sefovia a strach alebo tak ako priatelia

@Rudolf Zajac wrote:

Tak sme ticho
a oni robia zle, ibaze nie mne osobne, ale vsetkym a hlavne pacientom. Ked teda sef nie je schopny pochopit vyznam navrhov, ktore znizuju NI tak ako mozeme cakat, ze budu spravodlivo odmenovat, preto chceme garantovane tabulkove platy, ale tie zase nemotivuju atd atd.
Tak ako priatelia?

Presne popísaný problém. Sme biologicky a mentálne takí istí, ako ľudia všade vo svete. A popísaný problém sa vyskytoval a vyskytuje všade tam, kde nefunguje systém. Mne nikdy nerobilo problém upozorniť na to, čo sa robí zle a pretože viem, že kritizuje sa ľahko, vždy predkladám i návrh na riešenie. Z roka na rok je odozva horšia. Všade je nechuť k systematickej práci, rozhoduje sa od buka do buka. Je to dôsledok tzv. lavínovího efektu. Top management sa dosadzuje po politickej línii a je zázrak ak dosadený jedinec má zmysel pre serióznu prácu. Zvyčajne nemá a vtedy mu prekážajú seriózni spolupracovníci a obklopí sa takými, ktorí mu vyhovujú.
Rovnako sa obsadzujú nižšie manažérske funkcie a tu už jedinec, skupina, dokonca i väčšina sú bezmocní. Ťažko pochopí nevyhnutnosť poctivej práce ten, kto nevie, čo to znamená, nikdy to neskúsil.

Vyspelé zdravotníctva potlačili opísané praktiky vypracovaním jasných pravidiel systému v podobe koncepcií, organizačných usmernení, s definovanými štandardnými postupmi a odporúčanými normami, ktoré sa aktualizujú v súlade s novými poznatkami a potrebami.

Sú potrebné k posudzovaniu kvality a efektivity poskytovania zdravotnej starostlivosti, lege artis a non lege artis výkonov, umožňujú posudzovať kvality managementov i personálu a poskytujú pacientom viac istoty, že sa nestanú obeťou nekompetentného systému.

@Rudolf Zajac wrote:

V novom zakone o poskytovateloch davame povinnost poskytovtelom zavadzat system kvality. Uverom svetovej banky financujeme projekt systemu kvality. Koordinatorom je Tomas Szalay z feromneho timu. Holandsky grant Matra je venovany kvalite, pokila som dobre informovany riesitelom je okrem inych aj Dr. Stofko, ktory by mal pripravit metody akreditacie pracovisk, (jednak o tom vela hovori, jednak by to mal vediet, ma MBA z Leedsu), takze pridajte sa.

Chcem sa pridať, ale neviem ako #-o

Oj, ťažká to téma – hoci odpoveď poznáme všetci –vzťahmi medzi podriadenými a šéfmi vládne STRACH – z perzekúcie, strach o prácu, strach o …
*filozofické zamyslenie:
medzi zvieratmi je to jasné. „Séfom“ je prirodzený vodca, autorita. Ostatní členovia zvieracej komunity ho rešpektujú ( veď je to v ich záujme). U ľudí je to horšie – akosi proti prírode. A tak sa stáva , že „prirodzený vodca“ je v pozícii podriadeného ( neskutočný stres robiť pod neschopným človekom), a pre „slabého šéfa“ je to tiež stres – pretože podvedome cíti, že podriadený ho prevyšuje – a teda aj perspektívne ohrozuje a teda sa ho snaží eliminovať. ( veď to poznáme niet nič horšieho ako keď niekto vytŕča z radu..) (chvalapánubohu, dnes už môže človek opustiť „degenerované stádo“ a začať napr. podnikať a netrpieť pod slabochom…)
*
no a poďme do slovenského zdravotníctva. Nemám štatistiky, ale som presvedčený, že väčšina „štátnych „ riaditeľov a iných nižšie postavených šéfov sa k postom prepracovali cez aparáty polit strán , rsp. cez dobré kontakty s vplyvnými ľuďmi… a držia sa zubami nechtami týchto postov (platy síce nie až také hviezdne, ale „bokovky“ zaručené, a pozícia sily a vplyvu tiež nie je na zahodenie). V ich prvoradom záujme nie je prosperita a jasné vzťahy ( v mútnych vodách sa neloví až tak zle ..), ale ich krédom je „ vydržať“ – ministri sa menia, riaditelia ostávajú… Takže akákoľvek kritika a rozruch ( čo ako malý ) – ich vlastne ohrozujú, nie sú žiadúce.A
a tak sa porušujú predpisy , zamestanci sa držia v „šachu“, akákolvek kritika sa berie až príliš osobne, no a aj schopnejší zamestnanci časom rezignujú a nemajú chuť na niečo poukazovať ….
*
popol na moju hlavu.
Doteraz sa hambím sám za seba (ozaj)- roky som nenašiel odvahu ísť za riaditeľom a povedať mu, že je ponižujúce a protiprávne, ak v nočnej službe – majú zamestnanci platenú vždy povinnú „O % vyťaženosť“ ( vrátane JIS a náročnej príjm . ambulancie , kde bezohľadu nato, koľko náročných hodín v noci lekár odpracoval – mal príkaz nevykázať si výkon , ale celá služba sa brala len „ čakanie na prácu „ – a bola honorovaná almužnou..). Je to smiešne, ako chceme od zamestnancov, by poukazovali na problémy a hľadali ich riešenia – keď sa títo nevedia postaviť ani za svoje ústavné právo ( právo na odmenu za vykonanú prácu ). Prečo to riaditelia robia? ( no aby boli dobrí a šetrili – veď to zhora tak chcú – a je jednoduchšie okradnúť bojazlivých zamestnancov, ako hľadať poctivé systémové riešenia na šetrenie …) Proste STRACH .
*
riešenie . Manažérske posty v zdravotníctve majú vykonávať manažeri s veľkým M ( profíci, ktorí prácu berú ako výzvu, ktorých majitelia (súkromní, štát ) nasadia do postov , aby to tam kočírovali k spokojnosti všetkých ( samozrejme so ziskom ). A keď si urobia svoju prácu, neberú ako prehru , že sa presunú inde, aby zase ukázali, že svoje manažérske platy majú za schopnosti , ktoré zase preukážu na imom mieste … Títo budú brať konštr . kritiku ako „brainstorming“ a cestu k prosperite — ( uf.. dosť bolo fantázie…. – vráťme sa k slov . realite – kde rôzni krajskí polit. šéfovia – rôznych strán -telefonátmi “ usmerňujú“ riaditeľov , a tí sa radi nechajú usmerňovať, pretože sami sú tej istej politickej liahne,ktorej vďačia za válovček… etc

