 13 prevážne malých nemocníc, 8 z nich má 4 základné oddelenia + rezuscitačné postele s celkovým počtom okolo 100 akútnych postelí, s nepretržite pokračujúcou špirálou redukcie postelí, personálu i služieb.
Zlý socioekonomický stav regiónu sa premieta do chorobnosti i miery hospitalizovanosti, 2400 / 10 000 obyv/rok v okresoch s najvyššou nezamestnanosťou oproti 1600 / 10 000 obyv / rok v BB.
33 % z celkového počtu hospitalizácií sa uskutočňuje v BB, 28 % finančných prostriedkov na nemocničnú starostlivosť putuje do BB (Hlavačka).Môj komentár.:
Zlý socioekonomický stav obyvateľstva sa vždy premieta to zvýšených nárokov na ZS. V kraji je 45 akútnych postelí a 6 chronických / 10 000 obyvateľov ( údaj je z marca 2005, dnes už je to zasa menej).Zdravotníctvo v kraji je ťažko poddimenzované ekonomicky, má zlú štruktúru postelí. Je potrebné skoncentrovať akútne postele do menšieho počtu nemocníc, aby si mohli dovoliť aký taký technický support i platiť personál, v zrušených nemocniciach zriadiť lôžka pre dlhodobo chorých.
Doteraz odborne konsolidovaná jediná trojková – Rooseveltova nemocnica zmierňovala insuficientnú nemocničnú starostlivosť v kraji, za cenu ťažkého ekonomického poddimenzovania (33 % výkonov versus 28 % fin. prostriedkov, ako to prezentoval dr. Hlavačka). Jej diletantskou parceláciou dôjde skutočne k failure nemocničnej starostlivosti v kraji.
Ďalším údajom bolo konštatovanie, že pri cene za prípad SVaLZ zničia nemocnicu.
Môj komentár.:
Naopak. Zničia okolitých poskytovateľov. Prepočty VšZP BB i naše vlastné hovoria o tom, že máme na prípad najnižšie zaplatené náklady na SVALZ, hlboko pod priemer Slovenska. V prípade záujmu môžem doručiť originálny materiál z pobočky VšZP BB, kde sú údaje ešte špecifikované.(Reakciu pripravujem k publikácii v ZN)
@Mata Harri wrote:
Reakcia na článok v ZN č. 26
Podľa ministra zdravotníctva patrí tamojšie zdravotníctvo k najstratovejším a speje k zániku – citácia novinárov, uverejnená v ZN.
Na príklade FN FDR:
To známe socialistické „Musíme šetriť nech to stojí čo to stojí“ sa prejavuje aj v cenách supportu. Ak v rámci úsporných opatrení niekto redukuje personál v práčovni a pranie prádla ako outsorcing zadá inej firme v rámci tzv. priateľskej privatizácie, tak sa nesmie diviť, že náklady na pranie vzrastú zo 400 tis. na 1 400 tis. Sk. Prírastok nákladov nie je krytý úbytkom materiálových nákladov, miezd, odvodov a ostatnej réžie. A takto by sa dalo písať aj o iných nákladových položkách. Parceláciou nemocnice sa dosiahne len to, že podiel réžie na nákladoch bude stúpať. Pokles objemu výkonov bude väčší ako pokles nákladov celkom práve v dôsledku pomalšieho (alebo žiadneho) poklesu nákladov na obslužné činnosti.@rodan wrote:
@Mata Harri wrote:
Reakcia na článok v ZN č. 26
Podľa ministra zdravotníctva patrí tamojšie zdravotníctvo k najstratovejším a speje k zániku – citácia novinárov, uverejnená v ZN.
Na príklade FN FDR:
To známe socialistické „Musíme šetriť nech to stojí čo to stojí“ sa prejavuje aj v cenách supportu. Ak v rámci úsporných opatrení niekto redukuje personál v práčovni a pranie prádla ako outsorcing zadá inej firme v rámci tzv. priateľskej privatizácie, tak sa nesmie diviť, že náklady na pranie vzrastú zo 400 tis. na 1 400 tis. Sk. Prírastok nákladov nie je krytý úbytkom materiálových nákladov, miezd, odvodov a ostatnej réžie. A takto by sa dalo písať aj o iných nákladových položkách. Parceláciou nemocnice sa dosiahne len to, že podiel réžie na nákladoch bude stúpať. Pokles objemu výkonov bude väčší ako pokles nákladov celkom práve v dôsledku pomalšieho (alebo žiadneho) poklesu nákladov na obslužné činnosti.Je to tak. V minulom roku sme delimitovali pomerne nákladné prevádzky, odišlo cca 450 zamestnancov, v celkových nákladoch nemocnice sa to odrazilo minimálne, iba poisťovne nám sekli príjmy.
Ale vrátim sa k téme – zosypané zdravotníctvo BB kraja. V civilizovaných krajinách zdravotná politika štátu zohľadňuje socioekonomické problémy regiónov. Keď rodina privezie zo Závadky pacientku (100 km), nemôžem ju poslať preč, že je nadlimitná, vybavili si auto, zaplatili benzín, pritom žijú z podpory, jednoducho nemajú peniaze. Nemajú peniaze na doplatky na lieky, tak ich neužívajú, nemajú peniaze na dopravu k lekárovi, tak nechodia. Keď už je veľmi zle, privezie ich záchranka.
Jedno je isté, poisťovne nemôžu rozhodovať o sieti poskytovateľov, likvidovať alebo rozširovať zariadenia, najmä keď ich je viac a každá má iba svoje štatistiky. Zatiaľ okrem limitov, som nevidela žiadne aktivity.
