Zajac: Pacient nebude platiť viac

Katarína Dzurillová:

Občania už majú svoju reformu za sebou, hovorí minister zdravotníctva Rudolf Zajac

Budeme chodiť k lekárom s výplatnou páskou?

Ide o novinársku kačicu. Podľa zákona o zdravotnej starostlivosti kategorizačná komisia, ktorá bude rozhodovať o prípadnej spoluúčasti pacienta, môže posúdiť nielen závažnosť ochorenia, ale aj schopnosť poistenca finančne sa spolupodieľať. Tým sa myslí, že inak sa bude uvažovať o poplatkoch u detí, inak u dôchodcov, ktorí napríklad budú mať prechodné obdobie pre stomatologickú starostlivosť. A jedným z kritérií rozhodovania môže byť aj príjem pacienta. Komisia sa teda bude mať o čo v zákone oprieť. Chodiť s výplatnou páskou, to je hlúposť.

Stále tvrdíte, že občan už nebude viac platiť ako teraz. Čo má však potom znamenať zoznam deväťtisíc diagnóz, z ktorých tritisíc si bude pacient čiastočne alebo úplne hradiť sám?

Pacient nebude platiť viac. Zákon iba umožní zvážiť, či vôbec bude nejaká spoluúčasť. Pri šesťtisíc ochoreniach akékoľvek platenie zo strany pacienta ani nepripúšťame. Napríklad akné máme asi osem typov. Od tých, ktoré sú kozmetickou chybou, až po tie, ktoré ohrozujú život.

Tie budú vždy plne hradené, pri tých ostatných môže komisia povedať, že nie sme kozmetický salón a platiť to nebudeme. Už dnes sa v medicíne platí. Uvediem ďalší príklad. Pacientka má po nehode nepekné jazvy. Mladej žene jazvy na nohe znemožňujú nosiť sukňu, tak jej budeme hradiť plastickú operáciu na odstránenie jaziev. Určite však nebudeme hradiť plastickú operáciu prsníkov. Ale môžeme hradiť korekciu prsníkov napríklad pri vrodených anomáliách alebo po odstránení prsníka z dôvodu rakovinového ochorenia. Ak teda povieme, že korekčnú medicínu nebudeme hradiť, nie je to celkom presné. Cit pre medicínu musí byť silnejší ako nejaký zoznam.

Otázka je, či finančné skupiny naozaj perú špinavé peniaze. Asi je viac iných príležitostí prať špinavé peniaze ako v nemocniciach

Chrípka sa lieky a ešte .čiastočne uhradí časť zo 67 korún?

Neviem. To predsa určí kategorizačná komisia. Nechcem sa teraz kryť. Komisia musí zvážiť frekvenciu a významnosť ochorenia, musí zvážiť preventívne správanie pacienta. Pochybujem, že pri 67 korunách by okrem 20 korún, ktoré pacient zaplatí za návštevu, ešte bola nejaká spoluúčasť. To, čo komisia bude musieť zvažovať, je skôr medicínsky význam. Poslanci sa ma pýtali, či bude hradená logopédia alebo klinickí psychológovia. Na to naozaj neviem odpovedať. Pretože keď niekto dostane náhlu mozgovú príhodu a stratí reč, určite budeme plne hradiť logopéda, aby sa mu prinavrátila schopnosť hovoriť. To isté je u malých detí, ktoré sa zajakajú alebo majú iné poruchy reči. Či bude alebo nebude logopéd, musí sa rozhodnúť v súvislosti s chorobou, pre ktorú ho potrebujeme. A rozhodovať bude kategorizačná komisia.

Takže čierneho Petra ste dali do rúk členom kategorizačnej komisie. Myslíte, že prevezmú na seba také riziko?

Neviem, koho navrhnú do komisie poisťovne, odborné spoločnosti a komory. A už vôbec neviem, akú veľkú mieru zodpovednosti budú ochotní niesť, lebo to bude veľmi zodpovedné posudzovanie. Poviem to na príklade liekov. Keď sa dnes objaví problém s inzulínom, poisťovne povedia, že je to problém ministerstva. Zabudnú však dodať, že v kategorizačných komisiách, ktoré určujú ceny liekov, majú väčšinové zastúpenie. A tento cit im treba dať. A ľuďom treba povedať, že my im len vytvárame podmienky na rozhodovanie. Teda ak sa objavil problém s inzulínom, treba jasne povedať, že vinu na tom nesú poisťovne.