No idem „plesať“ a tak končím s pesimizmom a želám vám všetkým- aj sebe – dobrú náladu

@Rudolf Zajac wrote:

Od alfa zvera po sefov. 😛 OK je to tak.
Ked som chcel likvidovat tarifne mzdy a sucasne dat manazerskle zmluvy…. atd atd. Nevadi, pmaly dozrejeme aj na taketo riesenie. a TESIM SA vASEMU NAZORU.

Až budú v nemocniciach dobrí manažéri, tak Vás nebudú zaujímať tarifné platy. I dnešná platovka umožňuje dať dobrý plat dobrému pracovníkovi. Dobrý manažér nebude mať problém s dnešnou platovkou, pretože horších zamestnancov si nebude držať. On bude veľmi dobre vedieť, že jeden horší, resp. nekompetentný, nespoľahlivý člen pracovného tímu zlikviduje úsilie všetkých ostatných. Ale… kde vezmete manažérov? Aké sú kritéria výberu? Profesionálnych manažérov naše zdravotníctvo nemá a dlho mať nebude. Väčšina riaditeľov nemocníc je z radov zamestnancov. Pozitívum a súčasne negatívum je skutočnosť, že riaditeľ a jeho podriadení sa vzájomne dlhodobo dobre poznajú.

Môže byť dobrým riaditeľom jedinec bez morálneho kreditu, alebo jedinec, ktorý až do funkcie všetky organizačné, či tvorivé aktivity zamestnancov ignoroval, blokoval?

@Rudolf Zajac wrote:

Tu je prepis mojej opdovede MH na citovanu temu:
No tak uz viem, sefovia su na vine a teda na chybe. To je naozaj fakt, pretoze sme sa ani lkn to nenaucili, ze poukazeme na chyby, lebo sa tych sefov bojime. Pre kazdy pripad, co keby mi robil zle. Tak sme ticho a oni robia zle, ibaze nie mne osobne, ale vsetkym a hlavne pacientom. Ked potom hovorime, ze treba na to poukazat, tak a to sa naozaj stalo v Poprade hovori sa o rektoskopii, nakoniec bolo to v nejakej TV.
Ale to je ina tema a tak otvaram novu temu: Sefovia a strach, alebo odvaha.
Ked teda sef nie je schopny pochopit vyznam navrhov, ktore znizuju NI tak ako mozeme cakat, ze budu spravodlivo odmenovat, preto chceme garantovane tabulkove platy, ale tie zase nemoptivuju atd atd.
Tak ako priatelia?

Hrabem sa trocha v minulosti a zaujal ma tento príspevok, doplním ho o ďalšie možnosti: Strach má ten, kto žije z práce a mu na nej záleží, nebojí sa šéf, ktorý má dobré zázemie a vtedy môže robiť, čo chce. Tak sme ticho a oni robia zle.
Odvaha je sebazničujúca, je to dobrovoľné zbavenie sa účasti na dianí a uvoľnenie cesty šéfovi, aby mohol robiť, čo chce. To nie je vec naučenia, ale absencie odvahy to vidieť a riešiť.