A druhé je tiež isté – mali by sa poctivo zverejniť toky finančných prostriedkov do regiónov. Resp. keby kraj BB dostal prostriedky BA a naopak, ktovie, ako by to s tým zánikom a stratovosťou bolo. 😆
Prostriedky su zhruba rovnake, velmi to sklamalo poslancov parlamentu.
Sam som co sa tyka BB na rozpakoch. Zda sa vsak, ze naozaj problemom su ludia, mam stale pocit ako by tu platila ina slovencina, ekonimia, moralka. Nuz aj to vyriesime.@Rudolf Zajac wrote:
Sam som co sa tyka BB na rozpakoch. Zda sa vsak, ze naozaj problemom su ludia, mam stale pocit ako by tu platila ina slovencina, ekonimia, moralka. Nuz aj to vyriesime.
Vyriesite? Samozrejme v prospech Bratislavy, ako inak. :-({|=
Ale no tak drahi stredoslovenskí paranoici, vsak uz nehalucinujte vsetci v tej pohronskej kotline. Bratislava to ma u mna, ako sa vseobecne vie , najhorsie. [-X
@Rudolf Zajac wrote:
Prostriedky su zhruba rovnake, velmi to sklamalo poslancov parlamentu.
Sam som co sa tyka BB na rozpakoch. Zda sa vsak, ze naozaj problemom su ludia, mam stale pocit ako by tu platila ina slovencina, ekonimia, moralka. Nuz aj to vyriesime.Ani nie. V BB netušia, že sa o nemocnici licituje, oni iba pracujú, chcú pracovať. Robiť dobrú medicínu. Pomôcť človeku, keď sa ocitne v zdrav. tiesni. Problémom sú tí, ktorí o nej rozhodujú. A u nich platia iné normy, iné zákony, iná morálka.
Alebo som to ja. Amorálna, neekonomická, neslovenská. Mea culpa.@Rudolf Zajac wrote:
Ale no tak drahi stredoslovenskí paranoici, vsak uz nehalucinujte vsetci v tej pohronskej kotline. Bratislava to ma u mna, ako sa vseobecne vie , najhorsie. [-X
Toto nie je dobré oslovenie. Problém pochádza z kotliny vyššie. Tam to sedí objektívne.
Suhlasim, die tata za kraj BB su desne, ale naopak. Vela penazi, malo muziky v kraji. Lucenec samy dlh, ZH, ZV este len cakaju co z nich bude, a v centre pozornosti nemocncica v BB, ktora je zacarovana. Naozaj by som bol najradsej, keby ju za korunu kupil kraj, alebo VUC, ale to zakon neumoznuje. No tak ju budeme liecit.
@Rudolf Zajac wrote:
Suhlasim, die tata za kraj BB su desne, ale naopak. Vela penazi, malo muziky v kraji. Lucenec samy dlh, ZH, ZV este len cakaju co z nich bude, a v centre pozornosti nemocncica v BB, ktora je zacarovana. Naozaj by som bol najradsej, keby ju za korunu kupil kraj, alebo VUC, ale to zakon neumoznuje. No tak ju budeme liecit.
V medicíne platia štandardné diagnostické a terapeutické postupy. Nemocnica v BB sa nezmenila. Sú v nej tí istí lekári, sestry, čo boli i včera, pred mesiacom. Slovo – začarovaná, je nesprávne postavená diagnóza, je to iatrogénny symptóm.
MH dajte si pretym ziadostz o novelu zakona. Na co je nemocncica v Br a Zv? Ako sa s nimi chcete dohodnut, ked uz nepatria dokonca ani VUC, jedna je NO a druha v nbejakom najme. ASsi sa mala nemocnica BB prihlasit o tie najmy a prenajat si apon tu nemocnicu od VUC, dnes uz tazko do toho vstupime. A milion inych argumentom. Nuz bojujte o svoju nemocnicu ale za svoje peniaze od statu nepridu, to viem bezpecne.
@Rudolf Zajac wrote:
MH dajte si pretym ziadostz o novelu zakona. Na co je nemocncica v Br a Zv? Ako sa s nimi chcete dohodnut, ked uz nepatria dokonca ani VUC, jedna je NO a druha v nbejakom najme. ASsi sa mala nemocnica BB prihlasit o tie najmy a prenajat si apon tu nemocnicu od VUC, dnes uz tazko do toho vstupime. A milion inych argumentom. Nuz bojujte o svoju nemocnicu ale za svoje peniaze od statu nepridu, to viem bezpecne.
S kým mám bojovať? Niekto ju napadol? Chce ju vari zničiť? Je ohrozená?
Alejuja. Ide o integraciu cinnosti, zdravotnictvo naozaj nie je o vlastnictve, ale o cinnosti. Amen, dosledky tejto vety su velke.
Ked uz mam vazne diskutovat ( 4 dni pred dovolenkou), tak ma zaujima definovanie nemocnice. Ja to chapem ako organizovany funkčny celok oddeleni pod jednym vedenim. Nemocnica moze byt statna, privatna, cize vlastnictco moze byt rozne. Rozdel medzi nemocnicou a medicinskym centrom je ten, ze medicinske centrum tvori viac na sebe nezavislych pracovisk i oddeleni. Kazdy hra za seba a pre seba. Medicinske centrum neni nemocnica.
Preco tu mame nemocnice?To je najvacsi problem. Jedno velenie je kto: Riaditel? Asi tazko. Je to integrovany postup, podla stavu a potreby. OAIM prebera pacienta po operacii / ak je to potrebne/ preto, ze pacient potrebuje inztenzivku a nie preto, ze mamem nadvorn catu a riaditela jednotnu. Tu je najkvacsi problem chapanie cinnosti.
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.