Okrem ďalšieho platenia u lekára sa ľudia asi najviac obávajú toho, že zdravotné poisťovne sa stanú akciovými spoločnosťami. Boja sa, že budú roky platiť poistné súkromným spoločnostiam, a keď ochorejú, nijaká nemocnica a lekár ich neošetria, lebo ich poisťovňa medzitým skrachuje.

To sú znova mýty a legendy. Už teraz máme súkromné poisťovne. Okrem toho vlastníkom dvoch najväčších, teda všeobecnej a spoločnej, bude štát. Štát bude zriaďovateľom a akcionárom. Budú to štátne poisťovne, len budú akciovými spoločnosťami. Okrem toho, akoby len tieto peniaze dávali občania do súkromných rúk. A čo banky, kde si ľudia dávajú peniaze? A poisťovne, kde si dávajú poisťovať autá, alebo dôchodky, kde druhý pilier je postavený na súkromných nohách?

Viete, v čom bude reforma veľmi prijateľná pre občanov? Že oni už svoju reformu majú za sebou

Ide však o zdravie, ľudia majú preto oprávnené obavy.

Rozumiem tejto otázke z pohľadu Horizontu, Drukosu. To boli nebankové subjekty. Preto bude ten silný úrad pre dohľad. Preto bude silná regulácia, silná ruka so silnými kompetenciami. Okrem toho, tu nejde o sporenie peňazí, ale je to priebežný systém.

Poisťovne budú tiež povinné vytvárať garančný fond na prekrytie mesiaca, keď sa ľudia prehlásia inde. Aby sa tak nemohlo stať, že pacient bude poistený v zlej poisťovni a nemal by zaplatenú liečbu. Problémy budú mať skôr neplatiči poistného. Kto neplatí poistné, bude mať nárok iba na neodkladnú zdravotnú starostlivosť. To bude sväté pravidlo.

Bude sa tento úrad zaoberať aj problémom s nekalým získavaním poistencov, tak ako to je už teraz? Aké podmienky musia splniť poisťovne, keď chcú fungovať?

Musia byť solventné. Mesačne budú preukazovať solventnosť, musia mať základné imania sto miliónov, rezervný fond 10 miliónov a mesačne musia vytvárať rezervy, ktorých sa nesmú dotknúť. Tie musia preukazovať až do výšky 8 percent celého mesačného obratu. Chceme, aby každá poisťovňa bola schopná vykryť z vlastných zdrojov mesačný výkyv.

Nebudú sa tak poisťovne len naháňať za ziskom bez ohľadu na pacienta, aby vôbec prežili?

To je zase ďalšia fáma, že poisťovňa bude vytvárať zisk a nebude dávať na pacienta. Všetky peniaze, ktoré neminú, budú musieť dávať do garančného fondu. Ak by aj vytvorili zisk, musia ho dať do waiting listov. To sú čakacie listy, ktoré bude viesť poisťovňa, je to vlastne čakanie na peniaze. To znamená, že poisťovňa nikdy nemôže vytvoriť zisk, lebo ak tvorí zisk, nesmie mať waiting listy. Ak tvorí waiting listy, nemohla tvoriť zisk. Obávam sa však, že tie štátne poisťovne nebudú hospodáriť tak dobre ako súkromné.

Lenže niektoré súkromné zdravotné poisťovne už teraz vyhadzujú drahých pacientov a tí sa musia poistiť v štátnej poisťovni.

Áno, máme také avíza, že sa malé poisťovne zbavujú drahých pacientov. Keď pacient dostane drahšiu chorobu, tak mu našepkajú, aby sa prepoistil do väčšej poisťovne. To sa však ťažko preukazuje. Preto sme v zákone navrhli, že pacient môže len raz ročne zmeniť poisťovňu, a to vždy najneskôr k 30. septembru. Úrad bude mať tiež právo kontrolovať presuny poistencov. Keď zistíme, že z tých menších poisťovní sa pacienti presúvajú do väčších, budú mať veľký problém vysvetliť to, pretože zákon to neumožňuje.

