Katarína Lovasová:
Minister zdravotníctva Rudolf Zajac ide znovu meniť svoje zákony
Ľudia sa tak boja vašej reformy, že dokonca začali chodiť k zubárovi na preventívne prehliadky.
No chvalabohu.
Zubári sa však obávajú, že tým si všetky limity z poisťovní vyčerpajú a na bezplatné ošetrenie zubov, ktoré pacientom v prípade absolvovania preventívnej prehliadky sľubuje zákon, už jednoducho nebudú peniaze. Preto žiadajú osobitný balík na prevenciu. Vyhoviete im?
Nie, nemáme dôvod. Zubári majú zrazu obavy o fondy zdravotných poisťovní? Ale zákony v takom znení, v akom sú, predsa prijal parlament a takúto stomatologickú úhradu presadzoval predseda SMK, mimochodom, osobne som presvedčený, že nie zlú.
Minister Rudolf Zajac tvrdí, že novely sú nevyhnutné, nejde však robiť významné zmeny platných zákonov.
Ministerstvo nemôže robiť iné, len dodržiavať zákon. Zubári by mali začať rokovať so zdravotnými poisťovňami. Zatiaľ sme nezaznamenali, že by im poisťovne prestali platiť. Som však rád, že pacienti začali chodiť na preventívne zubné prehliadky.
Už pár týždňov po schválení reformných zákonov sa objavili správy o ich novelizovaní. Teraz znova chystáte ďalšie novely. Koľko ich ešte bude?
Novely sú nevyhnutné. Nejdeme však robiť významné zmeny. Bude sa síce meniť šesť zákonov, ale len preto, že sú navzájom prepojené. Napríklad v zákone o úrade pre dohľad musíme opraviť vetu, že pitvu môže vykonávať lekár, ktorý má vzdelanie zo súdneho lekárstva a patológie. Tam malo byť slovo alebo. Pretože teraz formálne by mohli pitvať len tí, čo majú obidve vzdelania, hoci sú úplne rovnaké.
Takže ľudí nečakajú nejaké závažné zmeny?
Nie, nechystáme žiadne systémové ani vážne zmeny. Zákony sa budú len dolaďovať. Dal som napríklad politický sľub v parlamente, že akcie nemocníc sa nebudú predávať. Ale dnes je to v zákone urobené tak, že by sa mohli, čo zmenili poslanci. Preto musíme uviesť presne, že sa nesmú predávať.
Pri nominácii do dozornej a správnej rady Úradu pre dohľad sme mali veľký problém kvôli vzdelaniu.
Spomínate akcie nemocníc. Finančná skupina Penta group už v troch vyšších územných celkoch zlyhala, nepodarilo sa jej zatiaľ dostať do žiadnej z nemocníc. Čo myslíte, čím to je? Boja sa samosprávy Penty?
To je zložitejšia otázka. O regionálnom zdravotníctve už veľa neviem. Tieto nemocnice od roku 2004 reálne patria vyšším územným celkom a mestám, ktoré si môžu s nimi robiť, čo chcú. Viem, že majú problém s tým, že im ešte tvoria dlhy. Niektoré samosprávy preto hľadali spoločnosť, ktorá by si nemocnice od nich prenajala, nechceli ich predávať. Prečo Penta a ďalšia finančná skupina J & T, pretože aj tá sa teraz intenzívne zaujíma o zdravotníctvo, neuspeli a prečo uspeli iní, netrúfam si posúdiť a už vôbec to nechcem hodnotiť, lebo nepoznám tie podmienky. Viem len to, čo píšu novinári. Rezort zdravotníctva na to dosah nemá. Osobne to môžem komentovať asi tak, že možno sa naozaj tej Penty zľakli, ale ako minister zdravotníctva hovorím no comment.
Keď som sa vás vlani pýtala, či dostanú poslanci za zahlasovanie za reformu miesta v dozorných a správnych radách, zasmiali ste sa, že som vás inšpirovala. A zrazu sa v oboch radách Úradu pre dohľad skutočne objavili stranícki nominanti. Alebo je to náhoda, že všetci patria do nejakej politickej strany?
