Čo sa stane s vládou?

Po roku je vláda v menšine. Vaše reformy by tak či tak boli z hľadiska politickej priechodnosti veľmi problematické. Nakoľko to nová situácia ešte komplikuje?

Problém koalície – mám na mysli najmä niektorých poslancov KDH a SMK – hlasovať za tieto reformy sa vznikom Slobodného fóra nezmenšil. Nehovorím, že to nemyslia dobre alebo že nechcú reformy, ale dosiahnuť dohodu je a asi aj bude veľmi ťažké. Čo sa týka Slobodného fóra, zatiaľ to vyzerá tak, že nejaké zásadné výhrady nemajú. Naopak, v parlamentnom výbore členka Slobodného fóra poslankyňa Navrátilová skôr tlačila na poslancov KDH, že sú málo reformní. Takže z hľadiska priechodnosti reforiem nevidím rozdiel medzi stavom, keď bol Šimko členom SDKÚ a dneškom.

Slobodné fórum nemusí mať vecné, ale politické pripomienky – potrebuje sa nejako vyhraniť. Nemôžu na to väčšmi doplatiť práve reformy?

Sú to šachy, nikdy neviete, kto môže byť obetovaný alebo použitý ako argument. Slobodné fórum ma môže pri tajnom alebo verejnom hlasovaní odvolať, nie preto, že by proti mne niečo mali, ale preto, že chcú Dzurindovi ukázať, že to myslia vážne. Ale nezdá sa mi, že by práve takéto hlasovanie bolo najefektívnejším spôsobom, ako premiéra k niečomu dotlačiť. Okrem toho, ani Slobodné fórum podľa slov Ivana Šimka nechce nestabilitu. Čo by im priniesla? Najprv si musia vybudovať meno, štruktúry, priority, program. A to chvíľu trvá, takže si myslím, že v krátkom čase nič mimoriadne nehrozí. Na druhej strane je fakt, že tie šachy sa pomaly menia na ruskú ruletu. Hoci sa zatiaľ všetci tvária, že ich nervy sú pevné, možno sa to zmení, keď pochopia, že ten náboj v zásobníku naozaj je.

Dá sa vôbec vládnuť a presadzovať reformy pri menšinovej podpore parlamentu?

Nie veľmi dobre a asi nie dlhodobo. Údržbárska vláda takto môže fungovať dlho, skutočne reformná vláda však nie. Reforma zdravotníctva nie je jedinou, ktorú treba urobiť – je tu ešte potreba urobiť reformu sociálneho systému, ktorá sa týka napríklad zdravotne postihnutých. Práve v týchto dňoch sme dokončili koncepciu. A sú tu ešte ďalšie veci, ktoré treba dotiahnuť.

Čo hovoríte na podmienku Slobodného fóra, že ak má podporovať vládu, tak s iným premiérom?

Je to výsostne politický problém. Asi nie som politicky veľmi zdatný, ale zdá sa mi, že vysvetlením takejto požiadavky môže byť snaha rozložiť súčasnú vládu v jej podobe. Ale možno je tam ambícia začať s maximalistickými požiadavkami a nakoniec sa uspokojiť s ministerstvom dopravy. Zatiaľ sa mi to javí tak, že každá strana v tomto spore si ešte len pripravuje dobrú palebnú pozíciu.

Ako sa ten spor dá vyriešiť?

V prvom rade si to musí riešiť SDKÚ a Slobodné fórum, a z nich najmä Mikuláš Dzurinda a Ivan Šimko. Rozvod týchto dvoch ľudí by nemal otriasať celou politickou scénou – ako sme videli, on otriasa aj opozíciou. To však neznamená, že ostatné koaličné strany by sa mali tváriť ako pštrosy, hoci v tejto situácii je postavenie SMK a KDH veľmi komfortné, pretože majú stabilný elektorát a prípadné predčasné voľby by im veľmi neublížili.

Častá výčitka na vašu adresu hovorí, že málo o reformách komunikujete. Budete v tejto situácii nejako špeciálne intenzívne rokovať s poslancami, osobitne so Slobodným fórom?

Komunikácia musí byť o niečom – a nemôže byť o tom, že keď prídem do parlamentu, dostanem pätnásť žiadostí o výnimky alebo protekciu. Pripravili sme sadu reformných zákonov a dali sme ich poslancom už pred dvoma mesiacmi. Urobili sme pár neformálnych stretnutí a budeme ich robiť naďalej. Ale zatiaľ neprišla jediná vecná pripomienka, jeden riadok, jedno upozornenie, že niečo nie je v poriadku. Doba na diskusiu asi ešte len príde, keď zákony prejdú vládou, ale ja som pripravený – ak je o čom – diskutovať kedykoľvek.

Občas sa v médiách objaví vyjadrenie, že reforma nie je dobrá, alebo že napríklad liečenie angíny nesmie byť spoplatnené. Takže úplné ticho to nebude.

To je pravda, ale pri všetkej úcte sa mi niekedy zdá, že vyjadrenia o diagnózach, o mojej arogancii a podobne sú povedať. Neberiem to osobne, nehovorím to ani pejoratívne. Nie je to ľahké, čo potvrdzujú aj najlepší ekonómovia. Tí však zároveň dodávajú, že ešte nevideli iný ucelený návrh reformy. Možno je tu teda pocit, že mám akýsi monopolný postoj, lenže problém je v tom, že tu medzi sebou nesúperia viaceré porovnateľne komplexné, medzi nimi pokojne aj socialistické koncepcie reformy. To, pochopiteľne, znižuje možnosť výberu. Som však presvedčený, že to neznižuje kvalitu, na ktorej sme si pri reformu naozaj dali záležať.

Aký je váš osobný postoj k Dzurindovi – nie je na požiadavke jeho odchodu po tom všetkom, čo dnešku predchádzalo, aj niečo oprávnené?

Nechcem, nemôžem a nebudem advokátom ani prokurátorom Dzurindu. Pravdepodobne vôbec nejde o Dzurindu ani o Šimka. Pravdepodobne ide najmä o záujmové skupiny, ktoré tlačia na politikov, a navonok potom vidíme už len takýto spor. Prečo a ako k nemu prišlo, môžeme tušiť. A čo si myslím o Dzurindovi? Asi to isté, čo na príklad o Ivanovi Šimkovi alebo hoci o Rudolfovi Zajacovi – nejakú mimoriadne vysokú mienku o nás politikoch nemám.