Čo však bude s poistencami, keď ich poisťovňa skrachuje?

Poisťovňa nemôže skrachovať. Predtým to totiž začnú signalizovať viaceré parametre solventnosti. A úrad bude mať milión spôsobov, ako rýchlo zasiahnuť. V prvom rade nariadi prevod poistencov do inej poisťovne, v druhom rade zaistí účty. Nikdy by sa teda nemalo stať, že by bola poisťovňa vytunelovaná. Reagovať sa bude už pri sume mínus jeden milión.

Akciovými spoločnosťami sa majú stať okrem zdravotných poisťovní aj fakultné nemocnice. Nemôžu sa stať len nástrojom na pranie špinavých peňazí rôznych finančných skupín či spoločností?

Iste narážate na to, že jedna z najsilnejších finančných skupín je už dnes takpovediac integrovaná do dvoch poisťovní. Otázka je, či tie finančné skupiny naozaj perú špinavé peniaze. Asi je viac iných príležitostí prať špinavé peniaze ako v nemocniciach. To je veľký kolos, veľa zamestnancov, dlhy. Navyše akcie fakultných nemocníc budú mať mestá alebo lekárske fakulty. Máme veľký záujem na tom, aby akcie získali práve mestá, školy a vyššie územné celky a nie súkromné spoločnosti. A takisto zamestnanci. Zdalo sa nám dobré, aby najmä vo veľkých nemocniciach zamestnanci získavali spoluzodpovednosť.

Niektorí odborníci tvrdia, že oproti pôvodným zámerom ste svoje konečné návrhy reformných zákonov podstatne zmäkčili.

Tu ide skôr o komunikačný problém, nie je to ani mäkšia, ani tvrdšia reforma, ani revolučnejšia, ani menej revolučná. Také obviňovanie zo zmäkčovania je nepochopenie celého systému. Ide o vyššiu mieru zodpovednosti. Ak poisťovne tvrdia, že naozaj treba zúžiť Liečebný poriadok, majú už možnosť ukázať ako. Lebo tvrdiť niečo, to dokáže každý. Navyše veľmi tvrdo budeme vymáhať pravidlá hry. Viete, v čom bude reforma naozaj tvrdá pre poskytovateľov? Bude tu úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. A viete, v čom bude veľmi prijateľná pre občanov? Že oni už svoju reformu majú za sebou. Aj občania však čakajú, že sa zmení systém poisťovní a poskytovateľov, nielen oni majú niesť svoje bremeno. Opoziční poslanci tiež vykrikovali, prečo sme začali občanom. No preto, aby sme občana už do toho nemuseli vťahovať. Teraz chcem dávať do poriadku poisťovne a poskytovateľov.

Podľa mňa komora lekárov preukazuje hlboké nepochopenie celej filozofie reformy

Aj Slovenská lekárska komora podrobila vaše zákony tvrdej kritike. Okrem iného tvrdia, že diagnóz, ktoré si bude pacient platiť, bude oveľa viac ako tritisíc.

Neviem, ako k tomu došli. Preto sa neviem k tomu vyjadriť.

Tiež vám vyčítajú, že vaše návrhy zabiehajú príliš do komercie na úkor odbornosti.

Podľa mňa komora preukazuje hlboké nepochopenie celej filozofie reformy. SPP je tiež akciová spoločnosť, kde je stále rozhodujúcim vlastníkom štát. Z pohľadu vlastníctva to teda nie je súkromná firma, ale z pohľadu správania je to súkromná firma, lebo menšinoví vlastníci majú manažérske kompetencie. Ako stojí SPP?

Keď som pozeral na rast ziskov, ktoré majú, a štát z toho bude ťažiť cez dividendy, myslím si, že je na tom celkom dobre. Keď sme podrobne preskúmali to, čo komora vydala, vyšlo nám len jedno – oni nechcú reformu, chcú o trinásť miliárd viac.

Ak vám reforma v parlamente neprejde, odídete z postu ministra?

Ako povedal klasik, o tom potom.