Pri nominácii do dozornej a správnej rady Úradu pre dohľad sme mali veľký problém kvôli vzdelaniu. Tam nemôže ísť každý, podmienky sú veľmi komplikované. Zodpovedne vyhlasujem, že to neboli žiadne stranícke nominácie. Môžem prezradiť, že v parlamente ma zastavovali jednotliví poslanci so svojimi návrhmi, ale v drvivej väčšine nevyhovovali vzdelaním. Všimol som si, že ste na politické strany viazali hlavne členov správnej rady, a tú predsa volili poslanci. Ale napríklad docenta Jána Porubského (člen Správnej rady Úradu pre dohľad – pozn. redakcie) poznám už tridsať rokov ako významného docenta patológie a ani som netušil, že je nejakým činovníkom KDH.
Čiže stojíte si za tým, že len náhodou majú niečo spoločné s politickými stranami.
Ja som nerozdával tie funkcie. Jediný, o kom som vedel, že je krajským funkcionárom ÁNO, je Mário Lužinský (člen Správnej rady Úradu pre dohľad – pozn. red.). Ale vylučujem, že ma navštívili predsedovia koaličných strán a povedali mi, že tam chcú mať svojich ľudí.
V nominácii sa objavila aj manželka poslanca SMK Tibora Bastrnáka, ktorá však bola* neskôr nahradená niekým iným.
To bolo ešte zložitejšie. To bol môj nápad. Opýtal som sa poslanca Bastrnáka, či by mal nejaký problém, keby tam išla jeho manželka. On mi povedal, že by mal s tým problém, ja som mu však rozumel, že by nemal. Nakoniec by tam ani nemohla ísť kvôli kvalifikácii. Išlo teda o nedorozumenie. To beriem na svoje tričko.
Rozruch spôsobila aj informácia, že členovia inej dozornej rady spoločne s členmi predstavenstva si prídu na dosť vysoké odmeny. Ide o Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ktorej stanovy umožňujú priznaťim mesačnú odmenu do výšky desaťnásobku priemernej mzdy v hospodárstve. Tá vlani prekročila hranicu pätnásťtisíc korún. Ich odmena by sa tak mohla mesačne vyšplhať až na stopäťdesiattisíc korún. Predsa len, nie je to príliš veľa?
To je už zmenené, mohli ste si to všimnúť. Zmenil som to tak, že výšku odmeny určí valné zhromaždenie poisťovne. Tie odmeny nemôžu byť také vysoké, my potrebujeme peniaze na pacientov, nie na odmeny.
Stále však nie je známe, kto bude v predstavenstve Všeobecnej. Členov máte totiž vybrať vy a bez výberového konania. Podľa akého kľúča ich budete hľadať?
Nemáme ešte určené mená, čakali sme, kým vláda zoberie na vedomie stanovy poisťovne. Až teraz vieme robiť nominácie. Bude to ešte väčší problém obsadiť, pretože je tam predpísaná prax na finančnom trhu alebo v poisťovníctve.
Nemáte teda ešte žiadne meno?
Veľmi intenzívne a vážne hľadáme. Viem len povedať, že predstavenstvo bude z prostredia poisťovne a dozorná rada bude nominovaná najmä z odborníkov. Aj keď sa znova na mňa obracali rôzni poslanci, bolo jasné, že ich ľudia v drvivej väčšine nevyhovejú po odbornej stránke. Dokonca som zachytil v parlamente už také reči, že by sme to mali novelizovať a zmäkčiť. Ja si, naopak, myslím, že by to malo byť ešte prísnejšie. Spravovať 50 mld. Sk by mali len dobre kvalifikovaní ľudia.
Nechystáme žiadne systémové ani vážne zmeny. Zákony sa budú len dolaďovať.
Poďme na reformu v číslach. Aký je dnes dlh v zdravotníctve?
V roku 2004 vytvorili poskytovatelia zdravotnej starostlivosti dlh 3,2 miliardy a poisťovne mali prebytky vo výške 1,2 miliardy korún. Prvý raz v dejinách slovenského zdravotníctva išli poisťovne na prebytkové hospodárenie. To znamená, že mohli začať prijímať svoje staršie záväzky a nepotrebovali návratné finančné výpomoci. Keď to zrátam, dlh vychádza okolo dvoch miliárd. Čo je oproti dlhu z roku 2002, ktorý bol vyše osem miliárd, významný pokrok.
Ušetrili niečo aj dvadsať– a päťdesiatkorunové poplatky? Priniesli s odstupom času len efekt, ktorý sa od nich čakal?
Nejaký významný finančný prínos to nebol. Ale ani sme to nečakali. Svoj význam priniesli v obmedzenej spotrebe liekov, kde sa znížili náklady o trinásť percent, išlo to teda dole zhruba okolo dvoch miliárd korún. To je významné. Toto nám urobili naozaj dvadsaťkorunáčky. Ľudia si už premyslia, či každý liek, ktorý im lekár predpíše, aj zoberú, keď už majú za to zaplatiť dvadsať korún.
Nehovoria vám o tom, že niektorí nevezmú liek preto, lebo jednoducho nemajú peniaze?
Ale hovoria to, zachytil som to aj u nás na ministerstve na porade. Jeden z kolegov rozprával, ako v lekárni zažil, že babička odmietla liek, pretože nemala peniaze. Našich ľudí však viac ako dvadsaťkorunáčky obťažujú drahé lieky, teda ich vysoké doplatky. Stáva sa to tam, kde lekár neinformuje poistenca, že jeho liek síce zdražel, ale že po novej kategorizácii je aj rovnaký liek od iného výrobcu, ktorý má nižšiu cenu aj nižší doplatok. Lekári sa až teraz učia, že musia informovať.
Prečo už nebude kategorizácia tak často? Zistili ste, že to nemá význam alebo to už splnilo svoj účel?
Objavujú sa sťažnosti, že „víťaz“ kategorizácie si málo užije svojho víťazstva, lebo za tri mesiace ho môže nahradiť nový. Argument, prečo ešte stále kategorizovať tak často, je, že firmy ešte stále dokážu znížiť cenu. Je to aj otázka možno morálky, ale aj biznisu. Roky sa tu totiž nehýbalo s cenou niektorých liekov a zrazu za posledný rok a pol išli ich ceny dramaticky dole.
Roky teda tie firmy zarábali to, čo sme im umožnili, a nie to, čo mali zarobiť.
A argument proti?
Pri rýchlych zmenách cien liekov sa ľudia nestihnú na to preladiť. Takže zvažujeme zmeniť tento systém a prešli by sme na menej frekventované kategorizácie a použili by sme taký slovenský model, že víťaz by tam bol aspoň šesť mesiacov, ale konkurencia mu bude šliapať na krk.
Opozícia stále nepodala na Ústavný súd podnet v súvislosti s vašou reformou. Beriete to ako svoju výhru?
Neberiem to ako žiadne víťazstvo. Myslím, že žaloby na Ústavný súd sa ťažko píšu. Nepodceňujem opozíciu a jej kvality. A viem, že žalobu asi aj podá. Som však presvedčený, že zákony sú v súlade s Ústavou SR, že sme v zákone určili, čo má mať občan plne hradené z verejného poistenia, a teda nijaký problém tam nie je.
Ľudia si už premyslia, či každý liek, ktorý im lekár predpíše, aj zoberú, keď už majú za to zaplatiť dvadsaťkorún.
Oni však majú skôr pripomienky k tomu, že ľudia majú povinne dávať peniaze do zdravotnej poisťovne ako akciovky, teda vlastne do súkromnej spoločnosti.
Potom sa pýtam, do akých spoločností platíme povinné poistenie áut. To sú predsa tiež len súkromné spoločnosti.
Ale v prípade zdravotného poistenia ide o verejné zdroje.
Nepochybujem, že podajú podnet na Ústavný súd. Je to ich právo a ja sa budem brániť, aby som vyhral, tak ako v prípade dvadsaťkorunových poplatkov.
Zdá sa, že opozícia je k vám v poslednom čase miernejšia. Minule poslanec Urbáni z HZDS dokonca reformu aj pochválil. Akú dohodu máte s HZDS?
HZDS zaujalo taký zvláštny postoj pred hlasovaním. Na jednej strane poslanci Urbáni a Džupa zastávali názor, že by nám mohli pomôcť v presadení reformy povedzme znížením kvóra. Naopak, poslanec Soboňa prejavoval silný odpor proti tejto reforme. Ale nakoniec všetci poslanci HZDS pred hlasovaním prišli a za reformu nehlasovali. Myslím si, že HZDS prijalo takú pragmatickú polohu, že niekto ten poriadok urobiť musí. Ešte pred schvaľovaním reformy som dvakrát veľmi dlho diskutoval v Trenčianskych Tepliciach s predsedom HZDS Vladimírom Mečiarom, druhýkrát dokonca až päť hodín, a viem, že mal veľmi dobre preštudované zákony. Upozorňoval ma na niektoré riziká, niektoré sme aj odstránili.
Zdroj:
Pravda 28. 2. 2005
